Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/165/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, 6300 Zug, Industriestrasse 13C, zapísaná v registri Handelsregisteramt des Kantons Zug - Hauptregister pod č. CHE-100.023.266, pr. zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: P. H., št. občianka SR, nar. XX.XX.XXXX, nap. bytom Y. C. C., zastúpená opatrovníčkou P. Q., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO 42 264 154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 1 547,11 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie poplatkov 59,56 € a vyčísleného úroku z omeškania 214,61 €.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 272,94 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 59,20 € a v trovách právneho zastúpenia 121,62 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporkyne zaplatenia čiastky 1 547,11 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 272,94 € od 05.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o úvere, uzavretej dňa 04.12.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom. Na základe predmetnej zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver 1 991,64 €, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach po 42,65 €. Odporkyňa si túto povinnosť neplnila, čím sa dostal do omeškania. Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť GE MONEY, a.s., zmluvu vypovedal dňa 13.01.2011. Dlžná suma ku dňu podania návrhu predstavovala sumu 1 547,11 €, tvorenú neuhradenou istinou 1 272,94 €, úrokmi z omeškania 214,61 € a poplatkami 59,56 €. Uplatnil si aj úrok z omeškania. Veriteľ následne pohľadávku postúpil na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012.

Na základe uznesenia č.k. -22 zo dňa 19.06.2013 navrhovateľ doručil dňa 04.07.2013 súdu doplnenie návrhu, v ktorom uviedol, že poplatky 59,56 € predstavujú poplatok za upomienku 24,90 €, zmluvnú pokutu 25,59 €, poplatok za vedenie účtu 9,07 €. Úrok z celého úveru bol celkom 912,17

€. Suma 214,61 € predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú na úrok odporkyňa mala uhradiť a sumou, ktorú uhradila.

Dňa 09.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý sa k veci písomne vyjadril tak, že podaním, doručeným súdu dňa 26.05.2014, vzniesol vo veci námietku premlčania. Po prvý raz mohol právny predchodca navrhovateľa uplatniť žalovanú sumu na súde dňa 14.01.2010, ale navrhovateľ podal žalobu až 12.04.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže výpoveď zmluvy bolo v skutočnosti odstúpením od zmluvy. Žiadal, aby súd návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Súd uznesením č.k. -52 zo dňa 08.07.2014 ustanovil odporkyni opatrovníčku z dôvodu, že jej pobyt sa šetrením nepodarilo zistiť.

Opatrovníčka odporkyne sa k veci vyjadrila písomne tak, že vzniesla námietku premlčania.

Podaním, doručeným súdu dňa 29.06.2015, navrhovateľ zobral späť návrh v časti o zaplatenie poplatkov 59,56 € a úroku 214,61 €.

Podľa § 96 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Zo strany navrhovateľa došlo k účinnému späťvzatiu návrhu v časti o zaplatenie poplatkov 59,56 € a úroku 214,61 € pred prvým pojednávaním vo veci, preto v tejto časti odpadol predmet konania a súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil v príslušnej časti bez zisťovania súhlasu odporkyne.

Súd vec prejednal na pojednávaní, konanom za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Os.p.“) v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu, opatrovníčky odporkyne, vedľajšieho účastníka na strane odporkyne a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili vopred a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 04.12.2007, Obchodnými podmienkami pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty (verzia 4/2007) /ďalej len „Obchodné podmienky“/, výpisom z obchodného registra pôvodného navrhovateľa, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy č. 1 zo dňa 27.09.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2012, Sadzobníkom poplatkov k produktom GE Money, a.s. platným od 01.05.2007 (ďalej len „Sadzobník poplatkov“), platobnou históriou odporkyne na č. zmluvy 1100718372, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, zmluvou o postúpení zo dňa 31.01.2014 vrátane prílohy, písomným vyjadrením účastníkov, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 04.12.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“) súd zistil, že na jej základe sa spoločnosť GE Money, a.s., IČO: 17 324 220 ako veriteľ zaviazal poskytnúť odporkyni ako dlžníčke úver vo výške 1 991,64 €/60 000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala veriteľovi vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 42,65 €/1 285,- Sk, vždy k 4. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 04.01.2008. Cena úveru bola 3 071,10 €/92 520,- Sk, RPMN bola 16,65 %. Poistenie úveru si strany nezjednali. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov.

Podľa bodu 5.20 písm. a/ Obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých súm dlžných zákazníkom podľa zmluvy a tiež odstúpiť od zmluvy, ak zákazník porušuje zmluvu, najmä ak bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň.

Z platobnej histórie úverového účtu odporkyne vyplýva, že veriteľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky titulom zmluvy o úvere dňa 04.12.2007. Odporkyňa úver nesplácala od počiatku včas a riadne, celkovo na úver zaplatila sumu 1 638,29 €, naposledy dňa 11.09.2010 sumu 42,65 €.

Podľa tvrdenia samotného navrhovateľa, veriteľ zmluvu o revolvingovom úvere vypovedal dňa 13.01.2011. Je pravdou, že výpoveď zmluvy v konaní nepredložil, avšak z platobnej histórie odporkyne vyplýva, že ku dňu 13.01.2011 došlo k zosplatneniu dlhu odporkyne, tak ako to umožňuje ust. bodu 5.20 Obchodných podmienok. Tvrdenie vedľajšieho účastníka o tom, že k uvedenému dňu došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany veriteľa, v konaní preukázané taktiež nebolo. Z toho dôvodu súd vychádzal z toho, že ku dňu 13.01.2011 došlo len k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa podľa bodu 5.20 Obchodných podmienok.

Spoločnosť GE Money, a.s., Bottova 7, 821 09 Bratislava, IČO: 17 324 220 postúpila pohľadávku na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012. Po začatí súdneho konania spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 postúpila pohľadávku voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG. Súd uznesením č.k. -54 zo dňa 10.10.2014 pripustil, aby navrhovateľ Profidebt Slovakia, s.r.o. z konania vystúpil a aby na jeho miesto do konania vstúpila ako navrhovateľ spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG.

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 04.12.2007.

Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 2 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2) 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporkyňou (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporkyni úver a odporkyni povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Odporkyňa akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala.

Predmetná zmluva o úvere však predstavuje zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa na ňu vzťahuje, pretože právny predchodca navrhovateľa poskytol úver v rámci predmetu jeho podnikania s tým, že odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami obsahuje všetky náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.

Predmetná zmluva o úvere pritom predstavuje tzv. formulárový typ zmluvy. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár, ktorý odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko bol pripravený už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 z.č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.

Súd vec posúdil i s ohľadom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Je pravdou, že Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere /04.12.2007/ taxatívne určoval, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami a medzi ne nezaraďoval zmluvu o úvere, avšak s účinnosťou od 1.1.2008 bolo ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenené zákonom č. 568/2007 Z.z. tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v prechodnom ustanovení § 879j bolo určené, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil spomenutý z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere uzavretú 04.12.2007. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a lepšie zabezpečujú jeho ochranu.

Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že námietka premlčania zo strany opatrovníčky odporkyne a vedľajšieho účastníka bola vznesená nedôvodne.

V danej veci veriteľ v dôsledku správania odporkyne, ktorá dlh neplatila včas a riadne, využil svoje oprávnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s bodom 5.20 Obchodných podmienok a predčasne dlh odporkyne zosplatnil ku dňu 13.01.2011, ako to vyplýva z platobnej histórie odporkyne. V konaní nebolo zistené, že by veriteľ zmluvu o úvere vypovedal (ako uvádzal navrhovateľ) alebo od nej odstúpil (ako tvrdil vedľajší účastník). Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná, a to s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba veriteľovi začala plynúť dňom nasledujúcim po zosplatnení celého úveru, t.j. dňom 14.01.2011, pričom navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 12.04.2013, teda v rámci plynutia trojročnej zákonnej premlčacej doby.

Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že odporkyňa čerpala od právneho predchodcu navrhovateľa úver vo výške 1 991,64 €, ktorý sa zaviazala veriteľovi vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 42,65 €, t.j. spolu v sume 3 071,10 €. Odporkyňa na úver zaplatila celkom sumu 1 638,29 €. Medzi stranami nebola sporná žalovaná zostatku dlhu z čerpaného úveru. V dôsledku späťvzatia návrhu si navrhovateľ od odporkyne neuplatňuje žiadne poplatky, zmluvné pokuty ani vyčíslený úrok z omeškania. Z vykonaného dokazovania a zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, je zrejmé, že navrhovateľ má voči odporkyni splatnú pohľadávku vo výške žalovanej čiastky 1 272,94 €, ktorú odporkyňa dobrovoľne neuhradila, a preto ju na zaplatenie zaviazal súd.

Odporkyňa sa s plnením dlhu voči navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi dostala do omeškania, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1 272,94 € od 05.10.2012 do zaplatenia. Navrhovateľovi by patril úrok z omeškania z istiny dlhu odo dňa vzniku omeškania odporkyne, to znamená odo dňa nasledujúcom po dni zosplatnenia dlhu (t.j. od 14.01.2011). V období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola základná úroková sadzba ECB 1 % ročne. Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 05.10.2012, súd nemohol ísť nad rámec jeho návrhu a priznať mu viac, a preto súd navrhovateľovi podľa § 517 Obč. zák. v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.12.2008 priznal právo na úroky z omeškania tak, ako si uplatnil v návrhu - 9 % ročne z dlžnej istiny 1 272,94 € odo dňa 05.10.2012 do zaplatenia.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd o trovách konania rozhodol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého, ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje

určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

Navrhovateľ vzal návrh späť v časti o zaplatenie poplatkov 59,56 € a úroku 214,61 € bez udania dôvodu, na základe čoho súd konštatoval, že z výlučne procesného hľadiska zavinil zastavenie tejto časti konania.

V konaní bol navrhovateľ v zmysle uvedeného právneho názoru úspešný v časti o zaplatenie sumy 1 272,94 € s príslušenstvom, t.j. v časti asi 82 % a neúspešný v časti o zaplatenie 274,17 € s príslušenstvom vo výške zhruba 18 %. Pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa je teda 64 %, ktorá miera náhrady trov konania mu patrí. Trovy konania navrhovateľa spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 92,50 €, z čoho hodnota 64 % predstavuje sumu 59,20 € a v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), podanie návrhu (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky) á 71,37 €, 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 7,81 € a DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky) 31,67 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 190,03 €, z čoho 64 % predstavuje sumu 121,62 €.

Súd na zaplatenie náhrady trov konania zaviazal odporkyňu na účet zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.