Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-111-2015.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/111/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 24037/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 246,97 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 1Er/187/2014-38 zo dňa 21.novembra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 1Er/187/2014-38 zo dňa 21.novembra 2014 z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 1Er/187/2014-38 zo dňa 21.novembra 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 5988/07 zo dňa 28.08.2007. Okresný súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 22.12.2006 uzavreli zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.
Pri skúmaní uzatvorenej rozhodcovskej doložky okresný súd vzal do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, ktorú uzatvára oprávnený ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov, ktorý obsah zmluvy podstatný spôsobom neovplyvňujú a prijímajú tzv. všeobecné obchodné podmienky dodávateľa ako celok.
V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že z formy a obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah ustanovení formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky zmeniť, resp. ich pôsobnosť na predmetný zmluvný vzťah vylúčiť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť okresný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Okresný súd ďalej zistil, že rozhodcovský súd zaviazal v rozsudku povinného na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej sumy. Zo samotného rozhodcovského rozsudku nie je možné posúdiť, ani rozlíšiť, čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností. Preto okresný súd dospel k záveru, že nie je možné posúdiť ich primeranosť a súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti. Už samotné dojednanie takto vysokej sankcie za porušenie zmluvných povinností podľa názoru okresného súdu je samo osebe nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinného na úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne je rozhodnutím, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone a navyše zaväzuje účastníka konania na plnenie v rozpore s právnymi predpismi, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor ani len prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Z uvedených dôvodov okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 159 a § 251 ods. 4 O. s. p. a § 211 ods. 2 O. s. p. exekučné konanie voči povinnej zastavil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 21.05.2014 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému formou zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava. Dňa 13.08.2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 5988/07 vydaný rozhodcom Mgr. Martinom Krakovským dňa 28.08.2007, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 246,96 Eur (7.440,-- Sk) s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.12.2006. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Tieto v bode 17 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo cestou príslušného súdu SR v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. Od tejto rozhodcovskej doložky odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd. Napadnutým uznesením Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora s odôvodnením, že vzťah medzi oprávneným a povinnou založený zmluvou o úvere je spotrebiteľským vzťahom podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil rozhodcovský súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Obsahom spisu je aj priložený spis vedený na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14Er/13/2007, z ktorého odvolací súd zistil, že dňa 22.11.2007 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému a ako exekučný titul priložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 5988/07 vydaný rozhodcom Mgr. Martinom Krakovským dňa 28.08.2007, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 246,96 Eur (7.440,-- Sk) s príslušenstvom. Dňa 06.12.2007 podal ten istý súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Okresný súd vydal dňa 10.12.2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5611 018145*. Uznesením č.k. 14Er/13/2007-22 zo dňa 06.08.2012 okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s odôvodnením, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia európskych a vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, nemôže byť zo strany súdu považovaná za individuálne dojednanú, pretože núti spotrebiteľa použiť na riešenie sporov iba rozhodcovský súd. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil uznesením č.k. 15CoE/23/2013-45 zo dňa 27.03.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.04.2013. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Najvyšší súd uznesením zo dňa 29.05.2014 č.k. 3ECdo 151/2013-80, 3CoE 35/2013 konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.03.2013 sp. zn. 15CoE/23/2013-45 zastavil, návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol a dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.03.2013 sp. zn. 15CoE/23/2013-45 odmietol.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania.
V tomto prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14Er/13/2007 a exekučné konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 1Er/187/2014, boli podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 14Er/13/2007 okresný súd exekúciu vedenú na návrh oprávneného proti povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 5988/07 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému znovu návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné.
Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu.
Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený znovu podá návrh na vykonanie exekúcie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 159 a § 251 ods. 4 O. s. p. a § 211 ods. 2 O. s. p. exekučné konanie voči povinnej zastavil a podľa § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. prvostupňové rozhodnutie zrušil.
Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.