Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Cpr-5-2014.pdf
PDF · 80.9 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľky: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, L., proti odporcovi : ACERCOLOR - Martin Michalec, so sídlom Stará Turá, Hurbanova 125/21, IČO: 47 60 83, miesto podnikania: Ambrova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Okamžité skončenie pracovného pomeru, dané odporcom navrhovateľke dňa 10.11.2014, je neplatné.
II. Okamžité skončenie pracovného pomeru, dané navrhovateľkou odporcovi dňa zo dňa 31.10.2014, je platné.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručený dňa 30.12.2014, sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu, zo dňa 10.11.2014, je neplatné. Svoj návrh odôvodnila tým, že predtým odovzdala dňa 31.10.2014 odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy, ten však odmietol prevziať s odôvodnením, že sa dohodnú, čo sa nestalo (vyhýbal sa kontaktu s ňou) vo svoje okamžité skončenie pracovného pomeru zaslala poštou.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 04.06.2015 a bez ospravedlnenia sa pojednávania vytýčeného na deň 30.06.2015 o 14,30 hod. nedostavil, preto súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. uskutočnil pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: pracovná zmluva, dohoda o mzde zo dňa 28.05.2014, výdavkové listy preukazujúci výplatu mzdy, výplatné lístky navrhovateľky, okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľkou zo dňa 31.10.2014 s podacím lístkom, okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom zo dňa 10.11.2014, nesúhlas navrhovateľky s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 02.12.2014, správa z Inšpektorátu práce a zistil nasledovný skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy, podpísanej účastníkmi dňa 28.05.2014, súd zistil, že navrhovateľka vykonávala v pracovnom pomere pre odporcu prácu asistentky na pobočke spoločnosti v Bratislave. Mzda bola podľa článku III Zmluvy dohodnutá vo výške 352 ,- Eur mesačne brutto a podľa dohody, uzavretej dňa 28.05.2014, sa účastníci okrem toho dohodli aj na odmene za vykonanú prácu vo výške 460,50 Eur mesačne brutto, splatnú do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola práca vykonaná. Túto mzdu bol zamestnávateľ povinný poukazovať na účet určený zamestnancom.
Z okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného navrhovateľkou odporcovi podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31.10.2014 súd zistil, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľky bola skutočnosť, že mzda a dohodnutá odmena za mesiac september 2014 jej neboli do dňa tohto podania zaplatené v plnej výške, keď zo mzdy (304,84 Eur/ mesačne/netto) a dohodnutej odmeny (345,16 Eur/mesačne/netto) jej bola zaplatená len čiastka 400,- Eur. Zároveň navrhovateľka žiadala o vyplatenie mzdy za mesiac október 2014, ktorý u odporcu odpracovala.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že na svojom návrhu trvala v plnom rozsahu v znení jeho písomného vyhotovenia doručeného súdu dňa 30.12.2014 a nič podstatné k nemu nedoplnila. Uviedla, že okrem nej dlhoval odporca peniaze aj robotníkom vo firme, ale keďže ostatní pracovali na živnosť (aj ju k tomu nútil), nemohli si uplatniť voči nemu svoje práva žalobou. Z rovnakého dôvodu nevyplatenia mzdy z firmy odporcu odišli aj jeho predchádzajúca asistentka a účtovníčka.
Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.11.2014, navrhovateľke doručeného dňa 20.11.2014, súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľke okamžité skončenie jej pracovného pomeru ku dňu 31.10.2014 z dôvodu, že z jej strany opakovane dochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny a k neplneniu pracovných úloh, ku ktorým zaväzovala pracovná zmluva.
V reakcii na okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom zo dňa 31.10.2014 navrhovateľka vyjadrila svoj nesúhlas listinou nazvanou ako Odpor voči okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 02.12.2014 (č. l. 32), kde uviedla, že odporcom uvádzaný dôvod - opakované porušovanie pracovnej disciplíny a neplnenie pracovných úloh v zmysle pracovnej zmluvy, považuje za irelevantný, pretože nespĺňa náležitosti podľa Zákonníka práce a nezakladá sa na pravde. V prípade, ak by bola ako zamestnanec opakovane porušovala pracovnú disciplínu a neplnila si pracovné úlohy, musela by byť na to písomne upozornená, vyzvaná na odstránenie nedostatkov a musela jej byť poskytnutá primeraná lehota, počas ktorej by mala možnosť zlepšiť svoj výkon práce a pracovnú disciplínu. Neplnenie pracovných úloh by muselo byť preukázané. Pretože žiadne upozornenie dostala a ani sama si nie je si vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, keď naopak dňa 31.10.2014 predložila odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy a dohodnutej odmeny za mesiace august, september 2014 a chýbajúce gastrolístky za celé obdobie jej pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pretože odporca túto listinu odmietol prevziať osobne, následne mu navrhovateľka toto okamžité skončenie pracovného pomeru zaslala poštou.
V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe.
Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatené. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú zo zákona tým dňom, kedy bol písomný prejav vôle o okamžitom skončení pracovného pomeru druhému účastníkovi doručený. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené dňa 20.11.2014,
táto skutočnosť nebola sporná, uvádza ju aj navrhovateľka v návrhu, neplatnosť skončenia bola preto uplatnená (návrhom na začatie konania doručeným súdu 30.12.2014) v zákonnej lehote.
Pri posudzovaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru súd zistil, že formálno-právne podmienky vyžadované pre tento spôsob rozviazania pracovného pomeru boli splnené. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené písomne a dôvod bol vymedzený. V čase skončenia pracovného pomeru v tomto prípade nebola pre jeho platnosť potrebná účasť zástupcov zamestnancov.
K platnému skončeniu pracovného pomeru je potrebné okrem splnenia formálno-právnych podmienok, aby zamestnávateľ preukázal existenciu skutkovo vymedzeného dôvodu a následne skutočnosť, že konanie zamestnanca, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru je zavineným porušením pracovnej disciplíny základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ustanovení § 81 a § 82 Zákonníka práce. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (21 Cdo 1252/2002). Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu.
V danom prípade odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru len všeobecne uviedol, že zo strany navrhovateľky dochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny a k neplneniu pracovných úloh v zmysle pracovnej zmluvy. Takéto okamžité skončenie pracovného pomeru absolútne nenapĺňa zákonné predpoklady pre posudzovanie tohto úkonu ako platného. V predmetom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 10.11.2014, doručeného navrhovateľke 20.10.2014, absolútne absentuje existencia skutkovo vymedzeného dôvodu takéhoto skončenia a definícia dôvodu, prečo je konanie zamestnanca, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, zavineným porušením pracovnej disciplíny, a konkrétne ktorých základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ustanovení § 81 a § 82 Zákonníka práce sa toto porušenie týka. Už len z týchto formálnoprávnych nedostatkov okamžitého skončenia pracovného pomeru napadnutého žalobou, keď odporca sa k návrhu vôbec nevyjadril a na pojednávaní sa nezúčastnil, súd mal na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi za preukázané, že návrh je dôvodný, a preto mu v plnom rozsahu vyhovel.
Zároveň vyslovil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľkou odporcovi dňa 31.10.2014 je platné, keď zo správy Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 16. 12. 2014, ktorému navrhovateľka oznámila svoju sťažnosť na nevyplatenie mzdy a porušovanie pracovnoprávnych predpisov odporcom, mal súd za preukázané, že odporca ani iný splnomocnený zástupca kontrolovaného objektu sa na Inšpektorát práce Bratislava nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a nepredložil doklady požadované na základe predvolania na výkon inšpekcie práce. Zo strany odporcu ako zamestnávateľa tak došlo k porušeniu § 16 ods. 2 písm. a) zákona číslo 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, a navrhovateľka bola so svojimi nárokmi za pracovnoprávnych vzťahov odkázaná na konanie pred súdom.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ale keďže si navrhovateľka náhradu trov konania neuplatnila, súd jej žiadnu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.