Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-23-2015.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: B. I., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, štátne občianstvo SR, proti odporcom: 1/ V. I., nar. X.XX.XXXX, bytom ul. W. č.XX, J., štátne občianstvo SR, 2/ maloletá Q. I., nar. X.X.XXXX, bytom O. č. XXX, štátne občianstvo SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca V. I., nar. X.XX.XXXX, n i e j e biologickým otcom maloletého dieťaťa Q. I., nar. X.X.XXXX, z matky B. I. rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe narodení Matričného úradu Žilina, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
Navrhovateľke súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 19.1.2015 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že odporca 1/ nie je otcom maloletej Alexandry s odôvodnením, že sa narodila dňa 3.1.2015 po rozvode ich manželstva avšak v čase, kedy si našla známosť a intímne sa stýkala s priateľom M. Z., ktorý je biologickým otcom dieťaťa.
V priebehu konania odporca 1/ rade k podanému návrhu pripojil s návrhom na zapretie otcovstva súhlasil, potvrdil že od roku 2013 sa intímne s matkou dieťaťa nestýkal.
Z rodného listu matričného úradu Žilina zo dňa 9.1.2015 súd zistil, že vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX je zapísané dňa 3.1.2015 narodenie dieťaťa Alexandra Hoferová r.č. 155103/6179. Ako matka je zapísaná B. I. rod. M., nar. XX.XX.XXXX a ako otec je zapísaný V. I., nar. X.XX.XXXX.
Z rozsudku tunajšieho súdu 37P 183/2013-89 zo dňa 16.6.2014 má súd preukázané, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 5.10.1996 v Žiline bolo rozvedené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.6.2014.
Svedok M. Z. vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že s matkou maloletej Q. udržiavali intímny vzťah od marca XXXX, v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti a otcovstvo k maloletej uznáva, o svojom otcovstve nepochybuje, maloletá sa na neho podobá a spoločne sa starajú o jej výchovu.
Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení na pojednávaní s návrhom vzhľadom na prednes účastníkov súhlasil.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné. Prvá domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky, ktorá sa uplatní bez ďalšieho, to znamená, že pôsobí priamo zo zákona. Zmyslom týchto domnienok je stanoviť, kto bude podľa práva považovaný za otca dieťaťa, nie kto je otcom dieťaťa.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení preto aj prvá domnienka, obsiahnutá v tomto ustanovení, svedčí manželovi matky a to nielen v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva (od jeho uzavretia po jeho zánik), ale aj v prípade, ak sa dieťa narodí do 300 dní po jeho zániku. Otcovstvo určené prvou domnienkou vyplýva priamo zákona a uplatní sa aj v prípade, ak je zrejmé, že manžel matky nemohol splodiť dieťa (napr. preto, že sa vôbec nevídajú, jeden z nich bol dlhodobo odsťahovaný). Tieto skutočnosti môžu byť dôvodom na zapretie otcovstva, ale samé osebe nevylúčia uplatnenie prvej domnienky.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Domnienku otcovstva podľa citovaného ustanovenia možno vyvrátiť len súdnym rozhodnutím a podľa Zákona o rodine len vtedy, ak je vylúčené, žeby manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Z vykonaného dokazovanie súd zistil, že maloletá Alexandra, nar. 3.1.2015 sa narodila potom, čo manželstvo zaniklo rozvodom (právoplatnosť rozhodnutia 30.6.2014) a to v lehote do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva a preto sa odporca 1/ ako manžel podľa ustanovení § 85 ods. 1 Zákona o rodine považuje za otca maloletej. Návrh navrhovateľky ako matky dieťaťa bol podaný pred uplynutím troch rokov od narodenia maloletého dieťaťa a teda nie sú tu pochybnosti o tom, že návrh bol podaný v lehote stanovenej v ustanovení § 88 ods. 2 Zákona o rodine. Ďalej mal súd za nesporne preukázané zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania a svedka, že otcovstvo manžela matky je vylúčené, nakoľko v dobe rozhodnej pre počatie maloletej Alexandry medzi odporcom 1/ a matkou nedošlo k intímnemu styku a otcovstvo k maloletému dieťaťu uznáva priateľ matky Miroslav Šarlin, s ktorým matka maloletého dieťaťa v rozhodnej dobe pre počatie maloletého (9.3.2014-7.7.2014) udržiavala intímny styk. Súd nemal pochybnosti o skutkových tvrdeniach účastníkov, nakoľko podstatné okolnosti a to udržiavanie intímneho styku s novým partnerom sa zhodovali, ako i okolnosť, že matka maloletého dieťaťa v rozhodnej dobe nežila s bývalým manželom v spoločnej domácnosti a intímne sa s nim nestýkala od roku 2013.
S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine súd rozhodol, že odporca 1/ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka ako úspešný účastník si náhradu trov konania neuplatnila, preto súd pri aplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. (o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh účastníka) rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku sa účastníci zhodne vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).