Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-10-2015.pdf
PDF · 74.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa R.. W. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na V.. W. XX/XXXX v L. prechodne na M. H. Č.. XXXX/XX vo E. proti odporkyni W.. F. H. rod. M. I.. XX.X.XXXX bývajúcej na ulici V.. W. Č.. XX/XXXX O. L. v konaní o rozvod manželstva o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 9.9.2014 č.k. 4C 308/2013-32 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté 20.3.1982 pred bývalým MsNV v X. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. vo zväzku 5, ročník 1982, na strane 20, pod poradovým číslom 16. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodnutie právne odôvodnil §-om 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine a skonštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľ má mimomanželskú známosť a za žiadnych okolností nechce obnoviť spolužitie. Uviedol, že navrhovateľ podal už tri návrhy na rozvod manželstva, ktoré zobral späť, z čoho vyvodil záver, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pretože neplní svoj účel. Vyjadril názor, že nevyhovel návrhom odporkyne na doplnenie dokazovania vypočutím svedkov, pretože pre rozhodnutie považoval zistený skutkový stav za dostatočný a vykonanie ďalších dôkazov by bolo nehospodárne. O trovách konania rozhodol podľa §-u 144 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, v ktorom vyjadrila názor, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil nesprávne právne závery. Vytkla tiež konajúcemu súdu, že napriek tomu, že svoje tvrdenia podložila listinnými dôkazmi a náležite ich preukázala, nezobral ich do úvahy, preto považuje rozsudok za neobjektívny, nezákonný a nespravodlivý. Konštatovala, že prvostupňový súd bez dostatočného dokazovania dospel k záveru, že jej manželstvo s navrhovateľom neplní svoj účel v zmysle Zákona o rodine. Poukázala na tri krát podaný návrh na rozvod manželstva navrhovateľom, z čoho vyvodila záver, že jeho úmysel rozviesť sa s ňou nie je možné posudzovať za vážne mienený prejav. Zdôraznila, že v každom štádiu konania o rozvod manželstva je povinnosťou súdu skúmať, či sú predpoklady na obnovenie spolužitia. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v súlade s §-om 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov v súlade s §-om 23 Zákona o rodine, pretože ide o odôvodnený prípad zrušenia manželstva rozvodom v súlade s §-om 22 Zákona o rodine. Manželstvo účastníkov konania nemôže plniť svoj účel so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľa absolútne vylučujúci obnovenie spolužitia s odporkyňou a dĺžku rozvratu manželstva minimálne trvajúcu tri roky, ktorá dostatočne preukazuje absenciu citového vzťahu navrhovateľa k odporkyni. Pretože manželstvo účastníkov dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií, je vylúčené, aby do budúcna mohlo plniť svoj účel, pretože nevyhnutným predpokladom spolužitia manželov je vzájomná zhoda, poskytovanie si podpory a pomoci. Je potrebné zdôrazniť, že vzájomné vzťahy manželov sa vytvárali počas ich manželského spolužitia aj v závislosti na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva, konkrétne v súvislosti s nadviazaním mimomanželského vzťahu navrhovateľa. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť manželov byť si verní, je odrazom zásady monogamného manželstva, ktorá je jedným z pilierov chápania tohto právneho vzťahu a nevera je nepochybne porušením manželských povinností, najmä v prípade, ak prerástla do vzťahovej nevery. Nadviazanie mimomanželskej známosti navrhovateľom by bolo možné považovať za jeho ľahkomyseľný pomer k manželstvu, ale ak má za následok nemožnosť obnovenia spolužitia, tak takéto manželstvo reálne neplní a nie je schopné plniť svoj spoločenský účel a nemožno ho považovať za harmonické iba z pohľadu jedného z manželov. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. V tejto právnej veci odvolací súd považuje za dostatočne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovná úloha zaniká z objektívnych dôvodov (deti narodené z manželstva sú plnoleté), v dôsledku čoho sa rozvod stal rozumným východiskom zo vniknutej situácie. Vo vzťahu k odvolacej námietke odporkyne, že súd prvého stupňa nevypočul ňou navrhnutých svedkov odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukázaný iným spôsobom. Ak sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Spravidla ide o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti, teda sa týkajú skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Konajúci súd nevykonanie navrhnutých dôkazov dostatočne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôvodnil a aj s týmto dôvodom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd tiež dodáva, že ani v priebehu odvolacieho konania nevznikla potreba vykonať dôkazy navrhnuté odporkyňou, pretože súd prvého stupňa skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa formálne a obsahové náležitosti, je zrozumiteľné, určité a jasné a jeho skutkové a právne dôvody sú v súlade s výrokom rozhodnutia. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa aj náležitosti rozsudku v zmysle §-u 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor odporkyne vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nerobí rozsudok nepreskúmateľným. V tejto právnej veci súd prvého stupňa poskytol odporkyni reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jej procesných práv v občianskom súdnom konaní vrátane práva na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Z uvedených dôvodov odvolací súdu rozsudok súdu
prvého stupňa podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody v súlade s §-om 219 ods. 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.