Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Er/806/2008

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Tatranská mliekareň a.s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363 proti povinnému: TARPOL, s.r.o., Železničná 268, 050 01 Revúca, IČO: 31 702 091 o vymoženie 878,21 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. EX 302/1999, takto

rozhodol:

I. Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka pod sp. zn. EX 302/1999 sa vyhlasuje za neprípustnú.

II. Súd exekúciu zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 03.08.1999 súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, predmetom ktorého bola suma 878,21 € s príslušenstvom.

Súdny exekútor podal dňa 09.08.1999 na Okresný súd Revúca žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Revúca dňa 12.08.1999 poveril súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5608 001995.

Dňa 29.06.2015 bol Okresnému súdu Revúca doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z., teda z dôvodu nemajetnosti povinného. Ďalej uviedol, že povinný bol dňom 26.09.2009 vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 71,98 €.

Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom 03.08.1999, teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súdny exekútor vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.06.2015 ako dôvod zastavenia uviedol skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2002 nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie výslovne neuvádza. Ďalej v návrhu uviedol, že povinný bol dňom 26.09.2009 vymazaný z obchodného registra.

V exekučnom konaní predstavuje zánik právnickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupníctva dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať.

Podľa cit. ust. § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Trovy exekúcie hradí povinný, okrem zákonom určených prípadov. V zmysle § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie zánik povinného - právnickej osoby, ktorá bola dňa 26.09.2009 vymazaná z obchodného registra. Povinný teda trovy exekúcie nemôže hradiť. Preto súd skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby trovy platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené nie sú. Exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods.1 písm. h), nakoľko nemajetnosť ako dôvod na zastavenie exekúcie Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2002 neupravoval a ani z dôvodu, že by oprávnený zánik povinného predvídal. Zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený nie je povinný hradiť trovy súdneho exekútora.

Súd v tejto súvislosti však má za to, že dôvod zastavenia exekúcie nemôže u oprávneného zahŕňať aj možnosť zániku povinného - právnickej osoby práve v priebehu exekúcie, najmä v tomto prípade, keďže poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa 12.08.1999 a povinný zanikol - bol vymazaný z obchodného registra po 10 rokoch od vydania tohto poverenia, a to dňa 26.09.2009.

Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu mohlo byť vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti (právnom stave, v ktorom sa povinný nachádza), ktorá

by neodvratne viedla k zániku tejto právnickej osoby. V danom prípade tomu zjavne tak nebolo, už len preto, že exekúcia začala v roku 1999 a povinný zanikol v roku 2009.

Vzhľadom na to, že v obdobných prípadoch súdni exekútori namietajú, že nepriznanie trov konania porušuje ich ústavné právo vlastniť majetok a že exekútorskú činnosť vykonávajú ako honorovanú právnu službu, preto im náhrada trov exekúcie patrí vždy, musel sa súd zaoberať aj touto otázkou.

Uvedená otázka bola už riešená v rozhodovacej praxi Ústavného súdu ČR a jeho závery sú z dôvodu príbuznosti právnej úpravy použiteľné aj na pomery slovenského exekučného práva.

Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. judikoval, že nie je porušením Listiny základných práv a slobôd, ak súd pri zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného ako právneho subjektu neprizná náhradu trov exekúcie exekútorovi, ak na strane oprávneného nebolo procesné zavinenie na zastavení exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako právny subjekt zanikol a exekúcia musela byť zastavená, nie je táto skutočnosť sama osobe rozhodujúcou pre posúdenie otázky náhrady trov exekúcie a sama osobe nespôsobuje, že tieto trovy bude vo vzťahu k exekútorovi niesť oprávnený. Aby náhradu trov exekúcie zastavenej v dôsledku zániku povinného bolo možné uložiť oprávnenému, musí tu pristúpiť okolnosť spočívajúca v procesnom zavinení oprávneného na tomto zastavení, čiže na strane oprávneného musia existovať konkrétne okolnosti subjektívnej povahy o jeho procesnom zavinení svedčiace. Aj pri existencii procesného zavinenia oprávneného má súd na výber, či oprávnenému uloží náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora, pričom prihliada najmä na intenzitu zavinenia oprávneného.

Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám. Uvedeným spôsobom judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. a rovnaký názor je prezentovaný aj v komentári k EP od JUDr. Mareka Tomašoviča (str. 264), ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. .

Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie. Exekútor má zároveň z úspešného výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je teda ani protiústavný.

V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou.

Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.