Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-249-2013.pdf
PDF · 189.75 KB
No categories available
45C/249/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v právnej veci navrhovateľa: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, IČO: 47239411, zastúpený: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o. Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47239411, proti odporkyni: U. J., J. Y. XXX, L., štátne občianstvo SR, zastúpená: Ing. Pavol Ščepán, Blumentálska 15, Bratislava, o zaplatenie 3.856,25 eur s príslušenstvom takto,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 3.856,25 eur spolu s príslušenstvom, 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.027,09 eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.829,16 eur od 03.06.2015 do zaplatenia, a to v pravidelných splátkach vo výške 30,- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok počínajúc právoplatnosťou rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.
Navrhovateľ je povinný doplatiť súdny poplatok vo výške 93,- eur na účet Slovenskej pošty, a.s., Košice do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 03.06.2013 domáhal sa zaplatenia 2.307,80 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ je poskytovateľ sociálnej služby podľa § 35 zariadenie pre seniorov a § 38 domov sociálnych služieb podľa zákona číslo 448/2008 Z.z. o sociálnych službách účinného od 01.01.2009. Do 31.12.2008 pôsobil navrhovateľ v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy zákona číslo 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci ako Domov dôchodcov Rača. Odporkyňa bola prijatá do Domova dôchodcov Rača na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti zn. DD-489 /2005 zo dňa 03.11.2005 podľa § 93 ods. 1 písmena a /zákona číslo 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
Dňa 30.10.2008 bol schválený zákon o sociálnych službách, ktorý menil právny stav v oblasti poskytovania sociálnych služieb s účinnosťou od 01.01.2009, novým prvkom zavedeným zákonom o sociálnych službách bola podmienka poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov spočívajúca v tom, že fyzická osoba mohla byť prijatá do zariadenia, ak dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV, podľa prílohy č.3 zákona o sociálnych službách, stupnica v rozmedzí I.- VI., § 35 ods. 1 písmena a/zákona o sociálnych službách.
V rámci prechodných ustanovení zákona o sociálnych službách sa pamätalo aj na osoby ktorým sa poskytovala sociálna služba v čase nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnych službách, ktorí boli v zariadení pre seniorov (domov dôchodcov) na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej
starostlivosti vydaného podľa predchádzajúcej právnej úpravy/ prípad odporkyne/. Z dôvodu ochrany nadobudnutých práv týchto osôb zákonodarca v §106 ods. 8 zákona o sociálnych službách zakotvil povinnosť poskytovateľa sociálnej služby začať z vlastnej iniciatívy konanie vo veci odkázanosti takejto fyzickej osoby a zároveň zákonodarca v § 106 ods. 6 zákona o sociálnych službách upravil, že aj keď táto osoba nie je odkázaná na starostlivosť v zariadení pre seniorov na základe právoplatného rozhodnutia( nedosahuje stupeň odkázanosti IV.-VI.), je poskytovateľ sociálnej služby povinný tejto fyzickej osobe naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 01.01.2009. Sociálna služba sa poskytuje výlučne na základe zmluvy podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnych službách.
Rozhodnutím o odkázanosti číslo MAGS OSV 53944/2010-325734/1409 zo dňa 05.11.2010 právoplatným dňa 13.12.2010, bol zdravotný stav odporkyne posúdený ako II. stupeň odkázanosti. Hoci zdravotný stav odporkyne bol nedostačujúci pre poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov podľa § 35 ods.1 písm. a/ zákona o sociálnej pomoci tým, že odporkyňa bola prijatá do zariadenia na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti podľa predchádzajúcej právnej úpravy zákona o sociálnej pomoci, splnila predpoklad pre aplikáciu § 106 ods. 6 zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je poskytovateľ sociálnej služby povinný tejto fyzickej osobe najďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009.
Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnych službách ,poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Zákonodarca stanovil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti je navrhovateľ povinný s odporkyňou uzatvoriť zmluvu ( § 106 ods. 7 druhá veta ), keďže zmluva je jediným možným titulom pre poskytovanie sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách.
Navrhovateľ a odporkyňa neuzatvorili zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, hoci navrhovateľ opakovane predložil odporkyni písomný návrh zmluvy v snahe upraviť faktický stav v súlade s právnymi predpismi, uvedený návrh zmluvy o poskytovaní sociálnej služby odporkyňa doposiaľ neakceptovala, uzatvorenie zmluvy odmieta, čo možno kvalifikovať ako prijímanie sociálnej služby odporkyňou od 13.12.2010 za získanie prospechu, služby bez právneho dôvodu, bez zmluvy /§74 ods. 1 zákona o sociálnych službách/. Odporkyňa platí navrhovateľovi mesačne určitú sumu pri, ktorej vychádza zo sumy ktorú platila pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, kedy bola v zariadení na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti.
Navrhovateľ si podaným návrhom uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi úhradou, ktorú predpokladajú cenové predpisy pri poskytovaní sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách v totožných prípadoch ako je prípad odporkyne a skutočne platenými sumami odporkyňou.
Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. Všeobecne záväzným nariadením v zmysle § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách je v tomto prípade Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja číslo 31/2009 (ďalej len VZN BSK) v znení VZN BSK č. 35/2010, VZN BSK č. 39/2010 a VZN BSK č. 43/2011.
VZN BSK č.39/2010 nadobudlo účinnosť dňa 30.12.2010, pričom mesačná úhrada pripadajúca na odporkyňu podľa tohto VZN BSK mala byť 257, 56 eur.
VZN BSK č.43/2011 nadobudlo účinnosť dňa 06.08.2011, pričom mesačná úhrada pripadajúca na odporkyňu podľa tohto VZN BSK mala byť 204,90 eur.
Porovnaním skutočných mesačných platieb odporkyne za navrhovateľom poskytovanú sociálnu službu s úhradou, ktorú by mala odporkyňa hradiť v zmysle zmluvy došlo na úkor navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu odporkyne v období od 13.12.2010 do 30.4.2013 vo výške 2.307,80 eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že skutočné náklady t. j. ekonomicky oprávnené náklady, ktoré má navrhovateľ s odporkyňou
sú reálne vyššie, konkrétne v roku 2011 dosahovali výšku 574, 94 eur mesačne a v roku 2012 sumu 531, 83 eur mesačne.
Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 39Ro/1207/2013-67 zo dňa 19.06.2013, proti ktorému odporkyňa v lehote stanovenej zákonom podala odpor s odôvodnením. V dôsledku podaného odporu zo zákona zrušuje sa platobný rozkaz v plnom rozsahu podľa § 174 ods.2 veta prvá O. s. p.
Odporkyňa v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietala nárok navrhovateľa čo do právneho základu a výšky z nasledovných dôvodov. Využívaním služby na základe právoplatného a účinného rozhodnutia zn. DD - 489/2005 z 03.11.2005 o umiestnení v domove - penzióne pre dôchodcov, ktoré je vykonateľné odo dňa 21.11.2005, toto rozhodnutie stanovilo konkrétne právo na užívanie časti nehnuteľnosti slúžiacej domovu- penziónu zriadeného na poskytovanie bývania. Od účinnosti zákona o sociálnych službách sa na takéto užívanie vzťahuje § 106 ods. 6 v spojení s § 35 ods. 1 písmena b/ cit. zák.
Rozhodnutie o odkázanosti MAGS OSV 53953/2010 - 364 159 zo dňa 23.12.2010 považovala za nulitný správny akt, nakoľko ho vydal orgán nepríslušný konať vo veci ex offo podľa § 106 ods. 8, v spojení s § 106 ods. 5 citovaného zákona. V sume úhrady za sociálnu službu, ktorú určil poskytovateľ nie je vyčíslená úhrada za stravovanie a v spojení s § 72 ods. 2 citovaného zákona poskytovateľ takto neuvádza výsledok skúmania podľa § 72 ods. 7 alebo ods.8 cit. zák.
Verejný poskytovateľ zriadený územnou samosprávou nie je oprávnený vymáhať cestou súdu rozdiel medzi zaplatenou úhradou a stanovenou úhradou bez predchádzajúceho postupu v stanovenom v zákone podľa § 73 ods. 10 a nasl. cit., v spojení s prechodným ustanovením účinným od 1.marca 2012 a § 110a ods.1. Rozdiel medzi uskutočnenými platbami a požadovanou sumou úhrady nie je záväzkom podľa občianskeho práva a preto neprichádza do úvahy ustanovenie § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka.
Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ vykazuje ekonomicky oprávnené náklady v rozpore s ustanovením § 72 ods. 5 v spojení s ods. 2 /cit. zák., bez členenia podľa druhu činnosti na základe § 16, § 17 a § 18 cit. zák. Finančné údaje sú priemernou hodnotou ekonomicky oprávnených nákladov všetkých činností poskytovaných v rámci sociálnych služieb poskytovaných vo všetkých druhoch sociálnych zariadení navrhovateľa.
Keďže odporkyňa používa iba službu podľa § 17 a to iba ubytovanie, dopláca na náklady činnosti poskytovateľa podľa § 16 a podľa § 18 cit. zák. Žiadala predložiť ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 a 2012 za poskytovanú službu v Zariadení pre seniorov, /ZPS/ Pri vinohradoch 267 Bratislava a to podľa členenia na službu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ a službu podľa § 35 ods. 1 písmena b/ navrhovateľom, s vyčíslením zložiek v štruktúre a rozsahu podľa § 16 až §18 citovaného zákona. Predloženie nákladov na prevádzku dvoch budov slúžiacich ZPS - na adrese Pri vinohradoch 267, za roky 2001 a 2012 podľa § 72 ods. 5 cit. zák.
Odporkyňa ďalej uviedla, že s účinnosťou zákona o sociálnych službách neboli zrušené predchádzajúce rozhodnutia o poskytovaní sociálnej starostlivosti vydané príslušným orgánom účinným pred 31.12.2008. Zákon neukladá povinnosť uzavrieť zmluvu prijímateľovi, ktorému sa poskytovala sociálna starostlivosť a už vôbec neukladá povinnosť prijať ofertu predloženú poskytovateľom. Zákon neobsahuje ani žiadnu sankciu za neuzavretie zmluvy alebo dôvod na neposkytnutie služby už poskytovanej pred účinnosťou zákona.
Návrh zmluvy predložený poskytovateľom podľa odporkyne, je v rozpore so zákonom v článku II. bod 2 a čl. VII ods.2 písm. b/, obsahuje neprijateľné podmienky v článku IV bod 2, v spojení s článkom II.ods.5, obchádza ustanovenie § 53 ods. 8 Obč. zák., čl. XI. ods. 2 písm. d/ a e/. V rozpore s dobrými mravmi je článok VII. odsek 2 písm. b), neocení úhrady za stravu v spojení s § 72 ods. 2 citovaného zákona. Vzájomné povinnosti v zmluve sú nevyvážené tak, že prijímateľ je nútený oslabiť svoju pozíciu návrhmi čl. IX. ods. 2 písm. b/ a c/ a jeho iné zmluvné povinnosti sú jasne vymedzené. Naproti tomu povinnosti poskytovateľa sú v článku IX. ods. 4 vymedzené vágne a deklarujú iba existujúcu zákonnú povinnosť poskytovateľa, oprávnenia poskytovateľa sú vymedzené jasne a presne.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení dňa 06.12.2013 k dôvodom uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že odporkyňa spochybňuje nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdením, že hoci neuzatvorila zmluvu podľa § 74 zákona o sociálnych službách prijíma sociálne služby na základe platného právneho titulu, ktorým je rozhodnutie o umiestnení vydané podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Ďalej namietala, že rozhodnutie o odkázanosti ako predpoklad uzatvorenia zmluvy podľa § 74 zákona o sociálnych službách je nezákonné a tiež, že navrhovateľ nebol oprávnený podať návrh na súd, ale mal využiť postup podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách.
Zo zákona o sociálnych službách jednoznačne vyplýva, že jediným právnym titulom pre poskytovanie sociálnej služby s účinnosťou od 01.01.2009 je zmluva podľa § 74 zákona o sociálnych službách. Výnimku obsahujú prechodné ustanovenia zákona o sociálnych službách, ktoré na prechodné obdobie umožňujú poskytovanie sociálnej služby podľa predchádzajúcej právnej úpravy, podľa § 106 ods. 7 zákona o sociálnych službách .Zo žiadneho z prechodných ustanovení zákona o sociálnych službách nevyplýva, že by aj po splnení podmienky, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona o sociálnych službách, mal senior na výber, či zostane v zariadení na základe rozhodnutia o umiestnení alebo zostane v zariadení na základe zmluvy o sociálnych službách. Zákon o sociálnych službách stanovuje iba jediný právny titul pre ďalšie zotrvanie v zariadení a to uzatvorenie zmluvy podľa § 106 ods.7 druhá veta, aby senior mal zabezpečenú súčinnosť poskytovateľa sociálnej služby, zákon o sociálnych službách ukladá poskytovateľovi sociálnej služby povinnosť uzatvoriť zmluvu so seniorom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona o sociálnych službách. V danom prípade odporkyňa neuzatvorila zmluvu, ktorú jej predložil navrhovateľ, nemá právny titul na prijímanie sociálnej služby u navrhovateľa.
Sociálna služba sa podľa nového zákona o sociálnych službách poskytuje na základe zmluvy, kým starostlivosť podľa zákona o sociálnej pomoci za poskytovala na základe rozhodnutia. Podľa § 106 ods. 7 zákona o sociálnych službách, sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31.12.2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31.12.2008 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01.2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Poskytovanie sociálnej služby bez zmluvy podľa zákona o sociálnych službách je časovo obmedzené do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, po ktorom jediným titulom pre poskytovanie sociálnej služby zmluva.
Odporkyňa neuzatvorila s navrhovateľom zmluvu podľa zákona o sociálnych službách v zmysle § 74 citovaného zákona, odporkyňa nemá záujem o ukončenie prijímania sociálnej služby, chce zotrvať naďalej v Domove sociálnych služieb a v Zariadení pre seniorov Rača teda u navrhovateľa. Vzhľadom na okolnosť, že návrat odporkyne do rodinného prostredia môže byť veľmi zložitý, prípadne nemusí byť vôbec možný, navrhovateľ nepovažoval jednostranné ukončenie poskytovania sociálnych služieb za riešenie vzniknutej situácie.
Odporkyňa platí mesačnú úhradu v nižšej výške ako je výška úhrady podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 zo 17.06.2009 v znení neskorších predpisov), ktorá je záväzná pre výšku úhrady podľa zmluvy podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách. Z právneho hľadiska zanikol odporkyni právny titulu na prijímanie sociálnej služby, avšak naďalej prijíma túto sociálnu službu, navrhovateľ si preto uplatňuje rozdiel medzi zaplatenými úhradami a výškou úhrad podľa VZN BSK č.31/2009 v znení neskorších predpisov ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Novou podmienkou poskytovania sociálnej služby od 01.01.2009 je odkázanosť určitého stupňa. V dôsledku fikcie odkázanosti sú chránené osoby, ktorým sa poskytovala starostlivosť už pred 01.01.2009, medzi takéto osoby patrí aj odporkyňa. Rozhodnutie o odkázanosti považoval navrhovateľ za zákonné, Hlavné mesto SR Bratislava bol príslušným orgánom verejnej moci pre konanie odkázanosti podľa § 106 ods. 8 zákona o sociálnych službách, obec je správnym orgánom v konaniach o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.
Ustanovenie § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách sa týka situácie ak by prijímateľovi sociálnej služby po zaplatení úhrady zostalo menej ako zákonom stanovené minimum, v tomto prípade 20 % sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu. Odporkyňa v podanom odpore splnenie tohto predpokladu ani netvrdí. Odporkyňa neuzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby pričom § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách poskytuje ochranu úhradám, ktoré sú prijímatelia sociálnej služby povinní platiť na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom sociálnej služby.
Odporkyňa prijíma sociálnu službu od 31.12.2010 bez právneho titulu, lebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách stratila predchádzajúci právny titul na prijímanie sociálnej služby, keďže podľa zákona o sociálnych službách sa sociálna služba poskytuje na základe zmluvy, ktorú zákon o sociálnych službách predpokladá uzatvoriť práve po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odkázanosti s tým, že odporkyňa zmluvu môže uzatvoriť a navrhovateľ musí uzatvoriť. Navrhovateľ predložil odporkyni návrh zmluvy v júli 2011, v marci 2013, avšak bez výsledku. Navrhovateľ bol toho názoru, že je odôvodnené posúdiť nárok navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nie je upravený osobitne v zákone o sociálnych službách a preto je odôvodnená aplikácia ustanovenia § 451 nasl. občianskeho zákonníka. /R NS SR ČR z 29.03.2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99./
K námietkam odporkyne ohľadom zmluvnej úpravy stravy navrhovateľ uviedol, že odoberanie jedál je na dohode medzi poskytovateľom a prijímateľom sociálnej služby, odporkyňa ako prijímateľ je povinná platiť úhradu za skutočne odobraté jedlá v danom mesiaci a navrhovateľ na požiadanie odporkyne jej bude poskytovať stravu.
K predloženiu ekonomicky oprávnených nákladov podľa stanovených kritérií odporkyňou, navrhovateľ uviedol, že vypočítava ekonomicky oprávnené náklady podľa § 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách za každý druh poskytovanej sociálnej služby, osobitne za sociálne služby poskytované v zariadení pre seniorov /dve budovy na ul. Pri vinohradoch a na ul. Podbrezovská/ a osobitne za sociálne služby poskytované v domove sociálnych služieb, /dve budovy/na ul. Strelková a na ul. Pri vinohradoch/ pričom navrhovateľ si neuplatňuje v tomto konaní nárok na plnenie zo zmluvy, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ v písomnom podaní dňa 20.03.2014 uviedol, že Slovenská republika ako právny štát zaručuje svojim občanom základné ľudské práva a slobody, politické práva, sociálnej práva a ďalšie skupiny práv /Nález ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 16/09 z 27.10.2010/. Zákon o sociálnych službách prostredníctvom úpravy nedotknuteľného zostatku pamätá na situáciu, ak by výška spoluúčasti seniora prostredníctvom úhrady za ubytovanie spôsobila odňatie celého príjmu seniora, § 73 zákona o sociálnych službách garantuje seniorovi minimálny zostatok (percento zo sumy životného minima).
Navrhovateľ ďalej uviedol, že zariadenie neposkytuje len jeden štandard ubytovania, ak senior býva napríklad sám v obytnej miestnosti o rozlohe 37,11 m2 s príslušenstvom ako, napríklad odporkyňa, jej úhrada je vyššia ako keby bývala s ďalšou osobou. Rozhodnutie bývať samostatne prináša vyšší štandard bývania pri súčasne nižšom zostatku finančných prostriedkov seniora, bývanie vo dvojici znamená nižšiu úhradu. Ak teda senior býva sám ako odporkyňa, a úhrada za bývanie by bola vyššia ako jeho príjem, senior nie je povinný platiť celú úhradu za ubytovanie, pretože mu musí zostať zákonom chránený nedotknuteľný zostatok podľa § 73 zákona o sociálnych službách. Veľká časť klientov zariadenia pre seniorov v rámci Domova sociálnych služieb a Zariadenia pre seniorov Rača má uzatvorené zmluvy, respektíve platí úhrady riadne vo výške podľa právnych predpisov, asi 80 % ubytovaných seniorov. Niektorí klienti sa rozhodli nerešpektovať nový právny stav a v konečnom dôsledku neplatiť úhrady predpokladané právnymi predpismi, čo spôsobuje aj nerovnosť medzi jednotlivými klientmi zariadenia a navodzuje to pocit istej nespravodlivosti prameniacej z toho, že za rovnaké služby platia niektorí seniori menej ako stanovujú právne predpisy.
Navrhovateľ podaným návrhom na zmenu návrhu spočívajúci v rozšírení návrhu dňa 20.03.2014 domáhal sa voči odporkyni zaplatenia pohľadávky za obdobie od 23.12.2010 do 31.12.2013 vo výške 2.844,03 eur spolu s príslušenstvom. O podanom návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 45C/249/2013-119 zo dňa 09.04.2014, ktorým zmenu návrhu pripustil podľa § 95 ods.1, ods. 2 O. s .p., uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2014.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, Zriaďovacou listinou vydanou Bratislavským samosprávnym krajom v Bratislave zo dňa 22.06.2009 pod číslom: 012/2009 pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, Rozhodnutím Domova dôchodcov Rača zo dňa 03.11.2005, č.DD-489/2005, Rozhodnutím Primátora Hlavného mesta SR č. MAGS OSV 53953/2010-326010/1413 zo dňa 12.11.2010, Zmluvou č.77/2010/P o poskytovaní sociálnej služby, Dodatkom č.1/2011/P k zmluve, Dodatkom č.2/2011/P k zmluve, výzvou na uzatvorenie zmluvy a vysporiadaní rozdielu v úhradách zo dňa 05.03.2013, doručenkou o prevzatí výzvy odporkyňou zo dňa 07.03.2013, návrhom na mimosúdne riešenie vzájomných vzťahov zo dňa 28.03.2013, Výpisom z Centrálneho registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného na Ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny SR, pre Bratislavský samosprávny kraj, Registračnou kartou právnickej osoby Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri Vinohradoch 267 Bratislava zo dňa 21.07.2010, VZN Bratislava, osobnou kartou klienta, ekonomicky oprávnenými nákladmi, listom Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava zo dňa 26.02.2014, Správou o výsledku kontroly BSK, Útvar hlavného kontrolóra Bratislava zo dňa 05.09.2011, vyjadrením BSK - Odboru sociálnych vecí zo dňa 14.01.2015 a ostatnými listinnými dôkazmi v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporkyňa U. J. vo výpovedí na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ požaduje od nej úhradu za bývanie 205,- eur, ktorú nemôže platiť v plnej výške lebo by nemala z čoho žiť a z uvedeného dôvodu neuzatvorila s navrhovateľom ani zmluvu o poskytovaní sociálnej služby spolu s dodatkami. Od januára 2014 poberá dôchodok vo výške 412,- eur, z ktorého platí navrhovateľovi čiastočnú úhradu za bývanie vo výške 137,43 eur, ďalej platí za elektriku 17,62 eur, za telefón 10,- eur, má zvýšené náklady na stravovanie, lebo je diabetička asi 150,- eur mesačne, mesačne platí výdavky za lieky 20,- eur, hygienické potreby 25,- eur, dvakrát do roka za ortopedické topánky zaplatí 24,- eur za jeden pár a má ešte výdavky na oblečenie. Asi 46 rokov žije sama, má dospelého syna, predala byt pred deviatimi rokmi asi za 2 milióny Sk, ktoré dala synovi na zakúpenie bytu 900.000,- Sk a taktiež aj na jeho dlhy, ktoré bolo potrebné za neho vyplatiť. Syn je vyučený ako štukatér, bol nezamestnaný a preto mu pomáhala po finančnej stránke, v súčasnej dobe je v zahraničí. Ďalej uviedla, že má zriadený osobný účet, z ktorého platí trvalé príkazy ako aj ubytovanie navrhovateľovi, životné minimum v zmysle zákona o sociálnych službách jej zostáva. V byte č.411 býva sama, ktorý pozostáva z jednej miestnosti, malej kuchynky, chodby a WC s kúpeľňou, má loggiu. Na niektorých izbách boli ubytované aj dve osoby, pričom platili 128,- eur za ubytovanie a ona musí platiť 204,- eur za ubytovanie. Pokiaľ ide o ekonomicky oprávnené náklady poukázala na to, že v Domove dôchodcov na Podbrezovskej sú umiestnení ťažko chorí dôchodcovia, ktorí majú zvýšené výdavky na energie, pranie, ktoré sú spriemerované a z toho dôvodu platí väčšie náklady.
Odporkyňa nastúpila do zariadenia ZpS, Pri vinohradoch za účinnosti predchádzajúceho Zákona o sociálnej pomoci č.195/1998 Zb. a bola posúdená ako odkázaná fyzická osoba v stupni II., v danom prípade sa odporkyni poskytujú sociálne služby podľa zákona účinného do 31.12.2008. Hlavné mesto SR Bratislava dňa 12.11.2010 vydalo rozhodnutie o tom, že odporkyňa sa podľa § 35 a príl.č.3, príl.č.4 zákona o sociálnych službách s odkázanosťou na pomoc fyzickej osobe považuje II. stupňa na základe dosiahnutia 95 bodov a určenia priemerného rozsahu odkázanosti 2-4 považuje sa za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Odporkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, nesúhlasila so zaradením do II. stupňa, odvolanie vzala späť a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2010.
Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ ako poskytovateľ predložil dva návrhy zmluvy č. 77/2010/P a č. 20/2013/P, ktoré neuzavrela z toho dôvodu, že miesto poskytovania sociálnej služby je nesprávne uvedené a malo byť správne uvedené ZpS Pri vinohradoch 267, Bratislava, aj s uvedením čísla bytu. Odporkyňa ďalej nesúhlasila s uvedeným vecným rozsahom a formou poskytovanej sociálnej služby, nakoľko mala záujem o poskytovanie služby len v rozsahu obslužných činností ubytovania a to celoročnou pobytovou formou. Nemala záujem o poskytovanie činnosti ako bolo uvedené v návrhu zmluvy č. 20/2013/P v čl. IV. bod 2a,2c, 3. V čl. VII. bola uvedená úhrada za sociálnu službu 204,90 eur, odporkyňa mala príjem 392,- eur, musela jej zostať suma 20 % životného minima 38,92 eur a v skutočnosti jej mala zostať suma 187,10 eur, pričom odporkyňa mala náklady najmä na stravovanie. Po odpočítaní nákladov na stravovanie by odporkyni zostalo 88,- eur, pričom náklady na diabetické potraviny sú vyššie ako jedna štvrtinu s prihliadnutím aj na ďalšie výdavky. Odporkyňa neuzavrela zmluvu aj z toho dôvodu, že nesúhlasila s čl. VIII., s tým že tieto ustanovenia sa na ňu nevzťahujú a taktiež
s čl. IX. ods. 2 písm. e/. zmluvy. K ekonomicky oprávneným nákladom uviedla, že spojením dvoch ZpS, Podbrezovská 28 a ZpS, Pri vinohradoch 267 dochádza k navýšeniu ekonomicky oprávnených nákladov v ZpS, Pri vinohradoch tým, že mzdové náklady odborného personálu, ktorý poskytuje odborné činnosti v ZpS, Podbrezovská 28 sa uplatňujú aj pre ZpS, Pri vinohradoch kde tieto služby nie sú poskytované.
Odporkyňa ďalej namietala tú skutočnosť, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný účastník na podanie návrhu, ktorým je len zriaďovateľ BSK. V danom prípade navrhovateľ poskytuje odporkyni sociálnu službu a to ubytovanie v zmysle § 17 Zák. o soc. službách, ktorá sa považuje za obslužnú činnosť. EON ktoré predložil navrhovateľ sú stanovené zákonom výhradne na konkrétne zariadenie sociálnych služieb, v ktorom je odporkyňa umiestnená a nie je možné ho zamieňať za druh služby zariadenie pre seniorov, pretože je určené druhom, miestom a kapacitou a je uvedené osobitnou položkou zriaďovacej listiny. Navrhovateľ zamieňa EON tým, že svojmu zriaďovateľovi je povinný poskytovať informáciu o skutočných bežných výdavkoch na druh sociálnej služby. Podľa názoru odporkyne navrhovateľ má vyčísliť EON pre konkrétne zariadenie sociálnych služieb, v danom prípade ZpS Pri vinohradoch podľa § 72 ods. 2 cit. zák. Podľa § 16, 17 a 18 cit. zák. má navrhovateľ zahrnúť do EON vo vzťahu k odporkyni. Navrhovateľ napr. v roku 2011 uviedol náklady pre druh sociálnej služby ZpS 1.289.909,56 eur pre súd a podľa informácie BSK sú skutočné bežné výdavky navrhovateľa pre druh služby ZpS 1.282.060,74 Eur, t.j. rozpočtované náklady sú nižšie o 7.848,82 Eur, čo by malo za následok nižšie EON za rozhodné obdobie roku 2011.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že poskytuje odporkyni ubytovanie a služby spojené s týmto ubytovaním, napr. údržbu budov, opravy, ktoré si vyžaduje zariadenie alebo budova, revízie budovy a pod. Pokiaľ ide o služby za upratovanie za tieto odporkyňa neplatí a taktiež ani žiaden klient v uvedenom zariadení, napr. za upratovanie spoločných priestorov, izieb v ktorých sú ubytovaní, tieto náklady sú hradené z rozpočtu zariadenia. Navrhovateľ navrhol odporkyni uzatvoriť zmluvu, odporkyňa návrh neprijala a zmluvu neuzatvorila, z toho vyplýva, že poskytovateľ si svoju zákonnú povinnosť splnil. Následkom neuzatvorenia zmluvy z rozhodnutia odporkyne zariadenie nemá právny titul na poskytovanie sociálnych služieb, nakoľko došlo k zmene zákona, podľa ktorého sa vyžaduje uzavretie zmluvy. Zatiaľ navrhovateľ prejavuje dobrú vôľu a odporkyni poskytuje sociálnu službu a plnenia súvisiace s ubytovaním.
V zmysle zákona o sociálnych službách sa ekonomicky oprávnené náklady stanovujú podľa druhu sociálnej služby, pričom navrhovateľ poskytuje dva druhy sociálnej služby a to v Domove sociálnych služieb v budove na ulici Strelková 2 a v budove na ulici Podbrezovská 28 a druhú sociálnu službu ako zariadenie pre seniorov v budove na ulici Podbrezovská 28 a v dvoch budovách nazvaných Jar, Leto, Jeseň, Zima, na ulici Pri vinohradoch 267. Poukázal na list Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 26.02.2014 v ktorom sa uvádza, že ekonomicky oprávnené náklady sa vypočítavajú na druh sociálnej služby a nie na každú jednotlivú budovu, v ktorej je sociálna služba poskytovaná, čo má reálne opodstatnenie v tom, že v budove na ulici Podbrezovská 28 sú kancelárie, vedúci zamestnanci zariadenia, jedáleň a z tejto budovy sa zabezpečuje činnosť oboch druhov poskytovaných sociálnych služieb v DSS a ZpS, preto náklady na mzdy zamestnancov sa zarátavajú do ekonomicky oprávnených nákladov aj pre ostatné budovy. V budove v ktorej je odporkyňa sa poskytuje stravovanie prostredníctvom výdajne jedál, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne, osobné vybavenie a úschova cenných vecí. Pre seniorov v tejto budove je možnosť aj záujmovej činnosti, čiže navrhovateľ aj v tejto budove poskytuje celý rozsah činností, ktoré ako zariadenie pre seniorov podľa § 35 ods. 2 zákona o sociálnych službách má poskytovať. Je faktom, že intenzita niektorých z týchto služieb je vo väčšej miere využívaná klientmi v budove na Podbrezovskej 28, avšak v skutočnosti každý klient v inej miere využíva sociálnu službu a preto je nereálne vypočítať ekonomicky oprávnené náklady na každú osobu zvlášť.
Spôsob návrhu výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov zo strany odporkyne ktorá chce vyčleniť náklady na jednotlivé činnosti (ubytovanie, stravovanie, ošetrovateľská starostlivosť v rámci jednotlivých častí zariadenia) navrhovateľ považoval, že sú v rozpore s vedením účtovníctva, doposiaľ nebolo ničím preukázané, že by navrhovateľ viedol účtovníctvo v rozpore so zákonom. Navrhovateľ každoročne podáva Bratislavskému samosprávnemu kraju výpočet ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré zriaďovateľ akceptuje a tieto boli aj predložené súdu. Je v záujme zriaďovateľa, aby navrhovateľ hospodáril s čo najmenšími nákladmi, aby zriaďovateľ musel čo najmenej doplácať finančné prostriedky. Neexistujú preto objektívne dôvody spochybňovať výpočet ekonomicky oprávnených nákladov. Zákon o
soc. službách v § 72 ods. 5 upravuje štruktúru nákladov, ktorá je pre navrhovateľa záväzná pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov.
Vzhľadom na námietky odporkyne ohľadne správnosti predložených ekonomicky oprávnených nákladov sa navrhovateľ písomne obrátil na Bratislavský samosprávny kraj ako na zriaďovateľa, ktorý v liste zo dňa 14.01.2015 konštatoval, že navrhovateľ prevádzkuje jedno zariadenie pre seniorov ako samostatný druh sociálnej služby , ktorú skutočnosť uviedlo aj Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky Bratislava v liste 26.02.2014. Bratislavský samosprávny kraj ďalej konštatoval, že ekonomicky oprávnené náklady navrhovateľa za roky 2011, 2012, 2013, ktoré boli súčasťou listu BSK sú v súlade s ustanovením §72 ods.5 zákona o sociálnych službách.
Zástupca odporkyne na list Úradu Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 14.01.2015 uviedol, že sa nejedná o jediné zariadenie sociálnej služby ZPS ale o dve samostatné pričom ZPS Podbrezovská poskytuje sociálnu službu cieľovej skupine podľa § 35 ods. 1 písm. a) a ZPS pri Vinohradoch poskytuje sociálnu službu cieľovej skupine podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona. Zariadenie pri Vinohradoch bolo počas zákona účinného pred zákonom o sociálnych službách tzv. zariadením penzión, ktorý poskytoval ubytovanie prípadne stravovanie v dôchodkovom veku. V tomto prípade však odporkyňa bola prijatá do zariadenia počas účinnosti prechádzajúceho zákona. Mal za to, že poskytovateľ prevádzkuje dve zariadenia sociálnej služby s rozličným obsahom, čoho dôkazom je aj evidencia pohľadávky podľa evidenčného listu. Ekonomicky oprávnené náklady podľa § 72 ods. 5 sú len náklady vynaložené na činnosti podľa § 16 až 18. Výkazy ekonomicky oprávnených nákladov ktoré predložil navrhovateľ obsahujú aj náklady, ktoré nepatria do ekonomicky oprávnených nákladov /ako napr. mzdové náklady riaditeľa a ekonomického úseku, daňové náklady, údržba nad rámec štandardnej údržby, náklady na stravovanie zamestnancov a ďalšie/.
Zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj v Bratislave dňa 22.06.2009 pod číslom: 012/2009 vydal Zriaďovaciu listinu pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, ktorý je rozpočtovou organizáciou, svojimi príjmami a výdavkami je napojený na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, bol zriadený na dobu neurčitú.
V článku IV. bol vymedzený predmet činnosti. V Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Rača sa poskytujú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Sociálna služba sa poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorá musí byť uzatvorená písomne a spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný /bod 11./ Štatutárnym orgánom domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja. Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača hospodári s majetkom vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý mu bol zverený na plnenie predmetu jeho činnosti. Zriaďovacia listina nadobudla účinnosť dňom 1. júla 2009.
Domov dôchodcov Rača, Pri Vinohradoch 267, Bratislava dňa 3.11.2005, č.j. DD-489/2005 podľa zák.č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci vydal rozhodnutie o poskytovaní starostlivosti celoročne pani U. J., v Domove dôchodcov Rača, časť penzión -domov pre dôchodcov, Pri Vinohradoch 267 Bratislava, byt č.411 od 21.11.2005 na dobu neurčitú.
Primátor Hlavného Mesta SR Bratislava dňa 12.11.2010 č. MAGS OSV 53953/2010-326010/1413 ako správny orgán vydal rozhodnutie podľa zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a rozhodol, že pani U. J., bytom Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava sa podľa § 35 a prílohy č.3 a prílohy č.4 k zákonu o sociálnych službách s odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby II. stupňa na základe dosiahnutia 95 bodov a určenia priemerného rozsahu odkázanosti 2-4 hod./deň a 60-120 hod./ mesiac, považuje za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.
Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri Vinohradoch Bratislava, dňa 11.07.2011 predložilo U. J. Zmluvu č.77/2010/P o poskytovaní sociálnej služby, následne Dodatok č.1/2011/P k zmluve, Dodatok č.2/2011/P k zmluve a výzvu zo dňa 05.03.2013 na uzatvorenie zmluvy a vysporiadanie rozdielu v úhradách, ktorú prevzala dňa 07.03.2013.
Z osobnej karty klienta U. J. súd zistil, že odporkyňa za obdobie od 01.01.2010 do 31.03.2015 zaplatila úhradu za bývanie mesačne iba vo výške 137,43 eur a za uvedené obdobie nezaplatila úhradu za bývanie v celkovej sume 3.856,25 eur.
Ekonomicky oprávnené náklady za Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Rača v roku 2011 dosahovali sumu 525,59 eur mesačne, v roku 2012 dosahovali sumu 531,83 eur mesačne, za rok 2013 sumu 533,67 eur mesačne.
Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky Bratislava v liste zo dňa 26.02.2014 na žiadosť navrhovateľa o písomné stanovisko ohľadne zariadenia Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Rača uviedlo nasledovné.
Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Bratislava so sídlom Pri vinohradoch 267, Bratislava, predstavuje jeden právny subjekt, ktorý poskytuje dva druhy sociálnych služieb "domov sociálnych služieb" a "zariadenie pre seniorov", oba celoročnou pobytovou formou. Uvedené dva druhy sociálnych služieb poskytuje poskytovateľ, na troch miestach v Bratislave ktorými sú, Podbrezovská ulica číslo 28, Pri vinohradoch číslo 267 a Strelkova číslo 32. V mieste poskytovania sociálnej služby Podbrezovská 28 sú poskytované dva druhy sociálnej služby a to domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Pri vinohradoch 267 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Strelková 32 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to domov sociálnych služieb .
Skutočnosť, že daný druh sociálnej služby je poskytovaný jedným poskytovateľom sociálnej služby v rôznych budovách, neznamená, že ide o samostatného poskytovateľa, resp. samostatné zariadenie. Vyššie uvedené skutočnosti boli overené na základe rozhodnutia a zápisu z registra z príslušného vyššieho územného celku, ktorý vykonal zápis predmetného poskytovateľa. Pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať z ekonomicky oprávnených nákladov daného druhu poskytovanej sociálnej služby a to bez ohľadu na to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach. Napriek tomu, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, mnohé činnosti zabezpečuje spoločne pre obe alebo viaceré miesta a preto pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov pre daný druh sociálnej služby nachádzajúcej sa na dvoch miestach/zariadeniach/ sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu v oboch miestach. V prípade, že by sa pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov nepostupovalo vyššie uvedeným spôsobom, zariadenie /budova/ miesto, v ktorom sa nezabezpečujú spoločné činnosti priamo, by mala ekonomicky oprávnené náklady nižšie, ktoré by však nezodpovedali reálnym nákladom danej sociálnej služby.
Z registračnej karty Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 21.07.2010 súd zistil, že právnická osoba Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, so sídlom Pri vinohradoch 267, Bratislava, reg.č. 79/2009/1-soc, IČO: 308 041 91, je rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, Bratislava. Právnická osoba poskytuje druh sociálnej služby, §35 Zariadenie pre seniorov - kapacita 205 miest, § 38 Domov sociálnych služieb - kapacita 84 miest v zmysle zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, s uvedenou cieľovou skupinou, vecným rozsahom poskytovanej sociálnej služby, formou poskytovanej sociálnej služby - celoročná pobytová.
Miesto a adresa poskytovania sociálnej služby, Zariadenie pre seniorov -Podbrezovská 28, Bratislava, Pri vinohradoch 267, Bratislava. Domov sociálnych služieb -Podbrezovská 28, Bratislava, Strelková 32, Bratislava, čas poskytovania sociálnej služby -neurčitý čas. Dátum registrácie od 18.08.2009.
Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, Odbor sociálnych vecí v Bratislave v liste zo dňa 14.01.2015 uviedol, že DSS a ZPS Rača poskytuje sociálne služby podľa Zák.č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov a podľa Registračnej karty platnej k 31.12.2014 poskytuje druhy sociálnej služby: domov sociálnych služieb /§38 zákona o sociálnych službách/ a zariadenie pre seniorov /§ 35 zákona o sociálnych službách/. DSS a ZPS Rača prevádzkuje jedno zariadenie pre seniorov a tento druh sociálnej služby poskytuje podľa Registračnej karty na dvoch miestach poskytovania sociálnej služby, Podbrezovská 28, Bratislava a Pri Vinohradoch 267, Bratislava. Zariadenia sociálnych služieb v
zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja sú samostatné právne subjekty, ktoré hospodária na základe schváleného rozpočtu, vedú podvojné účtovníctvo a zodpovedajú za správnosť údajov v ňom uvedených. Na základe týchto údajov vypočítavajú ekonomicky oprávnené náklady za príslušný rok podľa § 72 ods. 5 cit. zák. Bratislavský samosprávny kraj overil, že DSS a ZPS Rača predložil Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 až 2013 v súlade s § 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách a metodickými usmerneniami Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, o čom zaslal súdu ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 - 2013 DSS a ZPS Rača. Odbor sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja relevantné údaje použil na účely prepočtu finančných príspevkov neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v zmysle zákona o sociálnych službách.
Navrhovateľ podaným návrhom na zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení návrhu dňa 02.06.2015 domáhal sa voči odporkyni zaplatenia pohľadávky za obdobie od 23.12.2010 do 31.03.2015 vo výške 3.856,25 eur spolu s príslušenstvom. O podanom návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 45C/249/2013-338 zo dňa 09.06.2015, ktorým zmenu návrhu pripustil podľa § 95 ods.1, ods. 2 O.s.p.
Podľa §1 Zák. č. 448 / 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.
Podľa § 2 ods.1 cit. zák., sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.
Podľa § 2 ods.1 cit. zák., nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života, c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, d) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu1) (ďalej len "dôchodkový vek"), e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi.
Podľa § 2 ods.3 cit. zák., zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby na účely tohto zákona je zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.
Podľa § 2 ods.4 cit. zák., krízová sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou.
Podľa § 2 ods.5 cit. zák., sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.
Podľa § 3 ods.2 písm. a /cit. zák., prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá je občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods.3 cit. zák., poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len "verejný poskytovateľ sociálnej služby") a iná osoba (ďalej len "neverejný poskytovateľ sociálnej služby").
Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., obslužné činnosti sú ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., ubytovanie podľa odseku 1 je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním alebo poskytnutie prístrešia na účel prenocovania.
Podľa§ 72 ods.1 cit. zák., prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa§ 72 ods.2cit. zák., verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.
Podľa § 74 ods.1, cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný.
Podľa § 74 ods. 7 cit. zák., zmluva o poskytovaní sociálnej služby obsahuje a) označenie zmluvných strán, b) druh poskytovanej sociálnej služby, c) vecný rozsah sociálnej služby podľa § 15 a formu poskytovania sociálnej služby, d) deň začatia poskytovania sociálnej služby, e) čas poskytovania sociálnej služby, f) miesto poskytovania sociálnej služby, g) sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a spôsob jej platenia, h) podmienky zvyšovania sumy úhrady za sociálnu službu, i) dôvody odstúpenia od zmluvy, j) sumu nezaplatenej úhrady za sociálnu službu podľa § 73 ods. 13.
Podľa § 74 ods. 8 cit. zák., suma úhrady za sociálnu službu podľa odseku 7 písm. g) musí obsahovať sumu úhrady za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti.
Podľa § 74 ods. 9 cit. zák., v zmluve o poskytovaní sociálnej služby sa môžu dohodnúť aj ďalšie náležitosti podľa druhu sociálnej služby.
Podľa § 74 ods. 12 cit. zák., ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu podľa § 73, poskytovateľ sociálnej služby a prijímateľ sociálnej služby sú povinní uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby.
Podľa § 74 ods. 13 cit. zák. prijímateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu; výpovedná lehota nesmie byť dlhšia ako 30 dní.
Podľa § 74 ods. 14 cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak a) prijímateľ sociálnej služby hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie alebo nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu, a ak ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby
najmä tým, že nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu za čas dlhší ako tri mesiace alebo platí len časť dohodnutej úhrady a dlžná suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej úhrady, b) prijímateľ sociálnej služby neuzatvorí dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby podľa odseku 12, c) prevádzka zariadenia je podstatne obmedzená alebo je zmenený účel poskytovanej sociálnej služby tak, že zotrvanie na zmluve o poskytovaní sociálnej služby by pre poskytovateľa sociálnej služby znamenalo zrejmú nevýhodu, d) obec alebo vyšší územný celok rozhodne o zániku odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.
Podľa § 106 ods.5 prechodných a záverečných ustanovení Zák .č. 488/2008 Z. z. sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb, fyzická osoba, ktorej sa na základe rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby, alebo fyzická osoba, ktorej sa na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, alebo ktorá je na základe rozhodnutia zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu v rozsahu, ktorý zodpovedá minimálne požadovanému stupňu odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009, najdlhšie do 31. decembra 2011.
Podľa § 106 ods. 6 cit. zák., poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, ktorá po 31. decembri 2008 nie je odkázaná na túto starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona účinného od 1. januára 2009, je povinný tejto fyzickej osobe naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009.
Podľa § 106 ods.7 cit. zák., sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. decembru 2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.
Uplatnený nárok navrhovateľa súd posúdil podľa Zákona číslo 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, účinného od 01.01.2009.
Navrhovateľ poskytuje sociálne služby za podmienok stanovených týmto zákonom, zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bratislave vydal Zriaďovaciu listinu číslo: 012/2009 dňa 22.06.2009 pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, ktorý je rozpočtovou organizáciou, svojimi príjmami a výdavkami je napojený na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, bol zriadený na dobu neurčitú a poskytuje sociálne služby na základe zápisu do registra, ktorý vedie vyšší územný celok, v Registračnej karte vydanej Bratislavským samosprávnym krajom zo dňa 21.07.2010. Navrhovateľ ako rozpočtová organizácia vymáha pohľadávky v súvislosti s výkonom správy a je aktívne vecne legitimovaný účastník uplatňovať pohľadávky pred súdom. Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že Bratislavský samosprávny kraj každý rok zo svojho rozpočtu poskytuje určitý finančný objem na krytie nákladov, keďže vlastné príjmy navrhovateľa z úhrad prijímateľov nepokrývajú náklady navrhovateľa a na úhradách nezískava viac ako sú jeho náklady.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporkyňa bola prijatá do Domova dôchodcov Rača, na základe rozhodnutia č. DD-489/2005 zo dňa 03.11.2005 podľa Zák. č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorej bola poskytovaná celoročná starostlivosť v Domove dôchodcov Rača, časť penzión -domov pre dôchodcov, Pri vinohradoch 267, Bratislava, byt č. 411, od 21.11.2005 na dobu neurčitú.
Podľa Zákona č. 448 /2008 Z.z. o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2009, prijímatelia sociálnej služby sú povinní platiť úhradu za sociálnu službu určenú poskytovateľom sociálnej služby podľa § 72 ods. 1 citovaného zákona. Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 a nasl. cit. zák., a v súlade so Všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov podľa§ 72 ods.2 cit. zák.
Nová právna úprava v zákone o sociálnych službách upravuje poskytovanie sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona. Poskytovateľ sociálnej služby bol povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 01.01.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu v zmysle§ 106 ods. 7 cit. zák. V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ ako poskytovateľ sociálnej služby si svoju zákonnú povinnosť splnil a predložil odporkyni zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č.77/2010/P, ktorá uvedenú zmluvu neuzavrela.
Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, bol však naďalej povinný odporkyni poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1.1.2009, podľa § 106 ods.6 prechodných a záverečných ustanovení zákona o sociálnych službách. Zákon neukladá povinnosť uzavrieť zmluvu prijímateľovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba a neobsahuje ani žiadnu sankciu za neuzavretie zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporkyňa platí mesačnú úhradu za sociálne služby ale v nižšej výške ako je výška úhrady podľa VZN. Odporkyňa chce zotrvať naďalej v DSS a ZpS Rača, vychádzajúc z uvedených skutočností navrhovateľ poskytuje odporkyni sociálne služby, odporkyňa odmieta uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, preto prijíma plnenie bez právneho dôvodu /zmluvy/, titulom bezdôvodného obohatenia a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať podľa § 451 ods. 1 občianskeho. Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil že veľká časť klientov má uzatvorené zmluvy a to asi 80%, platí úhrady riadne vo výške podľa právnych predpisov, resp. podľa dohody o splátkach.
Súd poukazuje na zmenu právnej úpravy poskytovania sociálnych služieb od 1. 1. 2009, podľa ktorej prijímatelia sociálnej služby sú povinní platiť úhradu poskytovateľovi sociálnej služby, ale výška úhrady sa určuje zmluvou a v súlade so všeobecne záväzným nariadením, zásadnou zmenou je to, že seniori už nedostávajú rozhodnutie o výške úhrady za poskytovanú sociálnu službu /jednostranný právny akt/ ako tomu bolo počas právnej úpravy podľa Zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci od ktorého sa odvodzovala povinnosť platiť úhradu. Pri zmluvnej úprave predmetu plnenia a úhrady za poskytovanie sociálnej služby sú zmluvné strany teda navrhovateľ aj odporkyňa povinné dodržiavať zákon o sociálnych službách, pričom poskytovateľ sociálnej služby nemá právo dojednať úhradu v inej výške ako je určená právnymi predpismi, podľa Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja. Verejný poskytovateľ sociálnej služby teda určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenie úhrady zmluvou a v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že došlo k zmene rozhodujúcich skutočností na určenie úhrady za sociálnu službu, ktorú je odporkyňa povinná platiť navrhovateľovi a to VZN BSK č.31/2009 bolo zmenené VZN BSK č.35/2010 zo dňa 23.07.2010 a VZN BSK č.39/2010 zo dňa 15.12.2010, pričom mesačná úhrada pripadajúca na odporkyňu mala byť 257,56 eur. Navrhovateľ v tejto súvislosti predložil odporkyni Dodatok číslo 1/2011/P k zmluve č.77/2010/P/ o poskytovaní sociálnej služby, ktorý neuzatvorila. VZN BSK bolo ďalej zmenené VZN BSK č. 43/2011 zo dňa 24.06.2011 pričom mesačná úhrada pripadajúca na odporkyňu mala byť 204,90 eur. Navrhovateľ v tejto súvislosti predložil odporkyni Dodatok číslo 2/2011/P k zmluve č.77/2010/P/ o poskytovaní sociálnej služby, ktorý neuzatvorila. Keďže odporkyňa prijíma plnenie bez právneho dôvodu /zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a dodatkov k uvedenej zmluve, prijíma plnenie bez právneho dôvodu, bez uzatvorených dodatkov, titulom bezdôvodného obohatenia a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať podľa § 451 ods. 1 občianskeho zákonníka.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že poskytovateľ a prijímateľ sociálnej služby aj keď uzatvárajú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby nemajú právo dojednať inú sumu úhrady, táto je určená kogentne právnymi
predpismi a to v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov podľa§ 72 ods.2cit.zák.
Odporkyňa neuzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby ani dodatky k zmluve z dôvodu, že mesačne poberá dôchodok vo výške 412,- eur z ktorého platí navrhovateľovi úhradu za ubytovanie 137,43 eur a po zaplatení mesačných výdavkov napr. na stravovanie, lieky, telefón, elektrinu a iné výdavky by nemala z čoho zaplatiť zvýšenú úradu za ubytovanie a taktiež namietala ekonomicky oprávnené náklady navrhovateľa.
Podľa § 72 ods.5 cit. zák., ekonomicky oprávnené náklady sú náklady poskytovateľa sociálnej služby na činnosti uvedené v §16 až §18 ktoré tvoria, mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania vo výške, ktorá zodpovedá výške platu a ostatných osobných vyrovnaní podľa osobitného predpisu, poistné na sociálne poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, cestovné náhrady okrem cestovných náhrad pri zahraničných pracovných cestách, energie, voda a komunikácie, materiál okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov, dopravné, rutinná údržba a štandardná údržba okrem jednorazovej údržby objektov alebo ich častí a riešenia havarijných stavov, nájomné za prenájom okrem dopravných prostriedkov a špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu, služby, bežné transfery, z toho len na vreckové, odstupné, odchodné, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku poskytovateľa sociálnej služby podľa osobitného predpisu.
Poskytovateľ sociálnej služby vykonáva odborné činnosti, obslužné činnosti aj ďalšie činnosti, zabezpečuje vykonávanie týchto činností alebo utvára podmienky na jej vykonávanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje. Medzi obslužné činnosti patrí aj ubytovanie podľa § 17 ods.1 cit. zák. Ubytovanie je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním v zmysle § 17 ods. 2 cit. zák. Navrhovateľ poskytol odporkyni ubytovanie v rozsahu jednej miestnosti, užívanie spoločných priestorov /chodba, schodište, spoločenská miestnosť/ a vecné plnenia spojené s ubytovaním /vykurovanie, dodávka teplej vody, osvetlenie a iné/. Poskytované ubytovanie sa preto nepovažuje za nájom bytu v zmysle § 685 Obč. zák. ale považuje sa za obslužnú činnosť v rámci poskytovania sociálnych služieb podľa zák. č.488/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ poskytuje dva druhy sociálnych služieb - domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Podbrezovská 28 sú poskytované dva druhy sociálnej služby a to domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Strelková 2, je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to domov sociálnych služieb. V mieste poskytovania sociálnej služby Pri vinohradoch 267 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to zariadenie pre seniorov. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú zo zriaďovateľskej listiny a registračnej karty navrhovateľa.
Súd sa nestotožnil s názorom odporkyne, že ekonomicky oprávnené náklady sa majú vyčísľovať na každé zariadenie sociálnej služby /ZpS Podbrezovská 28, ZpS na ul. Pri vinohradoch 267, DSS na ul. Podbrezovská 28, DSS na ul. Strelková 2/, teda podľa jednotlivých budov. Aj keď navrhovateľ ako jeden poskytovateľ poskytuje dva druhy sociálnej služby na rôznych miestach, neznamená to, že každé z uvedených miest je samostatným zariadením alebo poskytovateľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na list Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 26.02.2014, že pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať z ekonomicky oprávnených nákladov daného druhu poskytovanej sociálnej služby a to bez ohľadu na to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach. Poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, mnohé činnosti však zabezpečuje spoločne pre obe alebo viaceré miesta (poskytovateľ nemá všetky činnosti spojené s poskytovaním danej sociálnej služby zabezpečované v oboch budovách, ale sú spoločne zabezpečované z jednej z nich pre obe budovy, napríklad mzdové záležitosti, vzdelávanie zamestnancov, príprava stravy, rôzne obslužné činnosti) a preto pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov pre daný druh sociálnej služby nachádzajúcej sa na dvoch miestach (zariadenia) sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu v oboch miestach.
Súd sa nestotožnil ani s tvrdením odporkyne o rozlišovaní zariadenia na ZpS na ul. Podbrezovská podľa § 35 ods. 1 písm. a/ cit. zák., ide o prijímateľov odkázaných na sociálnu službu a na ZpS na ul. Pri vinohradoch 267 a podľa § 35 ods.1 písm. b/ cit. zák., ide o prijímateľov ktorí prijímajú sociálnu službu z iných vážnych dôvodov. Odporkyňa nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, poskytovanie tejto sociálnej služby, ubytovanie celoročnou pobytovou formou potrebuje z iných vážnych dôvodov /napr. pre strach zo samoty ako sa uvádza v dôvodovej správe/. Súd poukazuje na zriaďovaciu listinu a registračnú kartu ktorá neobsahuje uvedené rozlíšenie, ustanovenie o založení dvoch zariadení pre seniorov v rámci navrhovateľa neznamená, že by zakladalo dva samostatné druhy sociálnej služby, súd poukazuje aj na list Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, Odboru sociálnych vecí zo dňa 14.01.2015.
Uvedené tvrdenie odporkyne sa nezhoduje ani so skutočnosťou z dôvodu, že navrhovateľ v oboch miestach zariadenia okrem ubytovania poskytuje odborné, obslužné a iné činnosti, napr. stravovanie prostredníctvom výdajne jedál, jedlo sa pripravuje v budove na ul. Podbrezovská 28 aj pre seniorov ubytovaných na ul. Pri vinohradoch 267, pričom je im vydávané v miestnosti na ul. Pri vinohradoch 267, ďalej upratovanie spoločných priestorov, v prípade záujmu pranie, žehlenie, záujmová činnosť. V budove na ul. Pri vinohradoch nie sú umiestnení len sebestační seniori, ale aj seniori s osobitnými potrebami ako uviedol navrhovateľ k 31.08.2014 boli v budovách na ul. Pri vinohradoch 267 ubytovaní seniori so stupňom odkázanosti od I. do maximálneho VI. stupňa odkázanosti, aj k 31.12.2011 bolo v budovách na ul. Pri vinohradoch 267 ubytované široké spektrum seniorov a preto uvedené rozlišovanie odporkyňou nie je opodstatnené.
Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom súd zistil, že ekonomicky oprávnené náklady podľa druhu sociálnej služby zariadenie pre seniorov za rok 2011 boli správne vyčíslené vo výške 525,59 eur, za rok 2012 vo výške 531,83 eur a za rok 2013 vo výške 533,67 eur. Ekonomicky oprávnené náklady za príslušný kalendárny rok zasiela navrhovateľ v mesiaci januári za predchádzajúci kalendárny rok Bratislavskému samosprávnemu kraju v Bratislave, Odboru sociálnych vecí. Z písomného vyjadrenia Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, Odboru sociálnych vecí zo dňa 14.01.2015 mal súd preukázané, že zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja sú samostatné právne subjekty, ktoré hospodária na základe schváleného rozpočtu, vedú podvojné účtovníctvo a zodpovedajú za správnosť údajov v ňom uvedených. Na základe týchto údajov vypočítavajú ekonomicky oprávnené náklady za príslušný rok podľa § 72 ods. 5 cit. zák. Bratislavský samosprávny kraj overil, že DSS a ZPS Rača predložil Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 až 2013 v súlade s § 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách a metodickými usmerneniami Odboru sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval návrh odporkyne na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania na vyčíslenie správnosti ekonomicky oprávnených nákladov za nadbytočné a nehospodárne s ohľadom aj na to, že ekonomicky oprávnené náklady navrhovateľa napr. za rok 2012 boli 531,83 eur teda nižšie v porovnaní s inými zariadeniami pre seniorov v Banskobystrickom, Žilinskom a Košickom samosprávnom kraji v priemere 605,18 eur, /ide o všeobecnú informáciu prístupnú na internete/ odporkyňa si taktiež vybrala zariadenia pre seniorov, ktorých ekonomicky oprávnené náklady boli porovnateľné za uplatňované obdobie napr.: Domov pri kríži v Bratislave mal EON v roku 2011 vo výške 555,- eur a navrhovateľ mal vo výške 526,- eur, v roku 2012 mal Domov pri kríži EON vo výške 505,- eur a navrhovateľ mal vo výške 532,- eur, v roku 2013 mal Domov pri kríži EON vo výške 526,- eur a navrhovateľ mal vo výške 536,- eur.
K námietkam odporkyne ohľadne výšky dôchodku, ktorý jej nepostačuje na zaplatenie zvýšenej úhrady za poskytovanú sociálnu službu súd navyše uvádza, že po zaplatení úhrady jej musí zostať zákonom stanovené percento sumy životného minima podľa § 73 ods. 2 cit. zák. /subjektívny limit/ a výška úhrady nesmie byť vyššia ako ekonomicky oprávnené náklady podľa § 72 ods. 2 cit. zák. /objektívny limit/, obidva inštitúty predstavujú ochranu prijímateľa sociálnej služby pred neprimeranou výškou úhrady za sociálnu službu, /pričom súd uvádza, že odporkyňa neuzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby a navrhovateľ si uplatnil plnenie titulom bezdôvodného obohatenia/. I napriek uvedenej skutočnosti z listinných dôkazov mal súd preukázané, že EON napr. za rok 2011 predstavujú sumu 525,59 eur mesačne, za rok 2012 sumu 531,83 eur mesačne, za rok 2013 sumu 533,67 eur mesačne, úhradu ktorú požaduje navrhovateľ od odporkyne bola najviac 257,56 eur, poslednom období 205,73 eur, teda v každom období bola suma úhrady za sociálnu službu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ nižšia ako EON,
navrhovateľ teda neprekračuje EON ako objektívny limit v zmysle § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách. Po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu zákonom stanovené percento sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu stanovenej osobitným predpisom, podľa § 73 ods. 2 cit. zák. /subjektívny limit/, v každom období bol zachovaný povinný minimálny zostatok príjmu odporkyne po zaplatení úhrady, výška úhrady odporkyne nie je v rozpore s objektívnym alebo subjektívnym limitom, ktoré predstavujú ochranu jej príjmu zo zákona.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané z osobnej karty klienta, že U. J. si svoju povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu /bývanie/ v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby nesplnila a za uplatňované obdobie od 01.01.2010 do 31.03.2015 zaplatila len čiastočnú úhradu vo výške 137,43 eur mesačne, teda nezaplatila navrhovateľovi v celom rozsahu úhradu za sociálnu službu za uplatňované obdobie vo výške 3.856,25 eur ako je uvedené v zostatku v osobnej karte klienta. Keďže odporkyňa neuzavrela s navrhovateľom zmluvu o poskytovaní sociálnej služby spolu s dodatkami k zmluve o poskytovaní sociálnej služby, prijíma plnenie bez právneho titulu, bez zmluvy čo jej zakladá povinnosť vydať navrhovateľovi predmet bezdôvodného obohatenia v zmysle § 456 Obč. zák. a preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu vo výške 3.856,25 eur.
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi popri plnení úroky z omeškania. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal podľa § 563 Obč. zák.
Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 3.856,25 eur, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania, s účinnosťou od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 2.027,09 eur nakoľko na výzvu navrhovateľa na zaplatenie zo dňa 05.03.2013, ktorú prevzala dňa 07.03.2013 nereagovala, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 09.03.2013 až do zaplatenia. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 1.829,16 eur nakoľko na výzvu navrhovateľa na zaplatenie zo dňa 27.05.2015, ktorú prevzala dňa 01.06.2015 nereagovala, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 03.06.2015 až do zaplatenia.
Vzhľadom k povahe prejedávanej veci a k osobným a majetkovým pomerom odporkyne, ktorá poberá len starobný dôchodok a musí platiť úhradu za ubytovanie a mesačné výdavky, súd určil povinnosť odporkyni zaplatiť peňažné plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo výroku rozsudku v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p.
Súdny poplatok z ceny predmetu konania 3.856,25 eur predstavuje celkom 231,36 eur, navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za podaný návrh len vo výške 138,- eur a preto súd zaviazal navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku vo výške 93,- eur, vyrubeného podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, Zák.č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.