Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/171/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1) J. Z., rod. Ď., nar. X.X.XXXX, O. č. XXXX/X, C., 2) M.. J. M., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, O. č. XXXX/ X, C., 3) K. Z., nar. XX.X.XXXX, L. č. XX, č. bytu XX, K., všetci právne zastúpení JUDr. Milanom Chovancom, advokátom, Advokátska kancelária, s.r.o., Vojtecha Tvrdého č. 17, Žilina, proti odporcovi Okresné stavebné bytové družstvo, Čadca, Gočárova č. 252, Čadca, IČO: 31 622 704, právne zast. JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, Fraňa Kráľa č. 1504, Čadca, o zaplatenie 23.830,10 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť do dedičstva po neb. T.. M. Vavrinčekovi, nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX náhradu mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009 vo výške 13.443,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným od 10.2.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť do dedičstva po neb. T.. M. Z., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX náhradu mzdy za obdobie od 9.1.2009 do 13.4.2011 vo výške 15.061,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným od 14.4.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom trovy konania vo výške 11.673,54 Eur titulom trov právneho zastúpenia a titulom ďalších trov účastníkov konania 45,46 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Milana Chovanca, advokátom, Advokátska kancelária, s.r.o., Vojtecha Tvrdého č. 17, Žilina, na účet č. IBAN SK24 1111 0000 0010 5566 6007.

odôvodnenie:

Navrhovateľ T.. M. Z., nar. X.X.XXXX, sa návrhom podaným dňa 8.11.2010 domáhal proti odporcovi Okresné stavebné bytové družstvo so sídlom Gočárova č. 252, Čadca, zaplatenia náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vo výške 23.830,10 Eur s príslušenstvom na právnom základe, ktorým bol pracovno-právny vzťah, ktorý mu vznikol 3.5.2004 v čase, keď pracoval vo funkcii ekonomického námestníka a správcu siete.

Odporca dňa 14.12.2007 doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa ktorého s ním odporca po prejednaní návrhu so zástupcami zamestnancov v zmysle §-u 687 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ukončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Navrhovateľ videl motív, pre ktorý s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v tom, že nový predseda Okresného stavebného bytového družstva v Čadci M.. A. B. jeden deň potom, ako sa stal predsedom,

teda 12.12.2007, mu navrhol, aby sám ukončil pracovný pomer dohodou, pretože on si chce na družstvo dosadiť výlučne svoj management a s navrhovateľom v ňom nepočíta. Následne, keď navrhovateľ nebol ochotný takýmto spôsobom pracovný pomer skončiť, vyhlásil že sa postará o to, že ho vyhodí aj z cenu, že ho dostane „do basy.“

Nie je pravdivé tvrdenie, že by zamestnávateľ s ním údajne ukončil pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny a že by prerokoval túto situáciu a vzhľadom na takýto postup, keďže skutočne s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer dňa 14.12.2007 a T.. Z. oznámil túto skutočnosť podaním z 8.1.2008 s tým, že na ďalšom zamestnávaní a výkone práce navrhovateľ trval a požiadal odporcu, aby ho naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Navrhovateľ odporcu súčasne informoval, že v zákonnej lehote podá na príslušný súd žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vyzval odporcu na doplatenie mzdy za obdobie do skončenia pracovného pomeru, pretože 4.1.2008 dostal od odporcu zápočet pohľadávky č. 11/2008 zo dňa 3.1.2008, ktorým mu odporca oznámil, že mu nevyplatí mzdu, na ktorý mu vznikol nárok, čím priamo preukázal pravdivosť svojich tvrdení, ktoré potom v priebehu sporu následne spochybňoval a ktoré sa mali vraj dotýkať údajného porušenia pracovných povinností.

Navrhovateľ tvrdil, že odporca úmyselne a cieľavedome porušil zákon, preto navrhovateľ okrem toho podal dňa 10.1.2008 aj podnet Inšpektorátu bezpečnosti práce ako aj orgánom činným v trestnom konaní.

V čase, keď navrhovateľ v tomto konaní podal svoj návrh, nebolo právoplatne skončené konanie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo prejednávané pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. , ktoré následne v priebehu konania bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, ktorým na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľom zo strany odporcu si navrhovateľ uplatňoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj náhradu mzdy za obdobie, počas ktorého pre neplatné rozviazanie pracovného pomeru a neprideľovanie práce odporcom navrhovateľ nepracoval.

Následne po právoplatnom ukončení veci , ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti okamžitého ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s navrhovateľom, zaslal navrhovateľ dňa 8.2.2011 odporcovi podanie označené ako upomienka v predexekučnom konaní a súčasne návrh na dohodu o skončení pracovného pomeru navrhovateľa s odporcom ku dňu 28.2.2011.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s náhradou mzdy za deväť mesiacov, ale namietal, že z vyjadrenia Sociálnej poisťovne nevyplýva, že v priebehu sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľ bol niekde zamestnaný, prípadne nebol zamestnaný, či poberal dávky podľa Zákona o sociálnom zabezpečení a tiež tvrdil, že až po presnej identifikácii a špecifikácii uvedených nejasností sa bude môcť záväzne k návrhu vyjadriť.

Následne po uvedenom rozhodnutí dňa 14.3.2011 doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ T.. M. Z. dňa 14.3.2011 Okresnému stavebnému bytovému družstvu okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §-u 69 ods. 1 písm. b) a pícm. c) Zákonníka práce, v ktorom uvádzal, že končí so svojim zamestnávateľom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pracovný pomer z dôvodov, že na základe rozsudkov Okresného súdu Čadca v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline , v ktorom bolo rozhodnuté, že skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu, že Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci mešká s vyplatení jeho mzdových nárokov po dobu viac ako 15 dní po lehote splatnosti, čo je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. V uvedenom podaní ďalej navrhovateľ uvádzal, že okamžité skončenie pracovného pomeru, tak ako vzhľadom na aktuálny zdravotný stav T.. Z., teda navrhovateľa, aj s ohľadom na to, že je na invalidnom dôchodku, je nesporné, že zaradením do pracovného procesu by bolo bezprostredne ohrozené jeho zdravie, či dokonca jeho život.

Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci vyzvalo dňa 7.4.2011 odporcu na nástup do zamestnania a plnenie si pracovných povinností, avšak zamestnanec T.. Z. do zamestnania nenastúpil a túto výzvu za neho prevzala pani Z.. Okresné stavebné bytové družstvo podalo dňa 9.6.2011 návrh, ktorým sa domáhalo proti odporcovi T.. M. Z. určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru z jeho strany podľa §-u 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a písm. c) Zákonníka práce zo dňa 14.3.2011 je neplatné.

Prvostupňovým rozsudkom Okresného súdu v Žiline z 29.11.2011 bol návrh navrhovateľa Okresné stavebné bytové družstvo Čadca, proti U. T.. M. Z. zamietnutý s odôvodnením, že aj napriek tomu, že Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci malo právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že jeho okamžité skončenie pracovného pomeru so svojim zamestnancom, t. j. T.. M. Z. je neplatné, sa súdnou cestou v konaní vedenom pod sp. zn. Okresného súdu v Čadci domáha náhrady mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009, teda za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, jeho zamestnávateľ OSBD Čadca, ktorý bol povinný v zmysle zákona vyplatiť odporcovi mzdu, túto nevyplatil a naďalej vedie spor a popiera jeho nároky, hoci tak mal postupovať v zmysle §-u 79 ods. 2 Zákonníka práce.

Proti prvostupňovému rozsudku podal zamestnávateľ Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci odvolanie a druhostupňový súd rozsudkom pod sp. zn. rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok potvrdil a v dôvodoch tohto rozsudku uvádzal, že čiastočným rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. zo dňa 3.11.2011 bolo rozhodnuté tak, že Okresné stavebné bytové družstvo Čadca je povinné zaplatiť T.. Z. náhradu mzdy vo výške 13.443,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.2.2011 do zaplatenia, za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009.

Medzi tým dňa 14.4.2011 doručil T.. M. Z. prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľovi, t. j. Okresnému stavebnému bytovému družstvu v Čadci okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §-u 69 ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákonníka práce, pričom dôvodom pre takéto okamžité skončenie pracovného pomeru bola skutočnosť, že jeho zamestnávateľ u nevyplatil v zmysle §-u 79 ods. 2 Zákonníka práce mzdu aj napriek tomu, že pracovný pomer naďalej trval. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola aj tá skutočnosť, že T.. Z. bol v tom čase dlhodobo ležiacim pacientom, trvalo napojeným na prístroje, vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol schopný nastúpiť do práce, pretože nástupom do zamestnania by bol bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie a na uvedené reagoval jeho zamestnávateľ výzvou na nástup do zamestnania zo 7.4.2011, ktorú doručil prostredníctvom splnomocnenca 11.4.XXXX T.. Z..

V dôvodoch rozsudku okrem iného je konštatované, že vzhľadom na právoplatnosť rozsudkov v spojení s rozsudkom zo dňa 26.10.2010 mal zamestnávateľ Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci vyplatiť odporcovi mzdu minimálne vo rozsahu ustanovenom v §-e 79 ods. 2 Zákonníka práce a to najneskôr do 9.2.2011, prípadne do 9.4.2011 nebola T.. Z. vyplatená žiadna mzda. Teda druhostupňový súd v konaní zastáva názor, že nakoľko zamestnávateľ v konaní, v ktorom bolo rozhodované o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca, nevyplatil žiadnu mzdu, bolo okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle §-u 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dôvodné. Tiež poukázal na to, že pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa §-u 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie, ktorá skutočnosť bola pravdivá a potvrdená, pretože T.. Z. bol pripútaný na lôžko, napojený na prístroje a bez ohrozenia života do práce nastúpiť nemohol. Ani takýto stav jeho zamestnávateľ nerešpektoval a naďalej viedol ďalší spor o vyplatenie náhrady mzdy.

Čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 3.11.2011 na základe odvolania Okresného stavebného bytového družstva v Čadci druhostupňový súd zrušil uznesením z 30.4.2010 po sp. zn. , keď v dôvodoch tohto rozhodnutia okrem iných dôvodov uvádzal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto nie je známe, o ktorom návrhu procesný súd rozhodoval. Po doručení uvedeného uznesenia navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu upravil rozsudočný návrh a žiadal okrem náhrady mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009 vo výške 13.443,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.2.2011 do zaplatenia, aj nahradiť mzdu za obdobie od 9.1.2009 do 13.4.2011 vo výške 15.061,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.4.2011 do zaplatenia a to z dôvodov, že došlo po rozhodnutí v konaní v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline k situácii, keď pracovný pomer naďalej trval, avšak odporca Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci si neplnilo povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia §-u 79 ods. 2 Zákonníka práce a na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca bolo v konaní Okresného súdu v Žiline v spojení s druhostupňovým rozsudkom právoplatne rozhodnuté, že zamestnávateľ platne skončil pracovný pomer s Okresným stavebným bytovým družstvom a preto ďalší nárok, ktorý vyplýval z uvedeného konania, si navrhovateľ uplatňoval

osobitnou časťou, o ktorú časť žiadal rozšíriť svoj návrh a žiadal, aby bol zaviazaný odporca na náhradu mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009, ako aj za obdobie od 9.1.2009 do 13.4.2011. Teda vzhľadom na to, že pracovný pomer skončil, navrhovateľ v takomto návrhu konštatoval, že jeho nárok na náhradu mzdy za obdobie, kedy je možné uplatniť moderačné právo súdu, sa končí dňom 13.4.2011.

V priebehu konania pôvodný navrhovateľ T.. M. Z. dňa 5.2.2013 zomrel a ako dedičia na strane navrhovateľa s ich súhlasom vstúpili manželka J. Z., rod. Ď., nar. X.X.XXXX a deti navrhovateľa M.. J. M., rod. Z., nar. XX.X.XXXX a K. Z., nar. XX.X.XXXX a v tejto súvislosti okrem vstupu navrhovateľov v 1. až 3. rade na strane navrhovateľa do konania žiadali, aby súd po preukázaní zákonom požadovaných skutočností pripustil zmenu návrhu, ktorým súd rozhodne, že pôvodne žalované istiny, ktoré boli naposledy upravené uznesením prvostupňového súdu zo dňa 20.6.2012, budú navrhovateľom v 1. až 3. rade priznané tak, že odporca ich bude povinný zaplatiť do dedičstva po neb. T.. Z..

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle §-u 77 a nasl. Zákonníka práce vo všeobecnosti spôsobuje určitá vada, ktorou je právny úkon, či už výpoveď, okamžité skončenie alebo skončenie v skúšobnej dobe postihnutý. Ide však o relatívnu neplatnosť, ktorej sa musí dovolať ten účastník, ktorý je ňou dotknutý a ktorý ju nespôsobil, teda ten, ktorému bolo adresované rozviazanie pracovného úkonu jednostranným právnym úkonom. V zmysle §-u 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí uplatniť na súde v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Následne potom neplatnosť skončenia pracovného pomeru zakladá až právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola neplatnosť určená. V prípade, že sa dotknutý účastník neplatnosť nedovolá, považuje sa predmetný pracovno-právny úkon za platný aj napriek existencie vady, ktorou bol postihnutý.

Základný predpokladom uplatnenia nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával a súčasne treba neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplatniť na súde. Zamestnanec môže oznámiť, že trvá na tom, aby ho zamestnával kedykoľvek potom, ako mu dal neplatnú výpoveď, najneskôr však do rozhodnutia súdu, ktorým sa končí konanie o určenie neplatného skončenia pracovného pomeru. Zamestnanec môže svoje stanovisko v oznámení až do vyhlásenia rozhodnutia súdom zmeniť.

V súdenej vec mal súd preukázané z rozhodnutia Okresného súdu v Žiline v konaní v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline , že pracovný pomer medzi navrhovateľom T.. M. Z. a odporcom Okresným stavebným bytovým družstvom v Čadci vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3.5.2004 a navrhovateľ bol zamestnávateľom zaradený do funkcie ekonomický námestník, s miestom výkonu práce Okresné stavebné bytové družstvo Čadca so sídlom v Čadci. Dňa 14.12.2007 Okresné stavebné bytové družstvo doručilo T.. M. Z. okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.12.2007 v zmysle §-u 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v porušení všeobecných povinností zamestnanca podľa §-u 81 písm. b) a e), ktorého sa mal T.. Z. dopustiť dňa 13.12.2007 spôsobom, ktorý bol uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru.

T.. Z. nesúhlasil s obsahom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.12.2007 a podal dňa 16.1.2008 na Okresný súd v Čadci žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 23.2.2010 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom zo dňa 14.12.2007 je neplatné. Na základe odvolania Okresného stavebného bytového družstva rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.10.2010 bol rozsudok Okresného súdu v Čadci potvrdený. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2011. Dňa 8.11.2010 podal T.. M. Z. prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd v Čadci návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým návrhom sa domáhal T.. Z. zaplatenia mzdy vo výške 23.830,10 Eur s príslušenstvom za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru. Vec bola vedená pod č. konania a čiastočným rozsudkom zo dňa 3.11.2011 bolo rozhodnuté tak, že Okresné stavebné bytové družstvo je povinné zaplatiť T.. Z. 13.443,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.2.2011 do zaplatenia, za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009.

Medzi tým dňa 14.4.2011 doručil T.. M. Z. prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle §-u 69 ods. 1 písm. b) a c) Zákonníka práce,

pričom dôvodom takéhoto okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca voči zamestnávateľovi bola tá skutočnosť, že hoci Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci bolo povinné v zmysle zákona vyplatiť odporcovi mzdu podľa §-u 79 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ T.. Z. nevyplatil žiadnu mzdu a to ani jeden cent. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola tá skutočnosť, že T.. Z. už v tom období bol dlhodobo ležiacim pacientom a trvalo napojeným na prístroje, ktorý vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol v tom čase schopný nastúpiť späť do zamestnania, pretože nástupom do zamestnania bolo bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia odporcu, pričom nie je vylúčené, že takýto zdravotný stav bol spôsobený na základe dlhodobého stresu v spore so zamestnávateľom.

Na uvedené reagoval zamestnávateľ Okresné stavebné bytové družstvo výzvou na nástup do zamestnania zo dňa 7.4.2011, ktorá bola T.. Z.Č. doručená prostredníctvom splnomocnenca 11.4.2011 a to i napriek tomu, že zamestnávateľ bol oboznámený so zdravotným stavom T.. Z..

Aj napriek uvedeným skutočnostiam však zástupca zamestnávateľa predmetný zdravotný stav T.. Z. nespochybňoval. Okrem opisu zdravotného stavu T.. Z. jeho právnym zástupcom a nespochybňovaním zdravotného stavu zo strany zástupcu zamestnávateľa, takýto zdravotný stav odporcu nepriamo potvrdzovala aj Sociálna poisťovňa z vyjadrenia zo dňa 15.11.2011 s tým, že odporca je od 15.10.2010 na základe posudku posudkového lekára od dátumu 15.10.2010 uznaný invalidným dôchodcom na 80 %. Nepriamo takýto zdravotný stav potvrdzuje aj vyjadrenie ošetrujúceho L. M.. Y. C., z ktorého obsahu bolo konštatované, že T.. M. Z. je od 12.8.2009 práceneschopný s prechodom do invalidného dôchodku. Teda Okresný súd v Žiline svojim rozsudkom zo dňa 29.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca aj v zmysle ustanovenia §-u 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, je dané, pretože odporca nie je schopný nastúpiť do zamestnania bez ohrozenia života a zdravia.

Ak zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer okamžite so zamestnancom a zamestnanec mu oznámi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnávateľovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrady mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru (§ 79 ods. 1 Zákonníka práce). V súdenom prípade je nesporné, že rozhodnutie o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré dal zamestnávateľ zamestnancovi T.. Z., sa stalo právoplatným dňa 4.2.2011 a preto mu zamestnávateľ ako svojmu zamestnancovi mal v najbližšom výplatnom termíne, t. j. 9.3.2011, prípadne najneskôr do 31.3.2011 vyplatiť predmetnú náhradu mzdy a to minimálne za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009. Na túto skutočnosť nemalo vplyv prebiehajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. , teda v tomto konaní, ktoré sa týka nárokov mzdy T.. Z. začaté 8.11.2010. Z ustanovenia §- u 129 ods. 1 Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak. Splatnosť mzdy vrátane náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru nastáva zo zákona bez ohľadu na to, či prebieha súdne konanie ohľadne náhrady mzdy.

V prípade, že zamestnávateľ nevyplatil navrhovateľovi ako zamestnancovi náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie, za ktoré sa tohto domáhal, postupoval správne T.. Z., keď listom zo dňa 13.4.2011 podľa §-u 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer so svojim zamestnávateľom. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný invalidný na základe posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne zo dňa 15.10.2009, v zmysle ktorého podľa §-u 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Zb. z. o sociálnom poistení bol invalidný s mierou poklesu zárobkovej činnosti vykonávať túto zárobkovú činnosť vo výške 80 %. Od tohto dátumu plynula T.. Z. jednomesačná lehota na uplatnenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Aj zamestnávateľ o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných ťažkostí (mozgová príhoda) s tým, že je trvalo ležiaci pacient odkázaný na pomoc iných, vedel skôr a tento zdravotný stav bol objektivizovaný až v odbornom posudku o jeho invalidite zo dňa 15.10.2009, ktorý bol považovaný za rozhodujúci dátum pre právne posúdenie otázky vo vzťahu k lehote uvedenej v §-e 60 ods. 3 Zákonníka práce s tým, že uvedený výpovedný dôvod nie je

viazaný na pracovné podmienky u zamestnávateľa, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie zamestnanca, ale je objektívne viazaný len na fakt, že život alebo zdravie zamestnanca je bezprostredne ohrozené.

Počas konania v tejto veci navrhovateľ, teda T.. M. Z. ako zamestnanec Okresného stavebného bytového družstva, s ktorým odporca neplatne skonči pracovný pomer, zomrel a to dňa 5.2.2013. Do konania vstúpili na strane navrhovateľov manželka J. Z., rod. Ď., nar. X.X.XXXX a deti T.. M. Z. M.. J. M., rod. Z., nar. XX.X.XXXX a K. Z., nar. XX.X.XXXX a zároveň žiadali, aby súd spolu s rozhodnutím o ich pripustení ako účastníkov konania na strane navrhovateľov aj pripustil zmenu rozsudočného návrhu, ktorým žiadali, aby súd rozhodol tak, že žalovaná istina s príslušenstvom, ktorej sa pôvodný navrhovateľ T.. M. Z. domáhal, bude zmenená tak, že tieto nároky pôvodného navrhovateľa bude odporca Okresné stavebné bytové družstvo Čadca povinný zaplatiť do dedičstva po neb. T.. M. Z..

Podľa §-u 35a ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Zb. z. v aktuálnom znení, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s nimi žili v čase smrti v spoločnej domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.

Podľa §-u 79 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ sa môže vyhnúť povinnosti poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy iba spôsobom, že bude zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy až do vyriešenie spornosti rozviazania pracovného pomeru, pričom za toto obdobie potom zamestnancovi nepatrí náhradu mzdy, ale mzda za vykonanú prácu. Skutočnosť, že zamestnávateľ umožní zamestnancovi pokračovať v práci, nemožno považovať za jeho súhlas s tvrdením zamestnanca o neplatnom skončení pracovného pomeru. V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať zamestnávateľom prideľovanú prácu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti alebo inej dôležitej prekážky v práci, pri ktorej neprislúcha náhrada mzdy, v takomto prípade nemá právo na náhradu mzdy. V súdenom prípade však išlo o iné dôvody, pre ktoré pôvodný navrhovateľ T.. Z. nepracoval. Jedným z obdobných prípadov je aj ten, ktorý je aktuálny v tomto konaní, že zamestnávateľ aj napriek zákonom uložene povinnosti počas trvania súdneho sporu o určenie neplatného skončenia pracovného pomeru neposkytoval zamestnancovi náhradu mzdy. Teda odporca ako zamestnávateľ pôvodného navrhovateľa T.. M. Z. bol povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne náhradu mzdy za obdobie od 9.3.2011 najneskôr do 31.3.2011 a to minimálne za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009.

Aj druhostupňový súd vo svojom rozhodnutí z 11.2.2015 na strane 8/, ods. 1) konštatoval, že v tomto smere boli úvahy prvostupňového súdu správne. V priebehu konania však zamestnanec, ktorým odporca skončil neplatne pracovný pomer, zomrel a na jeho miesto do konania vstúpili jeho právni nástupcovia a preto druhostupňový súd vytýkal pôvodnému rozhodnutiu vo veci rozsudkom zo dňa 28.1.12013, že sa nezaoberal uplatňovanými nárokmi zomretého zamestnanca a to najmä v zmysle ustanovenia §-u 35 ods. 1 Zákonníka práce.

V ďalšej časti nárokov, ktoré nastali po smrti navrhovateľa ako zamestnanca, súd v zmysle §-u 35 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Zb. z. konštatuje, že ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Tieto mzdové nároky z pracovného pomeru, nárok na mzdu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy, špecificky prechádzajú postupne priamo na manžela zamestnanca, potom na jeho deti a napokon na jeho rodičov bez toho, aby sa stali predmetom dedičstva alebo teda pozostalosti. Rozsah týchto nárokov sa ustanovuje maximálnym limitom a to štvornásobkom priemerného mesačného zárobku mzdy zamestnanca. Po smrti zamestnanca sa teda jeho mzdové nároky do tohto rozsahu stávajú nárokom manžela, ak zomretý zamestnanec nemal manžela, mzdové nároky sú nárokom jeho deti, prípadne ak zamestnanec nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia.

V tomto prípade zomrelý zamestnanec T.. M. Z. mal manželku a mal aj deti, navrhovateľov v 1. až 3. rade, ktorí vstúpili do konania namiesto nebohého navrhovateľa. Podmienkou prechodu mzdových nárokov je, že uvedené osoby žili so zomretým zamestnancom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.

Predmetom dedičstva sa stávajú iba v tom prípade, ak zosnulý zamestnanec nemal manžela, deti, ani rodičov, ktorí s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti.

Práve táto skutočnosť bola namietaná v ďalšom konaní odporcom prostredníctvom jeho právneho zástupcu, keď poukazoval na to, že zosnulý zamestnanec T.. M. Z. žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a preto nemôžu jeho nároky prechádzať na jeho manželku, prípadne deti.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že T.. Z. niekoľko mesiacov pred smrťou, teda od času, kedy bol uznaný za osobu so zníženou pracovnou schopnosťou na 80 %, bol umiestnený v sociálnom zariadení a nežil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, prípadne deťmi. V tomto prípade v zmysle §-u 115 Občianskeho zákonníka sa spoločným žitím v domácnosti rozumie trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Pojem „trvalé spolužitie“ možno definovať dvomi základnými skutočnosťami a to jednak spravidla spoločnou adresou trvalého bydliska a faktickým zdržiavaním sa v ňom a tiež podľa možností a schopností jednotlivých členov domácnosti uhrádzaním nákladov na svoje potreby, prípadne činnosťami súvisiacimi s prevádzkou domácnosti, napr. zabezpečovaním drobných opráv, úprav, odstraňovaním nedostatkov a podobne.

V tejto súvislosti je preukázané, že T.. M. Z. nežil v spoločnej domácnosti s manželkou ani deťmi nielen preto, že bol vážne zdravotne postihnutý mozgovou príhodou, ale aj v období pred týmto zhoršením zdravotného stavu neviedli manželia spoločnú domácnosť, ani v spoločnej domácnosti nežili, spoločne nehospodárili a neuhrádzali spoločné náklady na svoje potreby. V podstate každý z nich žil vlastným životom. Je dôvodné preto predpokladať, že pokiaľ by nebolo došlo k zhoršeniu zdravotného stavu pôvodného navrhovateľa, bol by zo strany manželky navrhovateľa podaný aj návrh na rozvod manželstva. Ostatné dôvody, ktoré predpokladá zákon, že by mala existovať spoločná domácnosť, nebolo potrebné preukazovať, pretože pokiaľ sa navrhovatelia nedomáhali nárokov podľa §-u 35 ods. 1 Zákonníka práce preto, lebo si boli vedomí tejto skutočnosti.

K otázke premlčania je treba poukázať na skutočnosť, že nárok, ktorý bol predmetom rozhodnutia v tomto konaní, je nárokom, ktorý je uplatňovaný od začiatku celého konania, pokiaľ sa menila len jeho výška, je potrebné poukázať na určitú nespoluprácu zo strany odporcu, ktorý sám mal nedostatky v predkladaní potrebných dokladov o výške priemerného príjmu T.. M. Z. a až po ustálení týchto potrebných podkladov na vypočítanie priemerného príjmu T.. M. Z. navrhovateľ zotrval na pôvodnom petite a teda z hľadiska premlčania nie je možné tvrdiť, že sa premlčali jednotlivé nároky, pretože aj v zmysle uznesenia NS SR zo dňa 28.9.2010 pod sp. zn. je treba posudzovať úpravu návrhu nie ako zmenu uplatneného nároku a preto súd bol toho názoru, že vznesená námietka premlčania zo strany odporcu je nedôvodná. Súd vychádzal z pôvodne uplatňovaného nároku navrhovateľa, ktorý bol špecifikovaný podaním právneho zástupcu navrhovateľa z o dňa 23.9.2011, v ktorom bol uplatňovaný nárok na náhradu mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009 za obdobie 12 mesiacov a za toto obdobie predstavuje 13.443,12 Eur. Navrhovateľ predložil doklady, ktoré následne potom preukazovali jednotlivé obdobia po 8.1.2009 a to potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a ďalšie doklady týkajúce sa nemocenských dávok. Špecifikoval tieto nároky v špecifikácii, v ktorej konštatoval, že od 1.1.2009 do 31.1.2009 mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti, rovnako ako aj v období od 1.2.2009 do 28.2.2009, od 1.3.209 do 17.3.2009. V prehľade, v ktorom špecifikoval prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ svoje nároky, predstavuje rozdiel medzi ušlým zárobkom a skutočným príjmom, ktorý mal jednak vo forme dávok v nezamestnanosti, potom v období, kedy vôbec nedostával žiadne dávky, ktoré presne špecifikoval od 1.4.2009 do 30.4.2009 a následne potom od 1.5.2009 až do 5.10.2009, keď od 6.10.2009 poberal od Sociálnej poisťovne dôchodok vo výške 489,80 Eur mesačne. Súd vychádzal z presnej špecifikácie týchto období, ktorá je uvedená v podaní navrhovateľa zo dňa 23.9.2011 a nárok na náhradu mzdy podľa uvedenej špecifikácie za obdobie od 9.1.2009 do 31.3.2011 predstavuje sumu 15.061,95 Eur. Za ďalšie obdobia si právni nástupcovia navrhovateľa neuplatňujú žiadne náhrady ani mzdu.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania a špecifikovaných nárokov potom rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť do dedičstva po neb. T.. M. Z., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, náhradu mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8..1.2009 vo výške 13.443,12 Eur a za obdobie od 9.1.2009 do 13.4.2011 vo výške 15.061,95 Eur.

Ďalší nárok predstavuje úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, ktorý vychádza z ustanovenia §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Vládneho nariadenia č. 87 z roku 1995 Zb. z., keď uplatňovaná výška úroku z omeškania je v súlade s citovanými právnymi predpismi, preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.443,12 Eur od 10.2.2011 a zo sumy 15.061,95 Eur od 14.4.2011 do zaplatenia.

Súd o trovách konania v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že úspešným účastníkom konania priznal právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca zastupoval v období od 7.9.2010 do 15.3.2013 jedného účastníka konania T.. M. Z.. Od 16.3.2013 doposiaľ zastupoval troch účastníkov konania a to J. Z., M.. J. M. a K. Z.. Z takej hodnoty, akú si uplatňoval pôvodný navrhovateľ a následne po vstupe navrhovateľov súčasných do konania špecifikoval aj hodnotu predmetu konania. V prípade zastupovania špecifikoval právny zástupca jednotlivé úkony právnej služby, ktoré po preskúmaní prvostupňový súd akceptoval, ide o úkony prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie týkajúce sa veci samej, účasť na pojednávaní dňa 3.2.2011, za každé dve hodiny konania počítaný ako ďalší úkon, rovnako aj dňa 5.4.2011, ďalší úkon 28.4.2011, písomné podanie vo veci samej, návrh na vykonanie dôkazu, ďalej písomné podanie týkajúce sa veci samej, úprava žalobného návrhu z 3.5.2011. Ďalší úkon predstavuje účasť na pojednávaní 19.5.2011, písomné podanie týkajúce sa veci samej 13.6.2011, účasť na pojednávaní 13.9.2011, písomné podanie vo veci samej, úprava nároku na náhradu mzdy 21.9.2011, účasť na pojednávaní 13.10.2011, písomné podanie, vyjadrenie k odvolaniu odporcu 19.12.2011, písomné podanie vo veci samej, úprava žalobného návrhu z 26.7.2012 a písomné podanie týkajúce sa vo veci samej, zmena účastníkov na strane navrhovateľov z 15.3.2013. Teda za štrnásť úkonov po 453,14 Eur, keď režijný paušál k dvom úkonom predstavuje po 7,21 Eur, k desiatom úkonom po 7,41 Eur a k ďalším dvom úkonom jeden krát 7,63 Eur a jeden krát 7,81 Eur. V ďalšej časti konania boli vykonané úkony u troch zastupovaných účastníkov konania krátené o 20 % a to účasť na pojednávaní 28.11.2013, vyjadrenie k odvolaniu 29.4.2014, písomné podanie vo veci samej, vyjadrenie k otázkam týkajúcim sa druhostupňového konania 9.6.2015 a účasť na pojednávaní 30.6.2015. Ide o štyri úkony právnej pomoci po 679,71 Eur. Režijný paušál k jednému úkonu 7,81 Eur, k jednému úkonu 8,04 Eur a k dvom úkonom po 8,39 Eur. Spolu predstavujú úkony právnej služby a režijný paušál 9.062,80 Eur + 136,59 Eur, teda odmena za úkony právnej služby spolu s režijným paušálom spolu predstavuje 9.199,39 Eur. Ďalšie náklady predstavuje náhrada cestového za použitie motorového vozidla právneho zástupcu, ktorý má sídlo v Žiline a cestovné k procesnému súdu je vyčíslené za použitia motorového vozidla C. XXX AJ Audi A8, ďalej motorového vozidla Mercedes Benz S350, J. XXX Y. na cesty k procesnému súdu 3.2.2011, 5.4.2011, 19.5.2011, 13.9.2011, 13.10.2011, 28.11.2013 a 30.6.2015 v počte najazdených kilometrov 35 so špecifikáciou za 1 liter pohonnej hmoty, ktorá predstavuje sumy od 1,291 Eur do sumy 1,459 Eur podľa špecifikácie priloženej k uplatnenej náhrade trov konania s náhradou za 1 kilometer najazdenej vzdialenosti, spolu predstavuje náhrada za použité motorové vozidlo a náhrada za stratu času počítanú podľa jednotlivých dní a za dve začaté polhodiny spolu vo výške náhrada cestovného 177,48 Eur a náhrada za stratu času 354,96 Eur. Ďalšie výdavky predstavuje cestovné navrhovateľa 28.11.2013 spolu v sume 45,46 Eur. Trovy konania spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia 9.727,95 Eur a vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľov je platcom dane z pridanej hodnoty, ktorú skutočnosť preukázal osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, z vyúčtovaných trov právneho zastúpenia 20 % DPH predstavuje 1.945,59 Eur, teda trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 11.673,54 Eur a trovy navrhovateľa ako výdavky na cestovné predstavujú 45,46 Eur, súd zaviazal odporcu uvedené trovy konania zaplatiť odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Milana Chovanca, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom 010 01 Žilina, Vojtecha Tvrdého č. 17, na bankové spojenie IBAN SK24 1111 0000 0010 5566 6007, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na