Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoP-21-2015.pdf
PDF · 96.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/21/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloletého X. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov M.. T. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom O., M. R. J. 3, štátna občianka SR a Z. U., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom V. nad L., H. U. XX, štátny občan SR, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/65/2014
- 71, zo dňa 12. 12. 2014 ,takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že : „súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/57/2008-21 zo dňa 03.10.2008 vo výroku o výživnom na maloleté dieťa X. U., narodeného XX.XX.XXXX tak, že otcovi Z. U., narodenému XX.XX.XXXX z v y š u j e výživné na maloleté dieťa X. U. zo sumy 1 400 Sk na sumu 150 Eur mesačne od 01.10.2014. Výživné je splatné k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.10.2014 do 31.12.2014 v sume 450 Eur z a v ä z u j e otca splácať spolu s bežným výživným a to v 30 Eur mesačných splátkach až do úplného zaplatenia počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že má za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletého dieťaťa, nakoľko v čase určovania výživného, maloletý navštevoval prvý stupeň základnej školy, pričom v súvislosti s 9. ročníkom základnej školy a uplynutím obdobia 6 rokov od naposledy určovaného výživného, nastala podstatná zmena pomerov u maloletého. V súčasnosti určené výživné vo výške 46,- eur nepostačovalo na výdavky maloletého, ktoré sú priemerne mesačne vo výške 186,- eur a k tomu má maloletý nepravidelné ďalšie zvýšené výdavky vo výške 983,30 eur súvisiace s výdavkami maloletého s lyžiarskym zájazdom, venčekom, školskými zájazdmi, táborom. Nakoľko otec nepredložil súdu napriek tomu, že bol osobitne vyzvaný potvrdenie o príjme brutto, netto za posledných 12 kalendárnych mesiacov, potvrdenie o vedení evidencii uchádzačov o zamestnanie a listy vlastníctva, súd vychádzal z lustrácie v Sociálnej poisťovni, kde zistil, že v období od januára 2014 do októbra 2014 bol otec maloletého dieťaťa zamestnaný vo firme Primgas, s. r. o., s vymeriavacím základom priemerne 425,- eur. Následne od 27. 11. 2014 pokračoval v dohode o vykonaní práce vo firme STO. Keďže súdu otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne nevyhnutné výdavky, ktoré by musel vynakladať v súvislosti so svojou životnou situáciou, súd sa stotožnil a považoval za pravdivé vyjadrenie matky maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že otec maloletého dieťaťa v čase, keď začne súdne konanie o zvýšenie výživného sa odhlasuje zo zamestnaní, hoci bol zamestnaný aj v zahraničí (Švajčiarsko). Súd
ďalej vyhodnotil, že za rok 2013 bol otec maloletého dieťaťa zamestnaný vo firme Primgas, s. r. o., s vymeriavacím základom 340,- eur priemerne a vzhľadom na možnosti a schopnosti otca maloletého dieťaťa a oprávnené potreby dieťaťa vzhľadom na pravidelné mesačné výdavky 186,- eur, k tomu ďalšie mimoriadne výdavky, ktoré matematicky priemerne na mesiac činia sumu 78,- eur, čo dokopy matematicky činí sumu 264,- eur, má súd za to, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa podieľal len v minimálnom rozsahu na starostlivosti o maloletého, je návrh dôvodný podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a zvýšil výživné na sumu 150,- eur mesačne. Prihliadol pritom podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré spočívali v priemerných nákladoch mesačne 264,- eur, ako aj na možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa, ktorý dosahoval pravidelný príjem. Otec dieťaťa pritom súdu nijako nepreukázal dôvodnosť straty svojho zamestnania a zároveň ako súd zistil otec dieťaťa od 27. 11. 2014 bol znova zamestnaný s pravidelným príjmom. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Namietal, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že žiadal o odročenie pojednávania. Súd rozhodol v prospech matky maloletého dieťaťa s tým, že mu nedal priestor na vypočutie a doloženie potrebných dôkazov ohľadom jeho finančnej situácie a výdavkov čo sa týka jeho rodiny. Je ženatý, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a vedie riadny slušný život slovenského občana. Okresnému súdu Lučenec uviedol, že je ženatý, má maloletú dcéru T. U., nar. XX. XX. XXXX a v spoločnej výchove maloletú dcéru P. Y., nar. XX. XX. XXXX. Momentálne je vedený na ÚPSVaR v Žiari nad Hronom ako nezamestnaný, taktiež manželka D. U. nar. XX. XX. XXXX je vedená ako nezamestnaná v Žiari nad Hronom na ÚPSVaR. Navrhovateľka tieto skutočnosti so zámerom zamlčala. Finančná situácia jeho, ako aj jeho rodiny je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti momentálne veľmi zlá, nakoľko prišiel o prácu a v rodine sú štyria členovia. Čo sa týka jeho práce, nie je pravdou, že má každomesačný stály príjem čo navrhovateľka veľmi dobre vie, nakoľko väčšinu doterajších zamestnaní vykonával ako murár a pracovné zmluvy má vždy na dobu určitú vzhľadom na to, že jeho práca v zimnom období stagnuje. Taktiež nie je pravdou, ako uvádza navrhovateľka, že bol riadne zamestnaný a zámerne ukončil pracovný pomer, keď sa dozvedel o návrhu na zvýšenie výživného. Nikdy by zámerne jeho rodinu nedostal do finančnej tiesne, len kvôli navrhovateľkiným návrhom o zvýšenie výživného. Navrhovateľka vždy podáva návrh na zvýšenie v zimnom období, keď jemu v tomto období vždy končí pracovná zmluva. Vo Švajčiarku nepracoval dlhodobo, išiel tam z vlastnej iniciatívy na dobu dvoch týždňov na brigádu, nakoľko na Slovensku bol v tom období nezamestnaný a evidovaný na ÚPSVaR v Lučenci. Vo firme Primgas, s. r. o., bol jeho priemerný mesačný zárobok cca 340,- eur. Firma sa dostala do zlej finančnej situácie, čo sa odrážalo hlavne na pravidelnosti vyplácania jeho mesačnej mzdy, ktorá mu bežne meškala jeden a pol až dva mesiace, pričom mesiac august ako zamestnanci firmy Primgas boli na nútenej dovolenke. Jeho manželka je nezamestnaná, jej pravidelný mesačný príjem pozostáva z náhradného výživného vyplácaného štátom na maloletú XX,-Y., momentálne vo výške 50,- eur mesačne a z prídavkov na deti vo výške 47,- eur mesačne. Jej príjem činí spolu do 100,- eur mesačne. Spolu s jeho príjmom mali 440,- eur mesačne. Majú spolu výdavky na bývanie, nakoľko žijú v podnájme, čo činí nájomné vo výške 125,- eur mesačne, inkaso 105,- eur mesačne, odvoz za smeti 2,70 eur týždenne, poplatok za káblovú televíziu 7,- eur mesačne a výživné na maloletého X. U. vo výške 46,47 eur mesačne. Na živobytie im potom zostáva cca 10,- eur mesačne. V tejto zlej finančnej situácii im pomáhajú rodičia ich oboch z dôchodkov. Obaja sa veľmi snažia zamestnať, čo dokazuje aj jeho dohoda o vykonaní práce pre firmu STO, čo neznamená, že je to pravidelný príjem, ako si to vykladá Okresný súd Lučenec. To by musel mať pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Navrhovateľka úmyselne a premrštene navyšuje výdavky na maloletého X. a zámerne súd zavádza a klame. Od samotného maloletého X. vie, že tento tenis nehrá najmenej dva roky. Potom aj výdavky v súvislosti s tenisom na maloletého X. sa nezakladajú na pravde. Aj dávanie vreckového maloletému X. nie je nevyhnutné a taktiež poplatok za telefón. ZRPŠ nie je mesačný výdavok, platí sa na začiatku školského roka, a to cca 10,- až 12,- eur. Ostatné výdavky týkajúce sa lyžiarskeho zájazdu, tábora, výletu do Bratislavy sú výdavky, ktoré môžu aj nemusia byť, nakoľko nie je isté, že sa naozaj budú konať. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že už teraz má výdavky na maloletého spojené so strednou školou, to nie je pravda, nakoľko maloletý nemá strednú školu ani vybratú. Maloletý syn je naďalej s ním v styku, aj keď sa z finančných dôvodov presťahovali do V. nad L.. Napriek tomu ich navštevuje aj keď v menej častých intervaloch, vzhľadom k ich finančnej situácii. Mimo výživného sa snažia maloletému prispievať na ošatenie vrámci ich možností. Tak isto dochádza k občasnému dobitiu kreditu. V minulosti prispeli aj polovičnou sumou na tábor. Navrhovateľka nechce
k nim púšťať maloletého X., nakoľko vie, že syn sa im veľakrát vysťažuje, ako sa mu s mamou zle býva. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka s jej druhom sú na tom finančne úplne ináč ako on a jeho rodina. Nechce sa vyhýbať zodpovednosti voči svojmu synovi, ale jeho finančná situácia a jeho príjmy nepostačujú na to, aby platil čo i len jedno výživné vo výške 150,- eur.
Matka maloletého navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že otec bol prvostupňovým súdom riadne a včas predvolaný. Na pojednávanie sa aj napriek tomu nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Svoju ignoráciu súdneho konania v odvolaní argumentoval jeho „psychickým rozpoložením“ a finančnou tiesňou. Potvrdenie o návšteve psychológa, resp. psychiatra s uvedenou akútnou diagnózou okresnému súdu nedoložil, resp. pokiaľ by bol vo finančnej tiesni mohol v zmysle zásady hospodárnosti civilného konania požiadať prvostupňový súd, aby procesné úkony (výsluch) s ním vykonal Okresný súd Žiar nad Hronom. Odporca sa opätovne pokúša robiť obštrukcie v konaní, tak ako to bolo v roku 2008. Odporca je notorický klamár. Klame aj vo veciach, ktoré sa dajú ľahko dokázať ako napríklad, keď uvádza, že jeho manželka poberá 50,- eur náhradné výživné, pričom v skutočnosti poberá 100,- eur. Zabudol poukázal aj na skutočnosť, že z dôvodu, že si dovolila podať návrh na zvýšenie výživného, výživné v mesiaci december, kedy bolo pojednávanie do dnešného dňa nezaplatil. Odporca predložil súdu potvrdenie o príjme, kde deklaruje priemerný čistý mesačný príjem cca 360,- eur. Avšak je bežnou praxou, že v stavebníctve sa „na papieri“ vypláca minimum, ostatná zložka mzdy sa platí bez dokladu, podľa jej vedomostí cca vo výške 800,- až 900,- eur. Takto sa pokúšal odporca aj v minulých konaniach vytvárať dojem „chudáka“ že nikde nepracuje, až kým nepreukázala opak prostredníctvom inšpektorátu práce v roku 2005 (viď súdny spis č. k. 11P/156/2005). Odporca zámerne ukončí pracovný pomer po doručení návrhu na zvýšenie výživného. Naposledy bol podaný návrh dňa 29. 09. 2010, ukončený pracovný pomer bol dňa 31. 10. 2010. Rozsudok bol právoplatný dňa 16. 03. 2011 a zamestnal sa na riadny pracovný pomer 28. 03. 2011. V skutočnosti jeho príjem pozostáva z jeho príjmu cca 850,- eur, príjem manželky v dobe pracovného pomeru 465,- eur, náhradné výživné 100,- eur, rodinné prídavky 47,- eur, spolu to v čistom príjme činí 1 462,- eur. Ďalej dala do pozornosti súdu, že odporca nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej P. Y., nakoľko mu nie je dcéra, a ani k osvojeniu tohto maloletého dieťaťa z jeho strany nedošlo.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na vyjadrení zo súdneho pojednávania zo dňa 12. 12. 2014.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Platná právna úprava výživného zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine predpokladá úpravu výživného pre deti vo výške primeranej pomerom účastníkov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo odôvodneným potrebám detí a príjmom a majetkovým pomerom rodičov. U povinnej osoby sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné.
Súd pri určení výživného je povinný dôsledne dbať na náležité zistenie pomerov všetkých účastníkov, t. j. každého rodiča (otca i matky) i maloletého dieťaťa a tieto pomery vyhodnotiť komplexne, čiže zohľadniť všetky zistené okolnosti, ktoré by mohli byť významné pre správne rozhodnutie vo veci. To nebráni tomu, aby súd v rozhodnutí osobitne poukázal na také skutočnosti, ktoré okrem ostatných najvýraznejšie
prispeli k určitému konečnému verdiktu súdu. Skutočnosti rozhodné a významné pre rozhodnutie vo veci musia byť obsahom odôvodnenia rozsudku, a súd musí k nim zaujať konkrétne stanovisko.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu o zvýšenom výživnom (jeho odôvodnenia) dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu - rozsudok nie je riadne odôvodnený tak, ako ukladá ustanovenie § 157 O. s. p. a v dôsledku toho nie je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa. Zároveň odvolací súd uvádza, že z úradnej povinnosti je odvolací súd povinný prihliadať v súlade s ust § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania, ktoré mali za rozhodnutie nesprávne rozhodnutie vo veci. Takýto následok majú predovšetkým vady vzniknuté nesplnením niektorej z procesných podmienok, účasťou vylúčeného sudcu pri rozhodovaní, odňatím možnosti niektorému z účastníkov konať, porušením predpisu o spôsobe vykonania dôkazu a podobne. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúce v porušení predpisu o spôsobe vykonania dokazovania, resp. nevykonania dokazovania, a to konkrétne dôkazu, z ktorého súd vychádzal pri odôvodnení svojho rozhodnutia „z lustrácie v Sociálnej poisťovni“ ohľadom zamestnaní a príjmov otca. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2014 okresný súd nevykonal dokazovanie aj oboznámením sa s pripojeným listinným dôkazom, ktorý vrámci svojho rozhodnutia považoval v odôvodnení za rozhodujúci a z neho aj vychádzal. Pojednávanie začalo o 10:00 hod. dňa 12. 12. 2014 a skončilo o 10:20 hod. Listinný dôkaz „odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni“ je síce zažurnalizovaný pred zápisnicou o pojednávaní, avšak odvolací súd zistil, že číslo žiadosti 11075141 bolo generované od Sociálnej poisťovne dňa 12. 12. 2014 o 10:41:39 hod. Prvostupňový súd teda nemal uvedený listinný dôkaz k dispozícii predtým, ako vyniesol rozhodnutie vo veci ohľadom zvýšenia výživného na maloleté dieťa a ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, tento dôkaz na pojednávaní ani nevykonal. Teda vykonaný rozsah dokazovania nie je postačujúci pre náležité zistenie skutkového stavu, pre rozhodnutie vo veci samej ohľadom príjmu otca maloletého dieťaťa, a odvolací súd preto rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. pri aplikácii ust. § 212 ods. 3 O. s. p. zrušil a vec v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňový súd v ďalšom konaní vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 129 O. s. p.
Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutia má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Treba mať na zreteli, že každé rozhodnutie súdu o výživnom pre maloleté dieťa (teda skutkový stav pomerov účastníkov - rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) predstavuje zároveň základ pre prípadné nasledujúce rozhodovanie súdu o výživnom, pretože slúži ako podklad pre porovnanie zmeny pomerov účastníkov v rozhodnom čase voči pomerom, ktoré existovali a boli preukázané v čase posledného (predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom). Na tomto je založené rozhodovanie súdu o výške výživného rodiča na dieťa v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1, 2 O. s. p. (podľa § 163 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok, alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozbavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.)
V danom prípade v rozhodnutí súd neuviedol ani porovnanie príjmov rodičov maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania s príjmom v čase rozhodovania, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní. Za postačujúce nemožno považovať, ak súd v rozhodnutí iba odkázal na vymeriavací základ otca maloletého dieťaťa, ktorý dosahoval vo firme Primgas v priemere 425,- eur s tým, že zároveň prvostupňový súd uviedol, že nasledovne od 27. 11. 2014 pokračoval otec v dohode o vykonaní práce vo firme STO, kde má znova pravidelný príjem, pričom výšku prvostupňový súd nezisťoval a v rozhodnutí ani neuviedol. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Ak rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, tým sa v konečnom dôsledku okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odňala účastníkovi konania možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu je takouto vadou postihnuté i konanie prvostupňového súdu v danej veci, preto
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
Skutočnosti rozhodné a významné pre správne rozhodnutie vo veci prvostupňovým súdom nie sú obsahom odôvodnenia, a nie sú ani obsahom súdneho spisu. Bolo potrebné zisťovať nielen zárobkové, ale aj osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a taktiež potreby dieťaťa. Posúdenie schopnosti a možnosti rodičov ovplyvní aj existencia ich majetku. Totiž výnimočne, v prípade nedostatku iných prostriedkov, by bolo možné prihliadnuť i na majetok, ktorý slúži k uspokojeniu potrieb rodiča, ktorý by mohol byť použitý k plneniu vyživovacej povinnosti. Majetok rodiča zároveň vypovedá aj o jeho životnej úrovni. Súd majetok otca v tomto prípade vôbec nezisťoval, napríklad dopytom na príslušný kataster nehnuteľností, dopravný inšpektorát atď..
Rovnako súd vôbec nezdôvodnil výrok o zameškanom výživnom. Bližšie a konkrétne vôbec nezdôvodnil, prečo počiatok výživného určil od 01. 10. 2014, čím a ako mal preukázané skutkové závery, ktoré súd k takémuto rozhodnutiu viedli. Prvostupňový súd nesprávne určil aj zameškané výživné až do obdobia 31. 12. 2014, pretože bežné výživné je splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a teda výživné, ktoré má otec zaplatiť v decembri, ešte splatné nebolo (splatnosť výživného bola určená vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred a prvostupňový súd rozhodoval dňa 12. 12. 2014, t. j. pred splatnosťou výživného v mesiaci december 2014). Potom teda aj výpočet zameškaného výživného v sume 450,- eur nie je správny, a odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako prvostupňový súd dospel k uvedenej výške, pričom v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd túto skutočnosť bližšie neodôvodnil.
Takto zistený skutkový stav bez pochyby nemožno považovať za náležite zistený a preukázaný, a nedostatok podkladov pre rozhodnutie o výživnom viedlo k rozhodnutiu, ktoré je podľa názoru odvolacieho súdu predčasné, ničím nepodložené. K takémuto záveru dospel odvolací súd oboznámiac sa so spisom, podaniami doručeným súdu v odvolacom konaní (odvolacími námietkami otca a vyjadrením matky).
V ďalšom konaní okresný súd došetrí skutkový stav, aktuálny stav pomerov účastníkov, teda oboch rodičov i maloletého dieťaťa. Najmä zistí príjmy, majetkové a osobné pomery každého z rodičov, tieto vyhodnotí u každého osobitne, zistí odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, vzhľadom aj na jeho vek. Prihliadne tiež na obsah podaní doručených súdu v priebehu odvolacieho konania (odvolanie otca, vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka k nemu). Vo veciach, ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, takýmto je aj dané konanie, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O. s. p.). Okresný súd vo veci výživného znova rozhodne. Skutkové zistenia, ich vyhodnotenie a právne závery súdu, budú obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu (§ 157 ods. 1, 2 O. s. p.). Zároveň prvostupňový súd zistí aj prípadné ďalšie vyživovacie povinnosti rodičov a tieto zohľadní pri určovaní výšky výživného na maloletého.
Odvolací súd zároveň zrušil výrok rozsudku o trovách konania, pretože v danom prípade ide o nesporové konanie, kde v zásade právo na náhradu trov konania neprichádza do úvahy, z toho dôvodu rozsudok nemusí obsahovať výrok o trovách konania (R V/1968). V danom prípade teda ide o vec starostlivosti o maloleté deti, kde si každý z účastníkov trovy konania hradí sám, nemôžu maloleté deti byť zaviazané, aby hradili trovy konania rodičom, ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné