Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-9-2013.pdf
PDF · 122.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvarská 994, 14 000 Praha 4, IČO: 25 117 483, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: D. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. XXX, O. A. O., Y. A. T.: N. S. XXX, XXX XX X., Č. H. , v konaní o zaplatenie 220375,41CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 154 788 CZK s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 2.12.2009 do 31.12.2009, s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2010 do 30.06.2010, s 7,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2010 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3000 CZK vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.
II. Vo zvyšnej časti 65 587,41 CZK istiny s príslušenstvom návrh zamieta.
III. Zmluvné podmienky dojednané v zmluve o úvere č. 3194004803 zo dňa 10.03.2008, v ktorých sa odporkyňa ako spotrebiteľka zaviazala platiť náklady a poplatky v súvislosti s úverom, jeho správou, vymáhaním, v ktorých súhlasila s kapitalizáciou úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov (pripisovaním k istine a ďalším úročením) s povinným poistením úveru sú n e p r i j a t e ľ n é zmluvné podmienky v celom rozsahu a pre neprijateľnosť n e p l a t n é zmluvné podmienky v celom rozsahu.
III. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 1/3 vo výške 466,53 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, účet v J. W., Y..X.. W., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 17.1.2013 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi istinu 220375,41 CZK a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 220375,41 CZK od 2.12.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne zo sumy 220375,41 CZK od 1.1.2010 do 30.06.2010, vo výške 7,75 % ročne zo sumy 220375,41 CZK od 1.7.2010 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Česká spořitelna, a.s. (právny predchodca navrhovateľa) na základe Smlouvy o postoupení pohledávek zo dňa 24.11.2009 ( ďalej len zmluva o postúpení pohľadávok). Súčasne uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 10.03.2008 Zmluvu o úvere č. 3194004803 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 180 000,00 CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,20 % ročne. Odporkyňa sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3758,00
CZK. V zmysle bodu 8 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania odporcu so splatením jednej splátky podobu dlhšie než 3 mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má postupca právo požadovať splatenie celého zostatku úveru a príslušenstvom. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej Zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky 1.12.2009 predstavuje sumu vo výške 220375,41 CZK, z toho istina je vo výške 180203,90 CZK, splatný úrok vo výške 39355,51 CZK a poplatky vo výške 816,00 CZK. Odporkyňa po postúpení pohľadávky neuhradila ani časť svojho dlhu. Dlžná suma tak podľa návrhu predstavuje sumu 220375,41 CZK.
Súd vo veci vydal dňa 19.02.2013 platobný rozkaz č.k. 4C 9/2013-56. Platobný rozkaz nebolo možné odporkyni doručiť do vlastných rúk a z tohto dôvodu súd uznesením č.k. 4C 9/2013-70 zo dňa 28.06.2013 platobný rozkaz č.k. 4C 9/2013-56 zo dňa 19.02.2013 zrušil.
Následne bola zistená adresa odporkyne, na ktorú bol návrh navrhovateľa vrátane príloh a procesného poučenia riadne doručený odporkyni (doručenky na čl. 19 - rub spisu).
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Navrhovateľ v podaní zo dňa 10.06.2015 doplnil svoj návrh tak, že oznámil, že odporkyňa uhradila z poskytnutého úveru sumu v celkovej výške 25212,00 CZK a to nasledovne: dňa 11.03.2008 sumu 1440,00 CZK, dňa 10.04.2008 sumu 204,00 CZK, dňa 15.04.2008 sumu 3758,00 CZK, dňa 10.05.2008 sumu 204,00 CZK, dňa 06.06.2008 sumu 3758,00 CZK, dňa 07.06.2008 sumu 3962,00 CZK, dňa 09.07.2008 sumu 3962,00 CZK, dňa 08.08.2008 sumu 204,00 CZK, dňa 10.09.2008 CZK a dňa 08.10.2008 sumu 3962,00 CZK.
Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie na deň 30.06.2015, na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyňu.
Odporkyňa sa na výzvu súdu k návrhu nevyjadrila. K veci sa vyjadrila až na pojednávaní kde uviedla, že Zmluvu o úvere uzatvorila, pričom získala finančné prostriedky len vo výške 180000,00 CZK.
Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 17.01.2013, výsluchom účastníkov konania a predloženými listinnými dôkazmi: Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 8-14), Prílohou č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 16), oznámením o postúpení pohľadávky ( č.l. 17), výpis z obchodného registra Městeského sousu v Praze pre spoločnosť Česká spořitelna, a.s. ( č.l. 18-19), výpis z obchodného registra Městeského sousu v Praze pre spoločnosť EOS KSI Česká republika, s.r.o. ( č.l. 20), Zmluvou o úvere ( č.l. 21-23), Všeobecnými obchodnými podmienkami České spořitelny (č.l. 24-44), pokladničným dokladom ( č.l. 45), výzvou na zaplatenie ( č.l. 46), výpisom z účtu (č.l. 47-50), pokusom o zmier zo dňa 19.12.2012 (č.l. 52), podaním navrhovateľa zo dňa 10.06.2015 ( č.l. 98), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Česká spořitelna, a.s., Olbrachtova 1929/62, Praha 4 a odporkyňou bola dňa 10.03.2008 uzavretá Zmluva o úvere č. 3194004803, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 180000,00 CZK, pri úrokovej sadzbe 14,20 % ročne, RPMN 15,75 %. V bode 3 zmluvy sa odporkyňa zaviazala poskytnutý úver splácať pravidelnými splátkami vo výške 3758,00 CZK vždy k 15. dni každého mesiaca, pričom prvá splátka bude zaplatená dňa 15.04.2008 a posledná splátka vo výške 3671,00 CZK dňa 17.03.2014, ktorá je dňom konečnej splatnosti. V zmluve bol uvedený poplatok za poskytnutie úveru ( za přijetí, posouzení a vyhodnotecení žádosti o úvěr) vo výške 1440,00 CZK, poplatok za správu a vedenie úverového účtu 49 CZK mesačne. V bode 7. zmluvy bolo stanovené, že ak klient nezaplatí splátku včas alebo ak sa stane úver splatný podľa bodu 8, je Banka oprávnená požadovať od klienta úrok z omeškania z nesplatených čiastok vo výške úrokovej sadzby dohodnutej v Zmluve o úvere (podľa bodu 9) zvýšenej o 10% ročne a ceny spojenej so správou úveru, teda 14,20 % plus10 % ročne = spolu 24,20 % ročne. Ďalej v bode 21 Zmluvy o úvere je dohodnuté poistenie, ku ktorému klient ( odporkyňa) pristupuje podpisom Zmluvy o úvere. Súčasťou tohto bodu je výška tohto poistenia, ktorá činí sumu vo výške 155,00 CZK mesačne.
Účastníci si podľa bodu 29. Všeobecných obchodných podmienok České spořitelny, a.s. zvolili ako rozhodné právo, ktorým sa riadia právne vzťahy medzi účastníkmi právny poriadok Českej republiky.
Súd má Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2009 a z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok preukázané, že spoločnosť Česká sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa, spoločnosť EOS KSI Česká republika, s.r.o..
Pokladničným dokladom zo dňa 10.03.2008 odporkyňa potvrdila, že od právneho predchodcu navrhovateľa obdržala časť finančných prostriedkov vo výške 70269,00 CZK.
Výzvou zo dňa 10.12.2008 bola odporkyňa vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy 7924,00 CZK najneskôr do 14.1.2009, pod následkom zosplatnenia celého dlhu a to nasledujúcim dňom po márnom uplynutí uvedeného termínu.
Z výpisu z účtu predloženého navrhovateľom je zrejmé, že odporkyňa zaplatila na splátky úveru celkom v sume 18223,11 CZK. Z pokusu o zmier zo dňa 19.12.2012 súd zistil, že odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie celého záväzku do 26.12.2012 v sume 311284,79 CZK, z toho neuhradený úver predstavuje 220375,41 CZK, zmluvný/ zákonný úrok 90909,38 CZK. Doručenka o doručení odporkyni súdu predložená nebola.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 10.06.2015 uviedol, že odporkyňa z poskytnutého úveru uhradila do dňa ukončenia prehľadu úverového účtu, t.j. do 15.1.2009 sumu 25212,00 CZK, pričom navrhovateľ neuviedol koľko bolo z toho zaplatené na istinu a koľko na úroky z omeškania a poplatky. Z podkladov pre súdne konanie je zrejmé, že časť sumy bola započítaná na istinu a časť sumy na úrok z omeškania a na poplatky. Po ukončení prehľadu úverového účtu do dňa postúpenia pohľadávky odporkyňa neuhradila ani časť svojho dlhu. Po postúpení pohľadávky do podania návrhu odporkyňa rovnako neuhradila ani časť svojho dlhu. Navrhovateľ prepočítal dlžné úroky z omeškania zákonnou sadzbou, žiadal priznať na úrokoch z omeškania sumu 39355,51 CZK a za účtované poplatky celkom 816,00 CZK.
Odporkyňa pri výsluchu na pojednávaní konajúcom sa dňa 30.06.2015 uviedla, že si bola vedomá, že vzala úver vo výške 180000,00 CZK, ale bola na materskej dovolenke a nezvládala úver splácať. Súčasne uviedla, že celková suma, ktorú zaplatila je suma, ktorú uviedol navrhovateľ, teda suma 25212,00 CZK. Odporkyňa súčasne poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a sociálne pomery a žiadala o poskytnutie splátok v maximálnej výške 3000,00 CZK mesačne.
Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil predmetný úver ako úver spotrebiteľský, ktorý bol uzatvorený fyzickou osobou spotrebiteľom. Všeobecné obchodné podmienky k zmluve o úvere boli jej súčasťou.
V danom konaní ide o konanie s tzv. cudzím prvkom, ktorý je v tejto veci daný účastníkmi konania. Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a odporkyňa je štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom - navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, súd sa musel zaoberať otázkou právomoci súdu Slovenskej republiky a následne aj otázkou použitia rozhodného práva pre daný vzťah. V danom prípade súd posudzuje svoju právomoc a príslušnosť v zmysle ustanovení Nariadenia Rady č. 44/2001 právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keďže Slovenská republika a Česká republika sú členmi Európskej únie.
Podľa článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa č. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
V tomto spore odporkyňa ako spotrebiteľ má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, čo bolo uvedené aj v zmluve. Za tejto situácie je tunajší súd príslušný rozhodnúť o podanom návrhu.
Podľa § 9 ods. 1 a 3 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.
Podľa článku 3 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Voľba právomoci musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo musí vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Z uvedených dôvodov súd na konanie použil relevantné právo Českej republiky, keďže si toto právo účastníci dohodli v bode 29 Všeobecných obchodných podmienok Českej spořitelny, a.s.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není 1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, 2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut spotřebitelský úvěr, 3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen ke splácení spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a kdy spotřebitel nemá možnost volby způsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však započítává cena za přijetí platby, 4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na smlouvu, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky spotřebitelského úvěru, 5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku, která má věřiteli zajistit splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity, pracovní neschopnosti nebo nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše spotřebitelského úvěru, včetně úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru, b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván, c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob, d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 321/2001 Sb. smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel. Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také
a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohto zákona, b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou- li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být uveden způsob jejich výpočtu, e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru, g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou ( § 11), h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah, i) způsob placení.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotřebitelskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Podľa § 55 Občanského zákoníku smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa § 56 ods.1 Občanského zákoníku spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.
Podľa § 56 ods.2 Občanského zákoníku § ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují předmět plnění smlouvy nebo cenu plnění.
Podľa § 56 ods.3 Občanského zákoníku nepřípustná jsou zejména smluvní ujednání, která a) vylučují nebo omezují odpovědnost dodavatele za jednání či opomenutí, kterým byla spotřebiteli způsobena smrt či újma na zdraví, b) vylučují nebo omezují práva spotřebitele při uplatnění odpovědnosti za vady či odpovědnosti za škodu, c) stanoví, že smlouva je pro spotřebitele závazná, zatímco plnění dodavatele je vázáno na splnění podmínky, jejíž uskutečnění je závislé výlučně na vůli dodavatele, d) dovolují dodavateli, aby spotřebiteli nevydal jím poskytnuté plnění i v případě, že spotřebitel neuzavře smlouvu s dodavatelem či od ní odstoupí e) opravňují dodavatele odstoupit od smlouvy bez smluvního či zákonného důvodu a spotřebitele nikoli, f) opravňují dodavatele, aby bez důvodů hodných zvláštního zřetele vypověděl smlouvu na dobu neurčitou bez přiměřené výpovědní doby, g) zavazují spotřebitele k plnění podmínek, s nimiž se neměl možnost seznámit před uzavřením smlouvy, h) dovolují dodavateli jednostranně změnit smluvní podmínky bez důvodu sjednaného ve smlouvě, i) stanoví, že cena zboží či služeb bude určena v době jejich splnění, nebo dodavatele opravňují k zvýšení ceny zboží či služeb, aniž by spotřebitel byl oprávněn od smlouvy odstoupit, je-li cena sjednaná v době uzavření smlouvy při splnění podstatně překročena, j) přikazují spotřebiteli, aby splnil všechny závazky i v případě, že dodavatel nesplnil závazky, které mu vznikly k) dovolují dodavateli převést práva a povinnosti ze smlouvy bez souhlasu spotřebitele, dojde-li převodem ke zhoršení dobytnosti nebo zajištění pohledávky spotřebitele.
Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníku dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení.Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.
Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníku jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa § 497 Obchodního zákoníku v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodního zákoníku za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákoníku od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 Obchodního zákoníku záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (ods.1) a ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky(ods.2).
Podľa § 506 Obchodního zákoníku ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.
Podľa § 273 ods.1 Obchodního zákoníku časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 365 Obchodního zákoníku dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodního zákoníku ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.
Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši reposazby stanovené Č. Z. B. pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
V konaní mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol záväzkovo - právny vzťah, a to na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 10.03.2008, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 180000,00 CZK a odporkyňa bola povinná splatiť poskytnutý úver v pravidelných splátkach vo výške 3758,00 CZK vždy k 15. dňu v mesiaci. V zmluve bola dojednaná pevná úroková sadzba vo výške 14,20 % ročne, RPMN 15,75 %, poplatky za správu úveru 49,00 CZK mesačne, poplatok za poskytnutie úveru 1440,00 CZK a poistné vo výške 155,00 CZK mesačne. Platby splátok sa podľa zmluvy mali realizovať formou inkasa z bežného účtu odporkyne vedeného u pôvodného veriteľa, pričom odporkyňa sa zaviazala za týmto účelom zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov, minimálne vo výške postačujúcej k splácaniu svojich záväzkov voči navrhovateľovi zo zmluvy o úvere.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, že bola uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodního zákoníku Českej republiky. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497
Obchodního zákoníku, ktorý je podľa § 261 ods. 3 Obchodního zákoníku absolútnym obchodom a postavenie odporkyne v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 321/2001 Sb. a postavenie právneho predchodcu navrhovateľa zodpovedá charakteristike danej v § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 321/2001 Sb. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca navrhovateľa je bankou, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah účastníkov nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona č. 321/2001 Sb. a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za spotrebiteľský úver sa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia považuje poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktorú je spotrebiteľ povinný platiť a zároveň sa nejedná o platbu špecifikovanú v bodoch 1 až 5 ust. § 2 písm. a) vyššie uvedeného zákona.
Zmluva o úvere bola uzavretá platne a obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 321/2001 Sb.. Z výpisu z bankovej knihy právneho predchodcu navrhovateľa súd zistil, že odporkyňa čerpala poskytnutý úver vo výške 180000,00 CZK, za čo bol odporkyni v zmysle zmluvy účtovaný poplatok za poskytnutie úveru 1440,00 CZK. Odporkyňa následne však v rozpore s bodom 7. prvej časti zmluvy porušila svoju povinnosť splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami a tým sa odporkyňa dostala do omeškania. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie jej dlhu. Odporkyňa z poskytnutého úveru uhradila do dňa ukončenia prehľadu úverového účtu, t.j. do 15.1.2009 sumu 25212,00 CZK, z čoho časť bola započítaná na istinu a časť na úrok z omeškania a poplatky. Odporkyňa súhlasila, že zaplatila sumu 25212,00 CZK, rovnako ako tvrdí navrhovateľ. Navrhovateľ si návrhom uplatnil aj úroky v sume 39355,51 CZK, ktoré boli vypočítané z neuhradenej istiny sadzbou dohodnutou v zmluve o úvere a to 14,20 % ročne. Súd má za to, že na základe takto vykonaného dokazovania možno vyhodnotiť úver uzatvorený medzi navrhovateľom a odporkyňou ako bezúročný a bez poplatkov. Matematicky možno dostať sumu, na ktorú má navrhovateľ nárok, ktorej výška je 154788,00 CZK. Ak odpočítame sumu zaplatenú odporkyňou od poskytnutého úveru, dostaneme sumu, nárok navrhovateľa uplatnený dôvodne ( 180000,00 + 25212,00 = 154788,00 CZK). A teda ku dňu podania návrhu nebolo možné, aby nesplatená istina predstavovala sumu vo výške 180203,90 CZK, a úroky 39355,21 CZK ako si uplatnil navrhovateľ. Súd má za to, že návrh je dôvodný čo do výšky 154780,00 CZK a v tejto sume návrhu vyhovel. Vo zvyšnej časti v rozsahu 65587,41 CZK návrh zamietol.
Nároku navrhovateľa uplatneného z titulu dlžných poplatkov, úrokov z omeškania súd nevyhovel. Súd návrh v tejto časti zamietol. Súd má za to, že tieto poplatky sú pre odporkyňu ako spotrebiteľa neprijateľné, pretože neboli s odporkyňou individuálne dojednané v zmluve o úvere, ale sú formou predtlače zmluvy o úvere s Českou spořitelnou a.s.. Súd v danom prípade zastáva názor, že výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká a už na prvý pohľad podstatne prevyšuje skutočné náklady.
Čo sa týka úroku z omeškania, navrhovateľ ho žiadal priznať vyčíslený v nezákonnej výške sadzby 24,20 % ročne a to celkom v sume 39355,21 CZK, ktorá bola uplatnená v rámci istiny a to nasledovne: vo výške 8,5 % ročne zo sumy 220375,41 CZK od 2.12.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne zo sumy 220375,41 CZK od 1.1.2010 do 30.06.2010, vo výške 7,75 % ročne zo sumy 220375,41 CZK od 1.7.2010 do zaplatenia. Súd zamietol nárok navrhovateľa na úroky z omeškania vyčíslené ako súčasť uplatnenej istiny. Súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 154780,00 CZK od 2.12.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne zo sumy 154780,00 CZK od 1.1.2010 do 30.06.2010, vo výške 7,75 % ročne zo sumy 154788,00 CZK od 1.7.2010 do zaplatenia. Úroky z omeškania boli priznané s poukazom na § 517 Občanského zákoníku Českej republiky a Nařízení vlády č.142/1994 Sb.
Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporkyni splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume 3000,00 CZK mesačne vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote, a to s ohľadom na jej rodinné a finančné pomery. Z výsluchu odporkyne bolo zistené, že je vydatá, má dve maloleté deti a toho času je na materskej dovolenke a jej príjem predstavuje sumu vo výške 7600,00 CZK. V spoločnej domácnosti žije s druhom, ktorý je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Súd pri rozhodnutí o povolení odporkyni dlh splácať vzal tiež v úvahu, že pri plnení v splátkach nebude ani upreté právo navrhovateľa na plnenie od dlžníka v primeranej lehote.
Súd považuje za potrebné uviesť, že zmluvné podmienky, ktoré zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú v rozpore s ústavnými princípmi Českej republiky a hrubo porušujú ustanovenia Občanskeho zákonníka. Z tohto dôvodu je povinnosťou členských štátov EÚ a ich orgánov, aby naplnili cieľ vyššie uvedenej smernice a zabezpečili, aby nekalé podmienky spotrebiteľov nezaväzovali, a to osobitne platí, ak zmluvy obsahujú značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. Súd prihliadal aj na to, že podmienky predformulovala Česká sporiteľňa, a.s. (ktorá pri poskytovaní konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, za účelom dosiahnutia zisku z poskytnutého úveru), ktorá má povinnosť odbornej starostlivosti aj na okolnosť, že spotrebiteľ bol vo finančnej tiesni, a teda mala postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi. Rovnako poradie splatenia pohľadávok bol oprávnený určiť navrhovateľ a tak dochádzalo následne ku kapitalizácii pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi započítavaním úroku, úroku z omeškania, poplatku do istiny podľa pokynu navrhovateľa. Uvedené ustanovenie, ktoré umožňuje navrhovateľovi kapitalizovať úrok, úrok z omeškania, poplatky do istiny a opakovane ich úročiť, ako aj určovať poradie splatenia pohľadávky je ustanovením úverových podmienok, ktoré nebolo individuálne dohodnuté a ktoré zjavne znevýhodňuje spotrebiteľa, teda zvýhodňuje navrhovateľa a neprimeraným spôsobom kapitalizuje poskytnutý úver spotrebiteľovi. Uvedené dojednania sú neprijateľné a neplatné, pretože požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a to formou kapitalizácie úroku, úroku z omeškania, poplatkov, ktorými neprimerane navyšujú základný poskytnutý úver, ktorý spotrebiteľ obdržal.
Súd na základe vykonaného dokazovania určil, že dojednané v zmluve o úvere č. 3194004803 zo dňa 10.03.2008, v ktorých sa odporkyňa ako spotrebiteľka zaviazala platiť náklady a poplatky v súvislosti s úverom, jeho správou, vymáhaním, v ktorých súhlasila s kapitalizáciou úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov (pripisovaním k istine a ďalším úročením) s povinným poistením úveru sú neprijateľné zmluvné podmienky v celom rozsahu a pre neprijateľnosť neplatné zmluvné podmienky v celom rozsahu.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporkyni a preto súd vypočítal jeho pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 220375,41 CZK ( 8626,61 €), z toho mu súd priznal sumu 154788,00 CZK a do zvyšku tejto sumy návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 70,23 % a u odporkyne 29,77 %. Nakoľko mal navrhovateľ v predmetnej veci čistý úspech 40,49 %. Trovy právneho zastúpenia predstavujú 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, každý v sume 253,94 €, ďalej režijný paušál 2 x 7,81 € za rok 2013. A teda 2 x 253,94 € + 2 x 7,81 € + 20 % DPH/104,27 € = 628,20 €. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 212,17 € (40,49 % z 524,00 €) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,36 € (40,49 % z 628,20 €). Trovy konania, na náhradu ktorých súd zaviazal odporkyňu predstavujú spolu sumu vo výške 466,53 €
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.