Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-240-2013.pdf
PDF · 100.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/240/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľky G. T. , H.. XX. XX. XXXX, C. N. E., N.Á. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom M. Rázusa 19, Lučenec, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku , takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, sp . zn. 3C/2776/2012.
Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie jej práv.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 3C/2776/2012 z 19. 01. 2012 a priznal jej náhradu trov konania. V návrhu navrhovateľka uviedla, že citovaným rozhodcovským rozsudkom jej bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 158,99 Eur a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur a to všetko do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku alebo aby v tej istej lehote podala proti nemu odpor. Ďalej uviedla, že tento rozsudok prevzala dňa 25. 09. 2013. Žiadala súd, aby zrušil rozhodcovský rozsudok a to v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písmena c), g), j) Zákona č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská doložka bola zakomponovaná do Všeobecných poistných podmienok, táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že je tu aj daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) Zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez toho, že by ako spotrebiteľ bola vyzvaná na vyjadrenie sa k návrhu na začatia rozhodcovského konania, naviac žalovaný si vybral jediného rozhodcu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch, taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práv a spotrebiteľ sa s nimi vôbec neoboznámil (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka). Ďalším príkladom porušovania práva na spravodlivý proces a neprijateľnosť rozhodcovskej doložky je aj geografická vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa (§ 87 písm. f) O. s. p.). Ďalej uviedla, že je daný aj dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, nakoľko podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto nie je možné prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa najmä aj obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou podmienkou je okrem iných aj dohoda dodávateľa so spotrebiteľom, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu, ďalej uviedla, že poistné riadne neplatila, pretože sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie. Obdržala výzvu zo strany odporcu, že má zaplatiť sumu 300 alebo 400 Eur, bolo to asi pred troma rokmi. Ona túto finančnú čiastku vyplatila, avšak nemá o tom k dispozícii listinné doklady, a celú záležitosť považovala za vybavenú. Potom ako jej bol doručený rozhodcovský rozsudok sa obrátila na svojho právneho zástupcu.
Odporca na pojednávaní uviedol, že žiada návrh ako bezdôvodný zamietnuť a to hlavne z toho dôvodu, že v zmysle novelizácie Exekučného poriadku, je toho času rozhodcovský rozsudok neúčinný a nezaväzuje účastníkov tohto konania k žiadnym vzájomným právam ani povinnostiam. Poukázal na to, že navrhovateľka v konaní nedokázala dôkazmi odôvodniť dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a to ani v jednom zo žalobných dôvodov a z toho dôvodu neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Ďalej uviedol, že on v konaní listinnými dôkazmi dostatočne preukázal skutkový stav, navrhovateľka bola prostredníctvom záznamu o potrebách a požiadavkách klienta zo dňa 27. 10. 2008 preukázateľne informovaná o možnosti mimosúdneho riešenia sporov, čo potvrdila svojim stanoviskom i Národná Banka Slovenska a to listom zo dňa 26. 06. 2014, pričom Národná Banka Slovenska ako najvyšší orgán poverený dohľadom nad poisťovníctvom a sprostredkovateľmi poistenia, ak by zistila nedostatky v konaní sprostredkovateľa poistenia pri práci s potencionálnym klientom, čo sa týka informačnej povinnosti voči klientovi, sankciovala by sprostredkovateľa poistenia a nie poistiteľa, ktorý bol na chybe a tento úkon prijímal. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne, v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní bola individuálne dojednaná prostredníctvom osobitných zmluvných dojednaní, ktoré boli zreteľne oddelené od Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy zo zákona. Zdôraznil tú skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý mala spôsobovať práve dojednaná rozhodcovská doložka a z tohto titulu považuje i dokazovanie individuálnosti dojednanej rozhodcovskej doložky za nadbytočné. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.
V priebehu konania bola vypočutá ako svedkyňa Z. Z.. Svedkyňa Z. Z. bez vzťahu k účastníkom konania , pri výsluchu uviedla, že poistnú zmluvu s navrhovateľkou uzatvorila v mene odporcu ona ako sprostredkovateľka poistenia. Potvrdila to, že navrhovateľke dala podpísať osobitné zmluvné dojednania, pričom tieto záležitosti jej nevysvetľovala, pretože zo strany odporcu nebola poučená o tom, že by klientov mala nejako osobitne poučovať o osobitných zmluvných dojednaniach a s prihliadnutím na odstup času si nepamätá či tak mala robiť alebo nie. Priznala aj tú skutočnosť, že navrhovateľka sa na ňu obrátila aj potom, ako dostala nejaké listinné doklady z arbitrážneho súdu, s tým ,že si pamätá to , že navrhovateľka nejakú časť dlžnej sumy zaplatila, ale zostalo ešte niečo zaplatiť. Navrhovateľku oboznámila s tým, že ona jej v tomto nevie pomôcť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky svedkyne Z. Z., oboznámením sa s upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09. 01. 2012, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19. januára 2012 sp. zn. 3C/2776/2012, návrhom na začatie konania adresovaným Arbitrážnemu súdu Košice, zo dňa 02. 01. 2012, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 21. 10. 2008, osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve zo dňa 27. 10. 2008, príručkou obchodnej služby na čl. 25 spisu , uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2011 sp. zn 9Co/49/2011, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 09. 2011 sp. zn. 20Co/119/2011, ako aj uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 06. 2013 sp. zn. 15Co/185/2013, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. januára 2014 sp. zn. 16Co/17/2014-48, opatrením odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa 24. 06. 2014 k nemu pripojenými listinnými dokladmi na čl. 85 a 104 sp., kópiou spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2776/2012, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané prvou Československou poisťovňou Rapid a. s., uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20. 08. 2014, č. k. 2C/240/2013-142, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici a to zo dňa 29. januára 2015 č. k. 16Co/1272/2014-200, výňatkom z publikácie ohľadom umiestnenia podpisu na listine na čl. 211 a 212 spisu, dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z 21. 05. 2007, žiadosťou o súčinnosť a poskytnutie informácii - odpoveď zo dňa 26. 06. 2014, zmluvou o sprostredkovaní poistenia zo dňa 02. 09. 2008, uznesením Súdneho dvora (1. komory) z 03. apríla 2014 v preklade do slovenského jazyka, uznesením Ústavného súdu SR č. k. 4Us/394/2012-13, právom na inú právnu ochranu sp. zn.
3Us/162/2011, uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. novembra 2012 sp. zn. 3MCDO/14/2011, vyjadrením odporcu zo dňa 22. mája 2015.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že účastníci dňa 27. 10. 2008 uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Odporca si návrhom z 02. 01. 2012, podanom na Arbitrážnom súde Košice uplatnil nárok na zaplatenie sumy 158,99 Eur s prísl., ktorá predstavovala náklady odporcu vynaložené na uzavretie poistnej zmluvy podľa časti XVII odsek 7a Všeobecných poistných podmienok. Arbitrážny súd Košice rozhodcovským rozsudkom zo dňa 15. januára 2012 sp. zn. 3C/2776/2012 uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi peňažnú sumu vo výške 158,99 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV Všeobecných poistných podmienok, ako aj z Osobitných zmluvných dojednaní číslo XX/XXXX k poistenej zmluve číslo XXXXXXXXXX tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok. Predmetný rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 25. 09. 2013 (čl. 134 spis). Návrh na súd podala navrhovateľka dňa 23. 10. 2013 faxom a poštou bol doplnený a doručený súdu dňa 24. 10. 2013.
Podľa ustanovenia § 879s Občianskeho zákonníka, ustanovenia tohto zákona sa použijú na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po 31. decembri 2014.
Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2014 ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosť alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2014), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré s týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľ a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54, ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2014), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisu na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 vety prvej Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31. 12. 2014 ), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písmena c), g/, j) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31. 12. 2014), účastník rozhodcovského rozsudku sa môže žalobou podanou na príslušnou súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31. 12. 2014), ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písmena a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že odporca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pritom odporca bol v čase od uzavretia zmluvy s navrhovateľkou v postavení dodávateľa a navrhovateľka v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva spadá pod ochranu v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že jedna strana uzatvára zmluvu s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. Súd vychádzal zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa, pričom v článku III. ods. 3 Smernice obsahuje indikatívny a nie vyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môže byť považované za nekalé. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pričom od 01. 01. 2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj dojednanie rozhodcovskej doložky tak, že spory s dodávateľom budú výlučne riešené v rozhodcovskom konaní. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, je poskytovanie minimálne takej štandardnej ochrany spotrebiteľov Slovenskej republiky, aký stanovuje Smernica č. 93/13/EHS.
Navrhovateľka sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu jej práv, ako spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že pri dojednaní rozhodcovskej doložky k poistnej zmluve, nedošlo k individuálnemu dojednaniu takejto rozhodcovskej doložky. Preto takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je potom neplatná zo zreteľom na ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, totiž za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje najmä v ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľov riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Odporca popiera skutočnosť, že by nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy a tvrdil, že okrem podpisu poistnej zmluvy navrhovateľka podpísala aj Všeobecné poistné podmienky, ako aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, ktoré riešia otázku rozhodcovského konania. Odporca okrem toho poukazoval aj na to, že otázka inštitútu rozhodcovského konania je riešená aj v zázname o požiadavkách a potrebách klienta. Súd poukazuje na to, že zo Všeobecných poistných podmienok a to v časti XV. vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Z bodu XV. časti tiež vyplýva, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmať iným rozhodcom alebo iným rozhodcovských súdom. Podľa názoru súdu, všeobecné poistné podmienky majú riešiť otázku bližších podmienok poistného vzťahu a nevytvárať nové individuálne záväzky účastníka, napríklad vo forme rozhodcovskej zmluvy. Okrem toho ustanovenie o rozhodcovskom konaní je zahrnuté do obsiahleho textu všeobecných poistných podmienok, pričom navrhovateľka ako poistený si nemusela uvedomiť dôsledky, že okrem preberania a podpisovania Všeobecných poistných podmienok ,uzatvára s odporcom rozhodcovskú doložku, ako osobitnú zmluvu o tom, aby spory medzi ňou a odporcom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ odporca tvrdil, že Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 boli individuálnym dojednaním rozhodcovskej doložky a ich nepodpísaním by nebol účastník
poistného vzťahu zaviazaný k rozhodcovskému konaniu, tak súd poukazuje na to, že v časti XV Všeobecných poistných podmienok, ako aj v Osobitných zmluvných dojednaniach ,je upravená povinnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní (namiesto súdneho konania). Okrem toho výsluchom svedkyne Z. Z. bolo preukázané, že táto, ako sprostredkovateľka poistenia nevysvetlila navrhovateľke ustanovenia, pokiaľ ide o Osobitné zmluvné dojednania. Pokiaľ ide o záznam o požiadavkách a potrebách klienta v poistnej zmluve, na ktorý sa odporca taktiež odvolával, tento podľa názoru súdu rieši skôr výber poistenia a požiadaviek klienta na krytia rizika poistného vzťahu a len upozorňuje na to, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. Z tohto záznamu nevyplýva v žiadnom prípade dohoda o výbere možnosti zveriť riešenie sporov medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že rozsah všeobecných poistných podmienok a umiestnenie rozhodcovskej doložky v pomerne rozsiahlom texte všeobecných poistných podmienok, vytvára predpoklad, že navrhovateľke ako poistenému, nemusel byť celkom jasný obsah dojednávania rozhodcovskej doložky a to ani v osobitných zmluvných podmienkach ani v XV časti Všeobecných poistných podmienok v tom zmysle, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Dojednanie rozhodcovskej doložky vo Všeobecných poistných podmienkach možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku odporcu s tým, že sa chce vyhnúť riešeniu sporu pred všeobecným súdom, pričom je zjavné, že rozhodcovské konania je smerované k tomu, aby o nároku odporcu bolo rozhodované pred vopred určeným rozhodcom, ktorého si vyberá sám, pretože ani vo Všeobecných poistných podmienkach ani v Osobitných zmluvných dojednaniach nie je určené, ktorý rozhodcovský súd vec rozhodne. Taktiež dojednanie rozhodcovského súdu odporcom je v rozpore s judikovanými rozhodnutiami Súdneho dvora, ktoré riešia otázku neprijateľnosti zmluvných podmienok, keďže rozhodcovský súd sídli v sídle odporcu ako dodávateľa, v danej veci v Košiciach, čo by mohlo byť z hľadiska Smernice číslo 93/13/EHS kvalifikované ako nekalá praktika. Formulovaná rozhodcovská doložka v XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktorá znemožňuje navrhovateľke ako spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia v prípadných sporoch v inom, ako v rozhodcovskom konaní je neprijateľná zmluvná podmienka. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV US/55/2011-19 z 24. 02. 2011. Vzhľadom na vyššie uvedené bol súd toho názoru, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi nebola osobitne dojednaná a takáto podmienka vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa. Súd poukazuje aj na to , že navrhovateľka, ako spotrebiteľ bola nútená k uzavretiu rozhodcovskej doložky a k prejednaniu sporov medzi účastníkmi výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, ide o nekalú praktiku odporcu, preto je vylúčené, aby súd akceptoval takúto rozhodcovskú doložku, taktiež rozhodcovské konanie má neprimerane krátke lehoty (5 dňová lehota na podanie odporcu proti platobnému rozkazu), pričom prejednanie veci rozhodcom je podmienené zaplatením pomerne vysokého poplatku. Vzhľadom na to, že navrhovateľka podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote, pričom dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a pri rozhodcovskom rozhodovaní boli porušené, všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, súd považoval návrh na dôvodný. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, uviedla také dôvody, ktoré možno subsumovať pod ustanovenia § 40 ods. 1 písmena j) a to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Preto potom súd návrhu navrhovateľky vyhovel a zrušil vydaný rozhodcovský rozsudok podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písmena c) a j) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu tá skutočnosť ,že došlo k novele Exekučného poriadku, nemá vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to na základe zásady úspechu. Navrhovateľka mala vo veci plný úspech, preto jej súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 O. s .p. priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie jej práv s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).