Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1012-2011.pdf
PDF · 90.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1012/2011
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného :Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Konspekt s.r.o. organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Hurbanova 670/22, 085 01 Bardejov, IČO: 44 073 593 o vymoženie 2.386,26 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod č. EX 3151/2011 z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 202,36 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa dňa 09.09.2011 začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.386,26 Eur na základe exekučného titulu – rozhodnutia č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.08.2011, vydaného oprávneným.
Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie číslo XXXX XXXXXX dňa XX.XX.XXXX.
Uznesením Okresného súdu v Bardejove č. 1Er/1012/2011-13 zo dňa 07.08.2015 bola exekúcia zastavená, pričom súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie vo výške 202,36 Eur. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený včas odvolanie v časti o trovách exekúcie z dôvodu nepreskúmateľnosti uvedeného uznesenia.
Krajský súd v Prešove uznesením č. 20CoE/96/2020-63 zo dňa 22.02.2021 napadnuté uznesenie vo výroku o trovách zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd vec prejednal a opätovne rozhodol o trovách exekúcie
Súdny exekútor podaním zo dňa 11.08.2014 podal návrh na zastavenie exekúcie vo veci z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor vykonal šetrenie a úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného (Správa katastra, ORPZ, ODI Bardejov, Daňový úrad, Sociálna poisťovňa) a nezistil u povinného majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Len na ich
exekútorskom úrade sa vedie voči povinnému celkovo 11 exekučných konaní. Súdny exekútor navrhol, aby súd rozhodol o trovách exekúcie tak, aby k ich úhrade zaviazal oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Zisťovanie majetku povinného je zo zákona úlohou súdneho exekútora. V danom prípade súdny exekútor po zisťovaní majetku povinného navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie v spojení s tým, že vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktoré tento premietol do podnetu na zastavenie exekúcie nie je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného ani do budúcna, je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 14 ods. 1 a § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo výške 130 € (t.j. 20% z vymoženej pohľadávky vo výške 648,28 €).
Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 cit. vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 16,90 €. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného spojených s exekúciou (žiadosť o udelenie poverenia - 1,4 €; upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený - 1,4 €, povinný – 1,7 €; žiadosť o poskytnutie súčinnosti - OR PZ, Správa katastra, Sociálna poisťovňa, Daňový úrad – 0,4 € x 3 v celkovej výške 1,20 €; príkaz na zač. exekúcie – banky – 1,4 €; EP banka - 1,4 € x 3 v celkovej výške 4,20 €; EP z účtu v banke – zrušenie – 1,4 €; návrh na zastavenie exekúcie - 1,4 €; vrátenie poverenia
- 1,4 €; žiadosť o vyznačenie doložky právopl. a vykonateľnosti – 1,4 €;).
Podľa § 22 ods.1 a § 23 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu hotových výdavkov, a to cestovného vo výške 21,73 €.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH, čo predstavuje 33,73 €. Súd priznal exekútorovi náhradu trov vo výške 202,36 €.
Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal požadované poštovné za zásielku označenú súdnym exekútorom ako „odblokovanie vozidla“, pretože z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru predloženého súdnym exekútorom vyplýva, že povinný v súčasnosti nemá vo svojom vlastníctve žiadne vozidlo, a teda žiadna blokácia akéhokoľvek vozidla povinného preukázaná nebola.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 10,- € súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis. obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,- € súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí
exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek hotových výdavkov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na A.). Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu vo výške 10,- € súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu v období máj až august 2014 aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr. 4Er/1039/2011, spisová značka exekútora EX 3204/2011 a vo veci sp. značky súdu 4Er/1038/2011, spisová značka exekútora EX 3206/2011), kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v presne tej istej výške, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo len spriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.