Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/357/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa R. T. D., s.r.o. J., Z. č. 5, IČO 35724803, zast. P. T., s.r.o. J., Z. č. 5, proti odporcovi: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. XX. augusta č. X/XX, zast. JUDr. S. Q., advokátom so sídlom B., J. T. č. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y. so sídlom G., E. č. XX, IČO 42 176 778, zast. JUDr. S. Q., advokátom so sídlom B., J. T. č. X/A, o zaplatenie 1545,36 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. februára 2013, č. k. -156, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 39,59 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. S. Q., advokáta so sídlom B., ul. J. T. č. X/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 39,59 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. S. Q., advokáta so sídlom B., ul. J. T. č. X/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. februára 2013, č. k. -156, bolo rozhodnuté tak, že súd návrh zamieta a navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania a to trovy vedľajšieho účastníka vo výške 316,36 eur na účet JUDr. S. Q., advokáta so sídlom B., J. T. č. X/A a trovy odporcu a vedľajšieho účastníka za právne zastupovanie na účet JUDr. C. B., advokáta advokátskej kancelárie, B., O. XX/XXXX v sume 177,42 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom, podaným 20.7.2012, sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 1545,36 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1545,36 eur od 26.8.2010 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.7.2007 uzavretej medzi Q. V. Y. a.s. so sídlom Kežmarok ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom mu bola postúpená pohľadávka voči odporcovi. Postupca a odporca uzavreli dňa 18.7.2005 zmluvu č. 2626525, podľa ktorej zmluvy sa zaviazal odporca uhrádzať poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu z titulu neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 1645,36 eur. Odporca uznal záväzok v Dohode o

uznaní záväzku. Zároveň navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania od 26.8.2011 do zaplatenia. Odporca uhradil iba sumu 100,- eur dňa 28.7.2009. Dlžná suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Okresný súd ďalej uviedol, že dňa 11.10.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y. so sídlom G., E. č. XX, ktorému súd doručil návrh spolu s prílohami. V zmysle návrhu navrhovateľa okresný súd vydal dňa 30.10.2012 platobný rozkaz sp. zn. , ktorý bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporcovi a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. Dňa 9.11.2012 doručil vedľajší účastník odpor, v ktorom poukázal na to, že platobný rozkaz nemal byť vydaný. Zmluva o úvere z 15.6.2005 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vzniesol námietku premlčania, pretože splatnosť celého dlhu nastala najneskôr pred 20.7.2009, pričom navrhovateľ podal žalobu 20.7.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Okresný súd na základe vykonaných dôkazov zistil, že dňa 18.7.2005 bola uzavretá na základe žiadosti odporcu zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK, prostredníctvom ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver, ktorý čerpal formou pôžičkovej karty. V zmluve je povolený úverový limit 30.000,- Sk. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.11.2006 a následne zmluvou o postúpení pohľadávok z 18.7.2007 bola predmetná pohľadávka banky VÚB a.s. postúpená na navrhovateľa, pričom podľa prílohy k zmluve deň prvého čerpania bol 8.8.2005, výšky istiny predstavovala 49.568,05 eur, deň splatnosti pohľadávky je uvedený 2.5.2007, deň ukončenia klientskej zmluvy 2.5.2007. Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 7.7.2009 vyplýva uzavretie dohody medzi účastníkmi konania, pričom v bode 2. Uznanie záväzku osoba dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol s pôvodným veriteľom Q. V. Y. a.s., výška istiny je uvedená 1645,36 eur, náklady na inkasné konanie 149,37,- eur. V bode 3. Forma splatenia záväzku je uvedená výška splátky 100,- eur, dátum prvej splátky 25.7.2009, pričom posledná veta v bode 3.1j vyhlasuje dlžník, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z písomného oznámenia Q. V. Y. a.s. T. z 14.2.2013 vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky na kartovom účte bol stav istiny 1659,06 eur, úrokov 469,40 eur a poplatkov 399,86 eur, spolu debetné položky 2528,32 eur. Úhrady klienta predstavovali 882,96 eur, preto dlžný zostatok bol 1645,36 eur.

Okresný súd tiež poukázal na obsah podania právneho zástupcu navrhovateľa z 3.1.2013, v ktorom navrhovateľ poukázal na to, že odpor proti platobnému rozkazu je podaný osobou neoprávnenou, odporca je v konaní nečinný a nárok priznaný platobným rozkazom neodporuje. Vedľajší účastník má právo podať odpor iba v prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. Odpor proti platobnému rozkazu bolo preto potrebné odmietnuť. Vedľajší účastník ďalej nemá právo vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom na vznesenie námietky premlčania je len dlžník. Námietku premlčania preto uplatnila osoba neoprávnená. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku z 7.7.2009 má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že zväzok trval v čase uznania. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Ak by odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu, pričom jeho právnym následkom je prerušenie plynutia premlčacej doby, preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku ani o dohodu o predĺžení premlčacej doby na 10 rokov. Tým, že odporca podpísal dohodu len prejavil vôľu záväzok splniť, čo je v jeho záujme, pričom vedľajší účastník v spore svojím prístupom vlastne znemožňuje odporcovi uhradiť svoj existujúci záväzok voči navrhovateľovi. Dohoda v podstate predstavuje zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v umožnení splátok. Vedľajším účastníkom opísané okolnosti ohľadom uzatvárania dohody považuje za ničím nepreukázané

a súd by nemal na ne prihliadať. Ďalej sa navrhovateľ vyjadril k návrhu na položenie prejudiciálnej otázky a k návrhu vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 101 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona považoval okresný súd návrh navrhovateľa za nedôvodný. K procesnému postupu súdu po vydaní platobného rozkazu okresný súd uviedol, že platobný rozkaz bol doručený odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi, pričom vedľajší účastník podal v lehote, ktorá plynula na podanie odporcu odporcovi písomný odpor, ktorý bol riadne odôvodnený. Odporca sa následne stotožnil so všetkými podaniami vedľajšieho účastníka. Za tohto stavu okresný súd dospel k názoru, že vstup vedľajšieho účastníka i v tomto štádiu konania je účelný a sleduje podporu procesnej strany odporcu. Keďže bol odpor podaný v lehote, ktorá plynula i odporcovi, odpor vedľajšieho účastníka zrušil skôr vydaný platobný rozkaz a nemožno preto považovať odpor podaný vedľajším účastníkom za podaný osobou neoprávnenou. Keby nemohol vedľajší účastník vstupovať do konania i v tomto štádiu, keď plynie lehota na podanie odporu, stratilo by význam vedľajšieho účastníctvo ako také, keď práve podanie odporu je prvým úkonom odporcu v konaní, ktorým sa musí účelne brániť v riadne odôvodnenom odpore. Okresný súd preto považoval odpor za podaný riadne a včas.

Podľa zistení okresného súdu v konaní nebolo sporné, že odporca v dôsledku vydanej karty čerpal úver, ktorý mu poskytol do rámca povoleného úverového limitu právny predchodca navrhovateľa VÚB a.s. Bratislava. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.11.2006 a zo dňa 18.7.2007 i keď navrhovateľ v návrhu uvádza deň postúpenia pohľadávky 18.7.2007 a rovnako nevie vysvetliť postavenie subjektu Q. V. Y. a.s. T. v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ v konaní nevedel presne uviesť dátum splatnosti celého dlhu odporcu, pričom odkazoval len na prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok /č.l. 19 spisu/, z ktorej vyplýva dátum konečnej splatnosti pohľadávky 02.05.2007. Okresný súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodne vznesenou námietkou premlčania dlhu odporcu, ktorú vzniesol opakovane v konaní tak vedľajší účastník, ako i odporca sám. Pokiaľ nastala celková splatnosť dlhu 02.05.2007 a navrhovateľ podal návrh dňa 20.07.2012, bol návrh podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že i keď išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na to, že táto zmluva je svojim charakterom zároveň i spotrebiteľskou zmluvou, pričom na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a tým i ustanovenia o premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto dlhu občianskym právom.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vzhľadom na zistené okolnosti uzavretia tejto dohody, okresný súd považoval túto dohodu za absolútne neplatný právny úkon predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že len a len z iniciatívy navrhovateľa bola vyhľadaný odporca s tým, že dojednáva len splátky tohto úveru, pričom nebola vôbec informovaný o tom, či dlh je premlčaný a aké sú následky uznania záväzku. Vierohodnosti tvrdenia odporcu nasvedčuje i samotný obsah dohody, keď je v časti uznania záväzku vypísaná len suma istiny, číslo úverovej zmluvy nezodpovedá číselnému označeniu zmluvy, ktorú predložil navrhovateľ k návrhu, príslušenstvo k istine vôbec nie je uvedené, teda ani uznané. Len veľmi ťažko preto možno uvažovať o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu, pričom aj sám odporca uviedol, že nevedel presne, o ktorý dlh ide. Účelom návštevy bolo zrejme len dojednanie splátok, v predmetnej dohode výška splátok je uvedená, pričom v časti 3.dohody je vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto skutočnosť nebola v konaní vôbec preukázaná, práve naopak, odporca poprel, že by vedel, čo znamená uznanie záväzku a uznanie premlčaného dlhu. Navrhovateľ zostal v tomto smere nečinný. Takto deklarovaný zámer navrhovateľa dosiahnuť úspešnú vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, okresný súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 257/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľa, ako veriteľa, viedlo k podpisu dohody to, aby docielil vymožiteľnosť práva pred súdom. Dohoda je pritom vyhotovená vo forme predtlačeného textu, t. z. pre všetky prípady dlhov, či sú v čase podpisu tejto listiny premlčané, alebo nie. Uzatvorenie tejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,

čestnosti. Rovnako takéto nové zmluvné dojednanie vzhľadom na všetky okolnosti je v rozpore s 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia navrhovateľa o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a to že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým pri uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považoval okresný súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto dohody za účelové až špekulatívne o to viac, že v čase podpisu dohody dlh odporcu ešte premlčaný ani nebol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec navrhovateľa nepredkladal túto dohodu vôbec s úmyslom dosiahnuť uznanie či už práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a docieliť podpis dohody zo strany odporcu. Osoba dlžníka pritom v tejto formulárovej dohode vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo teda odporuje horeuvedenému tvrdeniu navrhovateľa, pričom v čase podpisu tejto dohody evidentne dlh ešte premlčaný ani nebol.

Vzhľadom na uvedené považoval okresný súd dohodu za neplatný právny úkon jednak pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 a zároveň i podľa § 8 ods. 4 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Preto v dôsledku vznesenej námietky premlčania návrh zamietol predovšetkým z tohto dôvodu. Podľa záverov okresného súdu navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno v tom zmysle, že nevedel uviesť, aká bola pôvodne dohodnutá výška splátok, ich splatnosť, kedy odporca svoju povinnosť porušil, kedy sa stal splatný celý úver, ako bolo dohodnuté úročenie, RPMN, spôsob jej určenia, výpočet sumy úroku z omeškania. Z výpisu z pôžičkovej karty vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa účtoval napríklad administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky 9750,- Sk, ďalej za vyhotovenie a zaslanie výpisu 1176,- Sk, čo sú zjavne neprimerané poplatky. Tvrdenia o základe a výške nároku by malo byť súčasťou žaloby, prípadne zrozumiteľne vysvetlené na súdnom pojednávaní tak, aby žalovaný sa mohol kvalifikovane k veci vyjadriť. Vzhľadom na to, že okresný súd považoval celý nárok za premlčaný, sa podrobnejšou špecifikáciou nezaoberal.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o tom, že vedľajší účastník nemôže účinne vzniesť námietku premlčania, okresný súd konštatoval, že s týmto názorom nesúhlasí. Pokiaľ by vedľajší účastník v občianskoprávnom konaní nemohol urobiť v konaní procesné vyhlásenie, či už ústne alebo písomne, ktoré opiera aj o ustanovenia hmotného práva, stratil by sa akýkoľvek jeho význam v konaní. Vedľajší účastník podľa názoru okresného súdu môže vzniesť aj námietku, ktorá je hmotnoprávneho charakteru, napríklad námietku neplatnosti právneho úkonu, namietať zodpovednosť za škodu napr. pri poistných sporoch, premlčanie dlhu a podobne. Okrem toho v danej veci vzniesol námietku premlčania pred súdom aj odporca ako dlžník.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca a vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy za právne zastupovanie právnym zástupcom JUDr. S. Q., pričom ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu 1545,36 eur, odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje 71,37 eur, pričom ide o úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 71,31 eur + režijný paušál v roku 2012 7,63 eur, písomné podanie odporu z 7.11.2012 v sume 71,31 eur + RP 7,63 eur, písomné vyjadrenie z 5.2.2013 71,37 eur + RP 7,81 eur, písomné vyjadrenie z 22.2.2012 v sume 71,37 eur + RP 7,81 eur, trovy právneho zastúpenia vzniknuté na strane vedľajšieho účastníka pre JUDR. S. Q. sú ako celok sú 316,36 eur. Trovy právneho zastúpenia advokáta - substitúta JUDr. C. B., ktorý zastupoval aj vedľajšieho účastníka a aj odporcu, pričom ide teda o trovy oboch účastníkov, avšak vzniknuté len jednému právnemu zástupcovi, a tieto predstavujú odmenu za zastupovanie na pojednávaní 28.2.2013 v sume 71,37 eur, režijný paušál 7,81 eur, spolu 79,18 eur, ďalej náhradu cestovného advokátskej koncipientky za cestu dňa 28.2. 2013 za cestu B. - G. 240 km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba na 100 km 6,5 l, cena za liter paliva 1,44 eur, spolu cestovné 66,38 eur, pričom právny zástupca uplatňuje len polovicu cestovných výdavkov vzhľadom na to, že v predmetný deň sa zúčastnil pojednávania na OS v Prievidzi aj v inej veci. Ďalej okresný súd priznal náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 28.2. 2013 za 10 polhodín á 13,01 eur v zmysle § 17 citovanej vyhlášky, t.j. 130,10 eur, z toho polovica 65,05 eur. Trovy právneho zastúpenia JUDr. C. B. predstavujú potom spolu 79,18 eur + 33,19 eur + 65,05 eur t.j. 177,42 eura.

Súd v zmysle uvedeného preto priznal náhradu trov vedľajšieho účastníka v sume 316,36 eur a spoločné trovy odporcu a vedľajšieho účastníka zastupované tým istým právnym zástupcom v sume 177,42 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na znenie § 110 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka a na to, že odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v čase, keď dlh nebol premlčaný. V danom prípade nastali účinky aj ustanovenia § 558 OZ. Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie dlhu podľa § 110 ods. 1 druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Uznania práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta nie je z hľadiska účinkov viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo na rozdiel od právnej úpravy podľa § 558 OZ. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca žiadal o možnosť splácať dlh v splátkach, čo preukazuje aj úhrada splátky. Keďže išlo o prejav slobodnej vôle odporcu, je absurdné hovoriť o zhoršení postavenia spotrebiteľa. Podľa názoru navrhovateľa daným prístupom okresného súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa, vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti odporcu za plnenie svojich povinností. Navrhovateľ zastáva názor, že odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Navrhovateľ tiež vyjadril nesúhlas, aby bol zaviazaný na úhradu rov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany práv odporcu. Preto nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , , Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. a na ďalšie v odvolaní uvedené rozhodnutia všeobecných súdov. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca a vedľajší účastník prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu a to písomným podaním zo dňa 16.5.2013 a zo dňa 2.12.2013.

V rozsiahlom písomnom podaní zo dňa 16.5.2013 odporca a vedľajší účastník poukazovali v súlade so závermi okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na to, že Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku je potrebné považovať za formulárovú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca a vedľajší účastník poukázali na takéto konanie navrhovateľa aj iných prípadoch, čím navrhovateľ chce navodiť dojem perfektnosti týchto zmlúv a získať titul na vymáhanie dlhu, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou, zameranou na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o okresným súdom priznanú náhradu trov konania, vedľajší účastník považuje výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania za správny a v súlade s právom aj vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie v súdnom konaní. Za podanie tohto vyjadrenia odporca a vedľajší účastník uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške po 39,59 eur, pozostávajúcich z odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 71,37 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.

V písomnom podaní zo dňa 2.12.2013, označenom ako „Doplnenie vyjadrenia žalovaného a vedľajšieho účastníka k odvolaniu“, sa odporca a vedľajší účastník zaoberali argumentáciou v prospech aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na spotrebiteľské vzťahy aj v prípade úverových zmlúv (tzv. absolútnych obchodov). Za podanie tohto vyjadrenia odporca a vedľajší účastník uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 79,37 eur, pozostávajúcich z odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 71,37 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd z hľadiska konkrétnych dôvodov odvolania navrhovateľa považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne poukázal na rozhodné skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu medzi navrhovateľom a odporcami. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne vyvodil záver o nekalosti konania navrhovateľa, ktorý záver je aj v súlade s výkladovým pravidlom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi správne poukázal na to, že v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je uvedené číslo úverovej zmluvy, ktoré nezodpovedá číslu úverovej zmluvy, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok. Pozornosti odvolacieho súdu tiež neušlo, že označenie pôvodného veriteľa v uvedenej dohode (Q. V. Y. a. s.) nezodpovedá označeniu veriteľa, s ktorým odporca uzavrel úverovú zmluvu (E., a. s., C. L., J., IČO: 3120155). Uvedené skutočnosti tak potvrdzujú správnosť odvolaním napadnutého výroku rozsudku vo veci samej.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu závery okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a sú v súlade aj s uvedeným výkladovým pravidlom, odvolací súd z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej nepovažoval za rozhodujúcu argumentáciu navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorej argumentácie mal okresný súd podklady na iné skutkové posúdenie veci, odôvodňujúce iné právne posúdenie veci.

Pokiaľ ide o navrhovateľom napadnutý výrok o náhrade trov konania, vychádzajúc z čl. 37 ods. 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, (viď aj čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p)., podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako účastníka konania (§ 93 ods. 3 O.s.p.) má právnym poriadkom zaručenú možnosť právnej pomoci v súdnom konaní prostredníctvom advokáta. Keďže trovami konania aj vedľajšieho účastníka je v zmysle § 137 ods. 1 O. s. p. tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, nie je možné považovať odmenu advokáta vedľajšieho účastníka (občianskych združení na ochranu spotrebiteľa) v spotrebiteľských vzťahoch vo všeobecnosti za neúčelnú.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od pravidla úspechu účastníka v konaní, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka, nakoľko rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.20'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004, sp.

zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD32421SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) uviedol: Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.20'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ústavy a v čl. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.1'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( čl. 46 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a čl. 51 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.51'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523150'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP.

Pri riešení otázky, ktoré trovy konania možno považovať za účelné, je potrebné uviesť, že účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( čl. 47 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.47'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť v súvislosti s procesnými právami a povinnosťami účastníka, teda ktoré sa musia vynaložiť najmä na procesné úkony nariadené súdom, trovy potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Z uvedených dôvodov nie je možné považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom za neúčelné len preto, že vedľajší účastník mal hájiť práva odporcu sám a nie prostredníctvom splnomocneného advokáta. Preto sa odvolací súd v prejednávanom prípade stotožnil s právnymi závermi okresného súdu o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. S poukazom na vyššie uvedené závery a na výsledok odvolacieho konania odvolací súd dospel k záveru, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo aj na náhradu trov odvolacieho konania. Hoci si odporca a vedľajší účastník uplatnili trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (dve písomné vyjadrenia k odvolaniu), odvolací súd považoval za účelné len jedno písomné podanie vo veci, keďže odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo vyjadriť celú svoju argumentáciu v rámci doterajšieho odvolacieho konania v jednom písomnom podaní (vyjadrení k odvolaniu). Preto odvolací súd priznal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške po 39,59 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 71,37 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur, kráteného u každého úspešného účastníka o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .