Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-99-2015.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/99/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: F. L., nar. XX. XX. XXXX, P. XXX, o vymoženie sumy 505,29 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/1022/2014 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 26050/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1022/2014-12 zo dňa 11. decembra 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s tým, že o trovách konania súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 2, 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 03. 06. 2009 sp. zn. SR 03105/09.
Pri lustrovaní návrhu bolo zistené, že na základe rozhodcovského rozsudku označeného oprávneným za exekučný titul v tejto veci sa už viedlo exekučné konanie - pod sp. zn. 11Er/460/2009.
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Er/460/2009 bolo následne zistené, že dňa 26. 06. 2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 5383/2009 zo dňa 17. 08. 2009. Žiadosť podal exekútor na základe návrhu oprávneného, ktorý je oprávneným aj v tejto veci, proti povinnému, ktorý je povinným aj v tejto veci, pre vymáhanie sumy 857,70 eur s príslušenstvom. Návrh bol spísaný exekútorom do zápisnice dňa 18. 07. 2009. Exekučným titulom, t. j. vykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúciu, bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenkou rozhodcovskou a.s. sp. zn. SR 03105/09 zo dňa 03. 06. 2009. Okresný súd Topoľčany udelil dňa 16. 09. 2009 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/460/2009-20 zo dňa 30. 08. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26CoE/32/2013-44 zo dňa 28. 02. 2013 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Obidve uznesenia nadobudli v časti zastavenia exekúcie právoplatnosť dňa 26. 03. 2013.
Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že povinný zaplatil sumu 352,41 eur, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu sumy 857,70 eur, ktorá mu bola priznaná rozhodcovským rozsudkom, z ktorej tak zostáva uhradiť sumu 505,29 eur, ktorú žiada vymáhať.
Konštatoval, že kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) a ak zistí nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, alebo nedostatok podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť, konanie zastaví (§ 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP). Procesné podmienky exekučného konania sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania (§ 251 ods. 4 OSP).
Ďalej uviedol, že medzi prekážky konania, ktoré nie je možné odstrániť, patrí aj prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a jej existencia (zistenie) musí v každom štádiu konania viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej (meritórne), a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o účastníkov, nie je samo osebe významné, či majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia), resp. či v neskoršom konaní vystupujú z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie právni nástupcovia účastníkov skoršieho právoplatne skončeného konania.
Z rozhodnutí o zastavení exekúcie vo veci 11Er/460/2009 vyplýva, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že bol zistený rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy - neplatnej rozhodcovskej doložky. Toho dôsledkom potom je, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, pretože ho vydal orgán, ktorý na jeho vydanie (rozhodnutie sporu účastníkov) nemal právomoc. Je teda nepochybné, že exekúcia vedená vo veci 11Er/460/2009 bola zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, teda pri rozhodovaní bola skúmaná existencia práva vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku.
V rámci skúmania procesných podmienok konania súd zistil, že konaniu v tejto veci vedenej pod sp. zn. 4Er/1022/2014 predchádza iné konanie - vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 11Er/460/2009, ktoré tvorí konaniu v tejto veci prekážku res iudicata, t. j. prekážku rozsúdenej veci. K tomuto záveru súd dospel, pretože zistil, že obidve konania sa týkajú tých istých účastníkov (oprávneného a povinného označených v záhlaví uznesenia) a tej istej veci (predmetom konania je vymáhanie nárokov vyplývajúcich z toho istého rozhodcovského rozsudku). Súd mal tiež za preukázané, že konanie vo veci vedenje pod sp. zn. 11Er/460/2009 bolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej (čo je ďalšia podmienka existencie prekážky rozsúdenej veci), pretože exekúcia bola zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, keď bol rozhodcovský rozsudok posúdený za nespôsobilý exekučný titul, čoho dôsledkom je, že na základe neho nie je možné viesť exekúciu. Oprávnený sa napriek tomu, na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, domáha vykonania exekúcie proti povinnému podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie. K zmene skutkových okolností od skúmania existencie práva (zastavenia exekúcie) v konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/460/2009 pritom nedošlo. Keďže prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, súd aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 OSP a exekučné konanie zastavil.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1, písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a povinnému trovy konania nevznikli.
O trovách konania súdneho exekútora bude rozhodnuté samostatným uznesením po ich vyčíslení a preukázaní súdnym exekútorom, ktorý tak urobí, ak si náhradu trov exekúcie uplatňuje, v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia (nad rámec zverenej právomoci) rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2013. Poznamenal, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v EP úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Mal za to, že vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím porušil exekučný súd právo účastníkov konania na spravodlivý proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11. 12. 2014 je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 25. 05. 2014, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 03105/09 zo dňa 03. 06. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 06. 2009 a vykonateľnosť dňa 18. 06. 2009. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa 26. 05. 2014 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 11. 12. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s tým, že o trovách konania súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
V zmysle § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 25. 05. 2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 857,70 eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 03105/09 zo dňa 03. 06. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 06. 2009 a vykonateľnosť dňa 18. 06. 2009. Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 11Er460/2009 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 03105/09 zo dňa 03. 06. 2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 857,70 eur (25.839,07 Sk) s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa vydal dňa 16. 09. 2009 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 11Er/460/2009-20 zo dňa 30. 08. 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 03. 2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26CoE/32/2013-44 zo dňa 28. 02. 2013.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1, veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Z citovaných ustanovení OSP teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať (podmienky konania), súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania, pričom iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP vyplýva, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť (§ 103 a § 104 OSP v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 OSP). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky, a to, že sa začne opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 11Er/460/2009-20 zo dňa 30. 08. 2012, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 03. 2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 26CoE/32/2013-44 zo dňa 28. 02. 2013. Nakoľko uvedeným uznesením o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 11Er/460/2009-20 zo dňa 30. 08. 2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 26CoE/32/2013-44 zo dňa 28. 02. 2013, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.