Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/132/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: CARMEL Auto, s.r.o., so sídlom Na stanicu 22, 010 09 Žilina, IČO: 36 762 059, právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice -mestská časť Juh , IČO: 36 866 563, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Číslo: 100634039/2022 zo dňa 29.03.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 31.05.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.05.2022 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 100634039/2022 zo dňa 29.03.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Žilina Číslo: 101775086/2021 zo dňa 21.09.2021, ktoré bolo uvedeným rozhodnutím žalovaného potvrdené. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 26.817,20 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019. Zároveň správny orgán prvého stupňa určil, že rozdiel dane v sume 26.817,20 Eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu dane.

2. Žalobca samostatným podaním zo dňa 31.05.2022 navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že výkonom rozhodnutia žalovaného žalobca ako podnikateľský subjekt nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky nielen vo vzťahu k príslušnému správcovi dane, ale ani vo vzťahu k obchodným partnerom a zamestnancom. Uviedol, že vymáhanie sumy 26.817,20 Eur by závažným, až likvidačným spôsobom zasiahlo do majetkových práv žalobcu a ohrozilo výkon jeho podnikateľskej činnosti (nemožnosť vyplácania miezd zamestnancom, nákup materiálu, úhradu záväzkov voči obchodným partnerom,...) vzhľadom na situáciu u západného suseda v nadväznosti na hospodárske dozvuky po COVID-19.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 24.10.2022. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby zamietol.

4. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

5. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) .

6. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa odseku 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma, finančná alebo hospodárska škoda v zmysle .

7. Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe pre hrozbu daňovej exekúcie, ktorá by podľa tvrdenia žalobcu, závažným až likvidačným spôsobom zasiahla do jeho majetkových práv a ohrozila by výkon jeho podnikateľskej činnosti (nemožnosť vyplácania miezd zamestnancom, nákup materiálu, úhradu záväzkov voči obchodným partnerom). Správny súd poznamenáva, že výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa a daňového poriadku. Podľa názoru správneho súdu až prípadné nevyhovenie správcu dane návrhu na odloženie exekúcie by mohlo predstavovať dôvod na jeho rozhodnutie o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vec však správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa okolností prípadu.

8. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu toto vymedzenie správnemu súdu aj osvedčiť.

9. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že prípadný výkon rozhodnutia zasiahne do jeho majetkových práv tak, že môže ohroziť výkon jeho podnikateľskej činnosti, správny súd vyhodnotil uvedené tvrdenia len ako všeobecné. Chýba im totiž bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.). Vzhľadom na absenciu tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii, jeho majetkových pomeroch atď.) správny súd nemohol vyhodnotiť celkovú finančnú situáciu žalobcu a považovať vyrubenie dane z pridanej hodnoty za výrazne a nezvratne spôsobilé ho poškodiť.

10. Vzhľadom na absenciu tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii, jeho majetkových pomeroch atď.) správny súd nemohol vyhodnotiť celkovú finančnú situáciu žalobcu a považovať vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 26.817,20 Eur za výrazne a nezvratne spôsobilé ho poškodiť. Žalobca si teda svoju povinnosť uviesť tvrdenia a povinnosť osvedčiť správnemu súdu dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil, a preto správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s ho zamietol.

11. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z verejne dostupných zdrojov (finstat.sk) zistil, že žalobca v roku 2021 zvýšil zisk z 79.899 Eur na 1,128 mil. Eur a tržby mu narástli o 18 % na 11,19 mil. Eur v porovnaní s predchádzajúcim účtovným obdobím. Ani tieto zistené skutočnosti neosvedčujú hrozbu, že nepriznaním rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 26.817,20 Eur za január 2019 dôjde k ohrozeniu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu. Opak s poukazom na aktuálnu ekonomickú situáciu mohol žalobca osvedčiť, avšak túto povinnosť si, ako už bolo odôvodnené vyššie, nesplnil.

12. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. ( )