Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-6-2014.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Miroslava Manďáka a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: 1/ C. U. A., trvale bytom R. I. XX, XXXXX T., Poľsko, občan Poľskej republiky, 2/ COMPLEX HM, s.r.o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, obaja právne zastúpení: V 4 Legal, s.r.o., so sídlom Žilina, Tvrdého 4, IČO: 36 858 820 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 50536-2/2013-BA zo dňa 23. decembra 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. decembra 2013, č. 50536-2/2013-BA z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcom 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.03.2014 žiadali preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa zo dňa zo dňa 23. decembra 2013, č. 50536-2/2013-BA, ktoré navrhli zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania, na ktorých úhradu žiadali zaviazať žalovaného.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a súčasne potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 32242-1/2013-PB zo dňa 16. septembra 2013 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica (ďalej len ,,správny orgán prvého stupňa“) rozhodla, že zamestnancovi (t.j. žalobcovi 1/) zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 19.07.2013.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe kontroly vykonanej dňa 08.03.2013 sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa (t.j. žalobcu 2/) na území Slovenskej republiky, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania. Žalobca 2/ (ďalej aj ,,zamestnávateľ“) síce predložil formálne doklady, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, ktorá má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Žalovaný vystavil pre žalobcu 1/ (ďalej aj ,,zamestnanec“) formulár PD A1 s platnosťou od 01.03.2012 do 19.07.2013. Formulár bol vystavený v čase, kedy neexistovali pochybnosti o správnosti určenia uplatniteľnej legislatívy a splnenie podmienok na určenie
uplatniteľnej legislatívy nebolo overené kontrolou reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky. Správny orgán prvého stupňa túto skutočnosť vzal do úvahy, ako aj výsledky kontroly z 08.03.2013, na základe čoho rozhodol, že posledný deň platnosti formulára PD A1 je dňom zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca.
Žalobcovia 1/ a 2/ v podanej žalobe vyslovili názor, že žalovaný nesprávne (neúplne) zistil skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis, a preto bol jeho postup pri vydaní napadnutého rozhodnutia v rozpore so zákonom. Uviedli, že výsledky kontroly neboli podkladom pre napadnuté rozhodnutie, nakoľko s poukazom na Priebežný protokol č. 22938-3/2013 o kontrole neboli zistené žiadne pochybenia a nedostatky a nepreukázala sa ani skutočnosť, že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov v zmysle pracovných zmlúv nedochádzalo. Žalobcovia 1/ a 2/ predložili všetku dokumentáciu zamestnanca, ktorú možno od nich rozumne požadovať, čím bolo ich dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom závislej činnosti vyčerpané. Zo správy o vykonanej kontrole a jej záverov vyplýva, že nedostatky vo výkone činnosti zamestnancov žalobcu 2/ neboli zistené, ktorá skutočnosť v odôvodnení rozhodnutia absentuje. Žalovaný sa len formálne vysporiadal so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnil. S poukazom na obsah Priebežného protokolu č. 22938-3/2013 o kontrole uviedli, že miestom sídla, miestom stretnutia riadiacich osôb, miestom uloženia správnych a účtovných dokumentov a miestom hlavného priebehu finančných činností je Slovenská republika. Ku konštatovaniu žalovaného o prenájme nebytových priestorov s výmerou len 13 m2 uviedli, že povaha práce zamestnancov žalobcu 2/ si vyžaduje spravidla prácu v teréne na území Slovenskej republiky, kedy prenajaté priestory zamestnanci nevyužívajú. Mali za to, že žalobcu 2/ nemožno označiť za schránkovú firmu. Zároveň zastávali názor, že žalovaný porušuje princíp rovnakého zaobchádzania voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. Princíp rovnakého zaobchádzania je tiež porušený tým, že u iných zamestnancov žalobcu 2/, ktorí vykonávajú tú istú prácu, za tých istých podmienok, vo vzťahu ku ktorým boli kontrolným orgánom predložené tie isté doklady, sú zamestnanci, o ktorých žalovaný rozhodol, že podliehajú slovenskej legislatíve ako uplatniteľnej legislatíve. Záverom žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na diskriminačný charakter Oznámenia žalovaného týkajúceho sa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy.
Výzvou zo dňa 11.03.2014 krajský súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobe a doručil originál spisov, ktoré súvisia s prejednávanou vecou.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na koordinačné nariadenia Európskeho spoločenstva, úlohou ktorých je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkové činné osoby v rámci Európskeho spoločenstva. Pri určení uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale i reálny výkon činnosti. Správny orgán prvého stupňa vykonal dňa 11.03.2013 u žalobcu 2/ kontrolu zameranú na faktické fungovanie spoločnosti a faktický výkon činností zamestnancov na území Slovenskej republiky. Na základe kontroly dospel k záveru, že zamestnanci žalobcu 2/ reálne nevykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky, nakoľko v čase kontroly bol prítomný len konateľ a v sídle spoločnosti nebol ani jeden zamestnanec; zamestnanci sa prijímajú do pracovného pomeru pohovorom v Poľskej republike, aj keď pracovná zmluva je uzavretá podľa slovenských právnych predpisov; zamestnanci roznášajú letáky po celej Slovenskej republike, avšak v čase kontroly sa osoby vykonávajúce kontrolu so žiadnymi zamestnancami v sídle spoločnosti nestretli, čo je vzhľadom na veľký počet zamestnancov registrovaných v systéme sociálneho poistenia pochybné; činnosť spoločnosti zamestnávateľ neriadi bezprostredne zo sídla spoločnosti; podľa zmluvy o podnájme nebytových priestorov má zamestnávateľ prenajaté priestory s výmerou 13 m2, čo pri celkovom počte zamestnancov vzbudzuje odôvodnený predpoklad, že nemôže ísť o také sídlo spoločnosti, v ktorom sa reálne vykonáva činnosť zamestnávateľa. Doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň tiež neboli predložené. Priebežný protokol č. 22938-3/2013 z 11.03.2013 bol prerokovaný a podpísaný konateľom spoločnosti. Správny orgán prvého stupňa na základe skutkových zistení dospel k záveru, že zamestnávateľ vykazuje znaky tzv. ,,schránkovej firmy“, a preto je nutné z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. Žalovaný ďalej uviedol, že prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného
sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Zamestnanec podliehal slovenskej legislatíve do 19.07.2013, t.j. do dňa platnosti formulára PD A1, ktorý bol vystavený v čase, kedy neexistovali pochybnosti o správnosti určenia uplatniteľnej legislatívy a splnenie podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy nebolo overené kontrolou reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky. Vystavený formulár PD A1 na obdobie od 01.03.2012 do 19.07.2013 nebol zrušený spätne, ale bol ponechaný v platnosti. Formulár PD A1 s pokračujúcou dobou však nebolo možné žalovaným vystaviť, čomu bránia skutočnosti zistené kontrolou. Žalovaný záverom uviedol, že u osôb s bydliskom v Poľskej republike existuje cudzí prvok, a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení Európskeho spoločenstva. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. Navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.
Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.
Podľa § 250f ods. 3 O.s.p. súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu.
Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť.
Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 11.03.2014 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobe a doručil originál spisov, ktoré súvisia s prejednávanou vecou.
Podaním doručeným súdu dňa 17.04.2014 žalovaný doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobe žalobcov 1/ a 2/ a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci. Dňa 25.06.2015 zaslal podanie - doplnenie administratívneho spisu, kde žalobca oznamuje obdobie plných mocí splnomocnenej advokátskej kancelárii BARU§O-PROCTUM LAW CONSULT, s.r.o. od 01.01.2014. Podanie je datované dňa 06.02.2014, nie je čitateľné, kedy bolo žalovanému doručené.
Krajský súd konštatuje, že z administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 02.10.2013, t.j. pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného udelili žalobcovia 1/ a 2/ plné moci advokátskej spoločnosti BARU§O-PROCTUM LAW CONSULT, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kolárska 8 na zastupovanie v predmetnom konaní. Hoci v administratívnom spise sa nenachádza žiadna listina osvedčujúca ukončenie predmetných plnomocenstiev (doplnenie administratívneho spisu o vyššie uvedenú listinu o odvolaní plnej moci žalobcom splnomocnenej advokátskej kancelárii nemohlo byť žalovanému známe v čase vydania rozhodnutia, ktoré je zo dňa 23.12.2013 a bolo doručované účastníkom v januári 2014), súčasťou administratívneho spisu nie je originál dokladu o doručení (ani kópia), preukazujúci doručenie napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/.
Podľa § 212 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom advokátskej kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností. To platí primerane aj na doručovanie písomností určených komerčným právnikom.
Podľa § 212 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.
Riadne doručenie napadnutého rozhodnutia obom žalobcom pritom má zásadný význam najmä z hľadiska okamihu nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia žalovaného a s tým spojeného plynutia lehoty na podanie žaloby na preskúmanie tohto rozhodnutia.
Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovaného tak dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že žalovaný nepredložil súdu úplný administratívny spis obsahujúci originály všetkých dokladov o doručení napadnutého rozhodnutia aj napriek tomu, že na jeho predloženie bol riadne písomne vyzvaný. Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaný znemožnil súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal, ako i dodržanie podmienok súdneho konania (včasnosť podanej žaloby v zákonom určenej lehote). Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne doklady o doručení písomností správneho orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 50536-2/2013-BA zo dňa 23. decembra 2013 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia
žalovaného z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný.
V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou žalovaného opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaný sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcov 1/ a 2/ vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu. Je potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa nie je odôvodnená skutočnosť, z akých dôvodov žalobcu 1/ posudzoval ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských štátoch. Následne žalovaný predmetné rozhodnutie riadne doručí žalobcovi 1/ a 2/ tak, aby súčasťou spisového materiálu boli originály všetkých dokladov o doručení preukazujúce splnenie tejto povinnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobcovia 1/ a 2/ v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslili a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcom 1/ a 2/ nejaké trovy konania okrem trov právneho zastúpenia vznikli, súd vyslovil, že žalobcom 1/ a 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 151 ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).