Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Cpr-2-2022.pdf
PDF · 138.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci žalobcu: B.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XX, XXX XX R. R., zast.: JUDr. Lucia Filipková, advokátka, so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 42 195 179 proti žalovanému: BBX, s r.o., so sídlom Rožňavská 24, 821 04 Bratislava, IČO: 31 344 046, zast.: JUDr. Ing. Gabriela Vlkolinská, advokátka, so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 317 771, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 31.01.2022 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi za obdobie od 01.04.2022 do 31.10.2022 náhradu mzdy vo výške 1.541,43 Eur brutto za každý kalendárny mesiac zvlášť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.03.2022 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a výplaty náhrady mzdy. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.01.2022 mu žalovaný doručil priamo na pracovisku listinu označenú ako výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru s vymedzením výpovedného dôvodu rušenie pracovnej pozície riaditeľa a vykonávanie danej pozície priamo majiteľom spoločnosti. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že výpovedná doba žalobcovi neplynie z dôvodu dohody a vyplatenia odstupného, pričom pracovný pomer žalobcu sa mal podľa výpovede skončiť 01.02.2022. Z obsahu listiny vyplýva výška odstupného 3 mesiace z dôvodu dohody o vyplatení odstupného a skončenia k uvedenému dátumu. Dňa 31.01.2022 žalobca žalovanému písomne potvrdil prevzatie, resp. doručenie listiny - výpovede. Dňa 31.01.2022 žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie zverených pracovných prostriedkov, ktorých prevzatie od žalobcu žalovaný písomne potvrdil. 01.02.2022 žalobca bol nútený opustiť pracovisko a odvtedy mu žalovaný prácu neprideľuje. Listom zo dňa 22.02.2022 doručeným žalovanému dňa 24.02.2022 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní, pretože považuje výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru zo dňa 31.01.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce za neplatnú. Listom zo dňa 25.02.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že vzhľadom na jeho nesúhlas s výpoveďou a dohodou o odstupnom a skončení pracovného pomeru ku dňu 01.02.2022, plynie žalobcovi výpovedná doba, a to od 01.02.2022 do 31.03.2022. Žalovaný zároveň uviedol, že od 01.02.2022 až do uplynutia výpovednej doby je na strane žalovaného prekážka v práci, preto žalobcovi poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy, a teda žalobca sa nemá zdržiavať na pracovisku. Zároveň žalovaný oznámil žalobcovi, že pre neho nemá inú pracovnú pozíciu. Žalovaný vo výpovedi uvádza, že navrhuje skončiť pracovný pomer dohodou ku dňu 01.02.2022 s dohodou o výške odstupného, na druhej strane prejavil vôľu skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu zrušenia pracovného miesta žalobcu. S prihliadnutím na obsah listiny a skutočnosť, že žalobca nesúhlasil so skončením pracovného pomeru, v danom prípade nemôže ísť o skončenie pracovné pomeru dohodou. Žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru, čo potvrdzuje i sám žalovaný v listine zo dňa 25.02.2022. Žalobca má za to, že výpoveď daná žalovaným, je neplatná pre absenciu skutkovej konkretizácie výpovedného dôvodu, ktorý žalovaný uviedol vo výpovedi doručenej žalobcovi, čím nie je splnená požiadavka určitosti prejavu vôle žalovaného. Pri posudzovaní platnosti výpovede, ktorá bola doručená žalobcovi ako jednostranný právny úkon žalovaného, je právne významný samotný obsah prejavenej vôle žalovaného. V danom prípade určitosť, ako náležitosť prejavu vôle, absentuje. Žalovaný vo výpovedi dôvod výpovede uviedol natoľko neúplne, že len s pomocou výkladu takto nedostatočne prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia uvedených údajov jej obsah pre nejednoznačnosť objasniť nemožno, a preto výpoveď nemožno považovať za platný právny úkon žalovaného. Dôvod výpovede musí byť vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Z výpovede nemožno vôbec zistiť, či žalovaný rozhodol o organizačnej zmene, kedy mal žalovaný prijať, resp. rozhodnúť o organizačnej zmene, odkedy mala účinnosť organizačnej zmeny nastať, či v súvislosti s organizačnou zmenou mal sa stať žalobca nadbytočný. Z výpovede absolútne nie je zrejmé, v čom konkrétne má spočívať nadbytočnosť žalobcu, keď žalovaným uplatnený uvedený dôvod má spočívať v dôvode podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. v nadbytočnosti zamestnanca v príčinnej súvislosti písomným rozhodnutím zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Výpovedný dôvod nadbytočnosť zamestnanca podľa Zákonníka práce obsahuje viacero druhov organizačných zmien, v dôsledku ktorých sa zamestnanec môže stať nadbytočným, preto je nevyhnutné, aby zamestnávateľ skutkovo vymedzil dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Výpovedný dôvod vo výpovedi žalovaného nie je vymedzený určito, čím chýba podstatná náležitosť prejavu vôle žalovaného, a to určitosť ním vykonaného právneho úkonu. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce skutkovo vymedzuje kedy a za akých okolností sa môže stať zamestnanec nadbytočným, preto bolo povinnosťou žalovaného vo výpovedi doručenej žalobcovi konkretizovať tieto skutočnosti, aby bolo jednoznačné, či žalovaný rozhodol o organizačnej zmene, kedy žalovaný rozhodol o organizačnej zmene, na základe ktorého písomného rozhodnutia žalovaného sa tak malo stať, odkedy, resp. kedy mala nastať účinnosť organizačnej zmeny, kedy u žalovaného malo dôjsť k organizačnej zmene, aby bolo možné posúdiť, či sa stal žalobca v súvislosti s organizačnou zmenou vôbec nadbytočný, resp. či vôbec nastal výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Konkretizácia okolností, v ktorých spočíva naplnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vo výpovedi absentuje. O tom, že žalovaný mal písomne rozhodnúť o organizačnej zmene sa z výpovede, ani inej listiny žalobca nedozvedel, preto má za to, že rozhodnutie o organizačnej zmene, ako hmotnoprávny predpoklad skončenia pracovného pomeru, prijaté nebolo, o takejto organizačnej zmene žalovaný nerozhodol, čím nie je daný jeden zo zákonných predpokladov pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca sa nemohol stať nadbytočný v príčinnej súvislosti s takýmto rozhodnutím. Rovnako žalovaný žalobcovi pred samotným podaním výpovede neponúkol zamestnávanie na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a neponúkol ani inú pre žalobcu vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ako vyplýva z listu zo dňa 25.02.2022, ktorý doručil žalovaný žalobcovi, ponukovú povinnosť, resp. jej plnenie, realizoval žalovaný voči žalobcovi až po doručení výpovede, čím žalovaný priamo porušil zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Aj z toho dôvodu je výpoveď daná žalobcovi neplatná. Žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 22.02.2022 doručeným žalovanému dňa 24.02.2022. Pravdepodobný zárobok žalobcu zistený zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, pričom rozhodujúcim obdobím je pre dané účely kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, t. j. za obdobie január 2022, február 2022 až marec 2022, je vo výške 1.553,- Eur brutto. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že žalobca vykonával prácu naposledy v mesiaci január 2022 a od 01. februára 2022 mu žalovaný prácu neprideľoval, v dôsledku čoho počas plynutia výpovednej doby od 01.02.2022 do 31.03.2022 vznikla na strane žalovaného, ako zamestnávateľa, prekážka v práci s nárokom žalobcu na náhradu mzdy. Z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru patrí žalobcovi od 01.04.2022 náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, a to až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 31.01.2022 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné a pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej trvá. Zároveň žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 1.553,- Eur mesačne brutto od 01.04.2022 až do opätovného umožnenia pokračovania v práci spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17. dňa nasledujúceho mesiaca do zaplatenia.
2. Žalobca podaním zo dňa 10.10.2022 navrhol zmenu žaloby v časti nároku o náhradu mzdy. Súd návrhu vyhovel a uznesením č. k. 7Cpr/2/2022-71 pripustil zmenu žaloby. Žalobca v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 28.10.2022 opätovne navrhol zmenu žaloby v časti nároku o náhradu mzdy. Súd uznesením č. k. 7Cpr/2/2022-88 pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 31.01.2022 z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej trvá. Žalobca zároveň žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2022 do 30.09.2022 z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 9.248,58 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.541,43 Eur za obdobie od 17.05.2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.541,43 Eur za obdobie od 17.06.2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.541,43 Eur za obdobie od 17.07.2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.541,43 Eur za obdobie od 17.08.2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.541,43 Eur za obdobie od 17.09.2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.541,43 Eur za obdobie od 17.10.2022 do zaplatenia a za každý ďalší mesiac od 01.10.2022 do právoplatného rozhodnutia súdu o tom, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorá bola daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 31.01.2022 z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné alebo do opätovného prideľovania práce, náhradu mzdy vo výške 1.541,43 Eur mesačne brutto, spolu s 5 % úrokom z omeškania od 17. dňa nasledujúceho mesiaca do zaplatenia. Návrh na zmenu žaloby v časti nároku na náhradu mzdy žalobca odôvodnil tým, že žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní ako podmienku pre poskytnutie náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru dňa 24.02.2022. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi v mesiaci február 2022, ako aj v mesiaci marec 2022, t. j. počas výpovednej doby náhradu mzdy titulom prekážky v práci na strane zamestnávateľa, žalobca si náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru uplatnil od 01.04.2022. Ako rozhodujúce obdobie žalobca označil 4. kvartál r. 2021, t. j. mesiac október, november, december 2021, vypočítal priemerný hodinový zárobok v sume 8,8629 Eur za hodinu s tým, že výška priemerného hodinového zárobku vypočítaná žalobcom zodpovedá výške priemerného hodinového zárobku uvádzanej žalovaným vo výplatnej páske za mesiace január a február 2022. Priemerný počet odpracovaných hodín v roku na 1 mesiac pri 8 hodinovom pracovnom čase je 173,92 hodín, výška priemerného mesačného zárobku žalobcu je 1.541,43 Eur, t. j. mesačná náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru predstavuje sumu 1.541,43 Eur brutto.
3. Súd uznesením č. k. 7Cpr/2/2022-30 zo dňa 19.04.2022 vyzval žalovaného, aby sa v stanovej lehote písomne k žalobe vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa vo veci samej nevyjadril, elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.06.2022 navrhol prerušenie konania z dôvodu rokovaní o mimosúdnom urovnaní sporu. Žalobca v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 18.07.2022 s prerušením konania vo veci nesúhlasil z dôvodu, že medzi právnymi zástupcami strán sporu síce prebehli mimosúdne rokovania, avšak bezvýsledne.
4. Vo veci súd nariadil termín pojednávania na deň 10.10.2022. Pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaný deklarovali vôľu mimosúdne sa dohodnúť. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie odročil na termín 14. novembra 2022.
5. Na pojednávaní dňa 14. 11. 2022 pred otvorením pojednávania strany sporu oznámili, že k mimosúdnej dohode nedošlo. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na žalobe v celom rozsahu.
6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v zásade pripúšťa pochybenia, ku ktorým došlo v procesnom postupe pri ukončení pracovného pomeru so žalobcom, zamestnávateľ však nechcel zamestnanca žiadnym spôsobom poškodiť. Zamestnávateľ zamestnancovi ponúkol vyplatenie trojmesačnej náhrady mzdy, prípadne trojmesačného odstupného a žalobca mohol toto obdobie využiť na aktívne hľadanie práce. Žalobca žiadnym spôsobom nenamietal prevzatie výpovede, žiadal o podporu v nezamestnanosti na úrade práce, prihlásil sa tam. Pokiaľ ide o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, s tým zamestnávateľ súhlasí, nesúhlasí však s uplatneným nárokom žalobcu na náhradu mzdy v žalovanej výške za žalované obdobie. Nie je zrejmé, akým výpočtom sa žalobca dopracoval k sume priemerného zárobku, ktorý žiada vyplatiť. Žalovaný poukázal na to, že náhrada mzdy bola žalobcovi vyplatená za 2 mesiace roku 2022. Žalobca v období február a marec 2022 nedostával mzdu, ale len náhradu mzdy, ktorá bola zo strany zamestnávateľa považovaná za náhradu mzdy počas plynutia výpovednej doby, ale nešlo o mzdu, ako takú. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala aby súd rozhodol, že pracovný pomer medzi stranami sporu sa skončil, pretože od zamestnávateľa nemožno požadovať spravodlivo, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Tento návrh odôvodnila tým, že formálne podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru neboli dodržané, avšak materiálne podmienky tam sú. Zamestnávateľ zrušil pracovné miesto žalobcu, preto žalobca nemôže nastúpiť do zamestnania na pôvodné pracovné miesto. Žalovaný pracovné miesto riaditeľa spoločnosti zrušil písomnou formou k 1. aprílu 2022. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní predložila súdu listinný dôkaz písomné zrušenie pracovného miesta žalobcu. Všetky činnosti, ktoré vykonával riaditeľ spoločnosti, aktuálne vykonáva majiteľ firmy z dôvodu šetrenia nákladov a efektívnosti práce. K tomuto kroku došlo aj preto, že žalobca nedôsledne plnil pracovné povinnosti.
7. Na pojednávaní súd vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že výpoveď formou dohody o skončení pracovného pomeru síce prevzal ako listinu, nesúhlasil však s jej obsahom. Nesúhlasil ani s výpoveďou, ktorá bola obsahom listiny, preto akceptoval doručenie listiny, ale namietal jej obsah. S dohodou o skončení pracovného pomeru nesúhlasil, čo aj uviedol pri prevzatí listiny a samotné prevzatie listiny, ako takej, potvrdil svojim podpisom. V časovom období 6 mesiacov pred údajným skončením pracovného pomeru mu zamestnávateľ nedoručil žiadne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Nebol napomínaný ani ústne. Jeho pracovné kompetencie a povinnosti, ktoré vykonával u žalovaného, sú uvedené v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy. Vrámci náplne práce žalobca komunikoval aj s úradmi. Po dátume, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, teda po 31.01.2022, sa prihlásil na úrade práce ako uchádzať o zamestnanie. Nepoberal však žiadnu dávku. Pre žalovaného pracoval od 01.03.2018 na základe živnostenského oprávnenia. Do pracovného pomeru nastúpil až 12.10.2021, preto nesplnil podmienky na poberanie dávky v nezamestnanosti po prihlásení na úrade práce. Jeho pracovná náplň sa zmenou formy výkonu práce pre žalovaného nezmenila. Vykonával rovnaké činnosti ako živnostník, aj v pracovnom pomere. U žalovaného bola vykonaná kontrola inšpektorátom práce a z dôvodu porušovania právnych predpisov bola žalovanému vyrubená aj pokuta. Z uvedeného dôvodu niektorí pracovníci prešli do trvalého pracovného pomeru, čo bol aj prípad žalobcu.
8. Na pojednávaní súd vypočul konateľa žalovaného, ktorý vypovedal, že so žalobcom žalovaný uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú dňa 12.10.2020. Pred daním výpovede bola vo firme veľká porada, na ktorej sa spustila spŕška kritiky na žalobcovu prácu. Preto sa konateľ žalovaného 31.01.2022 stretol so žalobcom v kancelárii a dal mu na výber 2 výpovede, jedna bola s trojmesačným odstupným, prípadne to, že bude ešte 3 mesiace zamestnaný v spoločnosti, ale už do práce chodiť nebude. Prevzatie výpovede podpísal s poznámkou. Odovzdal všetky veci, o čom existuje aj protokol. Žalobca dostal od žalovaného odporúčací list pre ďalších zamestnávateľov. Žalobca sa bol zaevidovať na úrade práce, aby mu vyplácali podporu, zároveň žalovanému zaslal list, že žiada o pridelenie práce a nesúhlasí s výpoveďou, preto aj odhlásenie zamestnanca stornovala zamestnankyňa žalovaného, ktorá má na starosti mzdové záležitosti s tým, že volali z úradu práce, že žalobca je stále prihlásený a žiada o podporu, tam už nastal problém. Nebolo zrejmé, čo sa deje. Následne žalovaný žalobcu kontaktoval s tým, že plynie výpovedná lehota do 31.03.2022 a potom ho už žalovaný ako zamestnanca z úradov odhlásil. Pôvodný plán bol, že žalobca skončí k 01.02.2022, žalovaný žalobcovi vyplatí trojmesačné odstupné, následne žalobca písal žalovanému, že so skončením pracovného pomeru nesúhlasí, že žiada o prideľovanie práce, preto žalovaný odpísal, že mu nemá akú prácu prideliť, že mu bude vyplácať náhradu mzdy z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa za február a marec 2022. Bola snaha o mimosúdne rokovania medzi právnymi zástupcami strán sporu, návrh bol vyplatenie náhrady mzdy za 6 mesiacov, strany sporu sa však nedohodli, konateľ žalovaného 10.10.2022 posielal návrh dohody na e-mail žalobcu, nedostal odpoveď.
9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní predložila rozhodnutia úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 9. novembra 2020 a 17. júna 2022. Rozhodnutiami úrad uložil žalovanému pokuty z dôvodu zanedbania povinnosti predložiť požadované informácie a doklady podľa zákona o elektronických komunikáciách, z dôvodu neodstránenia zistených nedostatkov a neoznámenia ich odstránení. Komunikácia s úradmi bola pracovnou náplňou žalobcu. Rozhodnutím zo dňa 17. júna 2022 bola žalovanému uložená pokuta vo výške 500 Eur pre oneskorené splnenie povinnosti podať vyhlásenie o výške tržieb súvisiacich s poskytovaním siete alebo služieb v Slovenskej republike za rok 2020. Išlo o zanedbanie povinnosti práve u žalobcu. Posledné rozhodnutie prišlo až po čase, keď bola žalobcovi doručená výpoveď. Žalobca, ako zamestnanec, pri výkone pracovnej činnosti pochybil, a preto nemožno od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby ho ďalej zamestnával. Listinné dôkazy majú len „dokresliť“ celú situáciu, prečo došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu u žalovaného. Žalovaný žalobcu neupozorňoval na porušenie jeho pracovných povinností.
10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.10.2020 súd zistil, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnávateľ prijal zamestnanca do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu riaditeľ spoločnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že zamestnanec bude pre zamestnávateľa vykonávať riadiacu činnosť spočívajúcu vo vedení spoločnosti, optimalizácii procesov, bude vykonávať personalistiku, komunikáciu s dodávateľmi, tvorbu cenníkov, marketing. Presný popis pracovných činností tvorí prílohu č. 1 pracovnej zmluvy. Miesto výkonu práce zmluvné strany dohodli Horná 49, Banská Bystrica, pracovný pomer uzatvorili na dobu neurčitú. Zmluvné strany dohodli výplatný termín zamestnávateľa a splatnosť mzdy zamestnanca pozadu za mesačné obdobie do 16. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
12. Z výpovede zamestnávateľa z pracovného pomeru zo dňa 31.01.2022 súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ oznámil žalobcovi ako zamestnancovi, že v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce mu dáva výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol dňa 12.10.2020 s tým, že pracovný pomer skončí dňom 01.02.2022. Dôvod výpovede je rušenie pracovnej pozície riaditeľa a vykonávanie pozície priamo majiteľom spoločnosti. Výpovedná doba neplynie z dôvodu dohody a vyplatenia trojmesačného odstupného. Výpoveď je podpísaná žalovaným, na výpovedi je uvedená písomná poznámka „listinu výpoveď zo strany zamestnávateľa zamestnanec prevzal dňa 31.01.2022 “ s podpisom žalobcu.
13. Z protokolu o odovzdaní zverených pracovných prostriedkov zo dňa 31.01.2022 súd zistil, že žalovaný od žalobcu prevzal zverené pracovné prostriedky, a to automobil, mobilný telefón, kľúče od nehnuteľnosti, notebook, pečiatky a ostatný drobný majetok.
14. Z oznámenia podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 22.02.2022 súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom na obsah doručenej listiny dňa 31.01.2022 označenej ako výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b), na základe ktorej zamestnávateľ rozhodol o skončení pracovného pomeru výpoveďou, má žalobca za to, že výpoveď zamestnávateľa, ktorá mu bola doručená dňa 31.01.2022, je neplatná, a preto zamestnanec zamestnávateľovi oznamuje, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Z fotokópie poštovej doručenky súd zistil, že oznámenia zamestnanca bolo zamestnávateľovi doručené dňa 24.02.2022.
15. Z vyjadrenia k oznámeniu zamestnanca zo dňa 25.02.2022 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že ak nesúhlasí s výpoveďou a dohodou o odstupnom a skončení pracovného pomeru k 01.02.2022, plynie mu od 01.02.2022 do 31.03.2022 výpovedná lehota a zamestnávateľ mu prácu nevie prideliť. Od 01.02.2022 až do uplynutia výpovednej lehoty bude žalovaný žalobcovi vyplácať pre prekážku na strane zamestnávateľa náhradu mzdy, a preto do práce žalobca chodiť nemusí. Žalovaný pod vplyvom ekonomickej situácie je nútený pristúpiť k riešeniu, že činnosti, ktoré mal žalobca v pracovnej zmluve, bude vykonávať priamo konateľ spoločnosti.
16. Z výplatných pások súd zistil, že žalovaný žalobcovi vyplatil za obdobie október 2021 čistú mzdu v sume 1.251,35 Eur zo mzdy brutto 1.549,65 Eur, november 2021 čistú mzdu v sume 1.246,71 Eur zo mzdy brutto 1.553,- Eur, december 2021 čistú mzdu 1.261,81 Eur zo mzdy brutto 1.574,49 Eur, január 2022 čistú mzdu v sume 1.249,44 Eur zo mzdy brutto 1.548,44 Eur, február 2022 čistú mzdu v sume 1.157,97 Eur zo mzdy brutto 1.418,07 Eur za obdobie od 01.02.2022 do 28.02.2022 s poznámkou prekážka v práci na strane zamestnávateľa.
17. Z rozhodnutia zamestnávateľa o zrušení pracovného miesta zo dňa 01.04.2022 súd zistil, že žalovaný s účinnosťou od 01.04.2022 ruší pracovnú pozíciu riaditeľ spoločnosti z dôvodu znižovania počtu zamestnancov spoločnosti, odstránenia duality činností vykonávaných zamestnancom na pozícii riaditeľ spoločnosti a samotným konateľom a majiteľom spoločnosti a zabezpečenia vyššej efektívnosti práce a znižovania nákladov.
18. Z rozhodnutia úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 17.06.2022 č. 7249/OŠDBB/2022-16695 súd zistil, že úrad žalovanému uložil pokutu vo výške 500 Eur za to, že žalovaný nesplnil povinnosť podľa článku IV. bod 1 ods. 2 všeobecného povolenia č. 1/2014 na poskytnutie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb v znení všeobecného povolenia č. 1/2019 účinného od 04.09.2019 tým, že vyhlásenie o presnej výške tržieb súvisiacich s poskytovaním sietí alebo služieb v Slovenskej republike za rok 2020, ktoré mal predložiť úradu do 10.07.2021, predložil oneskorene dňa 18.03.2022. Z rozhodnutia úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 9. novembra 2020 č. 165/OŠDBB/2020-594 súd zistil, že úrad uložil žalovanému pokutu vo výške 3.000 Eur za to, že žalovaný nesplnil povinnosť predložiť informácie a doklady podľa § 40 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách tým, že v lehote určenej úradom nepredložil informácie a doklady požadované úradom v liste zo dňa 22.06.2020 a porušil povinnosť v lehote určenej úradom odstrániť zistené nedostatky a písomne oznámiť úradu ich odstránenie podľa Zákona o elektronických komunikáciách tým, že v lehote určenej úradom neodstránil nedostatky, ktoré mu úrad nariadil odstrániť, t. j. nepredložil úradu informácie a doklady požadované.
19. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
20. Podľa § 63 ods. 2 písm. a), b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
21. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.
22. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
23. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
24. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
26. Samotná vada právneho úkonu smerujúca k skončeniu pracovného pomeru sama o sebe nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Účastník, ktorý je dotknutý na svojich právach takouto vadnosťou právneho úkonu, musí uplatniť svoje právo na príslušnom súde žalobou. Žalobca žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podal včas dňa 30.03.2022, teda ešte pred uplynutím dvojmesačnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. od 01.02.2022.
27. Zákonník práce v § 63 ods. 1 písm. b) uvádza, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Uvedené zákonné ustanovenie zároveň v ods. 2 uvádza, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, ktoré majú za následok nadbytočnosť zamestnanca prijíma za zamestnávateľa ten, kto je oprávnený za zamestnávateľa uskutočňovať právne úkony. Nie každé rozhodnutie o organizačných zmenách zamestnávateľa je právnym titulom oprávňujúcim zamestnávateľa uplatniť výpoveď voči zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti. Len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Z jeho obsahu musí dostatočne vyplývať, či sledovalo uvedené ciele. V prípade, že takýmto rozhodnutím zamestnávateľ len predstiera prijatie organizačných zmien a jeho skutočné zámery sú iné, ide o neplatnú výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Konanie zamestnávateľa je potrebné posúdiť v úplnosti a logickej nadväznosti. Pri rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných zmenách v súvislosti s posudzovaním platnosti, či neplatnosti výpovede je potrebné rozlišovať čas jeho prijatia a účinnosť. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ. Pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu platí povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
28. Žalovaný doručil žalobcovi výpoveď dňa 31.01.2022 s uvedeným výpovedným dôvodom „ rušenie pracovnej pozície riaditeľ a vykonávanie danej pozície priamo majiteľom spoločnosti “. Podľa obsahu písomnej výpovede sa mal pracovný pomer skončiť dňom 01.02.2022. Z písomného rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 01.04.2022 mal súd preukázanú skutočnosť, že konateľ žalovaného dňom 01.04.2022 s účinnosťou od 01.04.2022 rozhodol o organizačnej zmene v spoločnosti tak, že zrušil pracovnú pozíciu riaditeľa spoločnosti z dôvodu znižovania počtu zamestnancov, odstránenia duality činností vykonávaných zamestnancom na pozícii riaditeľ spoločnosti a samotným konateľom a majiteľom spoločnosti a z dôvodu zabezpečenia vyššej efektívnosti práce a znižovania nákladov. Žalovaný teda rozhodol o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a o organizačnej zmene s odstupom dvoch mesiacov po doručení výpovede žalobcovi. Dôvod nadbytočnosti zamestnanca v čase dania výpovede žalobcovi neexistoval, preto výpoveď zamestnávateľa je neplatná.
29. V konaní nebolo sporné, že žalovaný nedodržal ani ďalšiu hmotnoprávnu podmienku výpovede, ktorá rovnako spôsobuje neplatnosť výpovede, a to že nesplnil ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Ponuka vhodného zamestnania sa mala uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď. Ak by zamestnávateľ zamestnancovi núkal vhodné zamestnanie až po uplatnení výpovede, výpoveď by bola neplatná. V prípade, ak zamestnávateľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, nemá pre zamestnanca žiadnu prácu alebo žiadnu vhodnú prácu podľa Zákonníka práce, svoju ponukovú povinnosť ani nemôže splniť. V prípade súdneho sporu však žalovaný mohol a mal preukázať, že predtým, než dal zamestnancovi výpoveď, nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť. Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje nielen ponuka iného vhodného zamestnania, ale aj preukázanie, že zamestnanec ponuku odmietol. Žalovaný uvedené skutkovo netvrdil a žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak pri organizačných zmenách u zamestnávateľa odpadne časť pracovnej náplne zamestnanca, ktorý takto prestal byť vo svojom pracovnom úväzku vyťažený, má zamestnávateľ zamestnancovi navrhnúť zmenu dohodnutých pracovných podmienok. Pokiaľ takáto zmena nenastane a zamestnávateľ sa so zamestnancom nedohodne na skončení pracovného pomeru, môže zamestnávateľ až následne skončiť tento pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce za dodržania zákonom stanoveného postupu a splnenia si všetkých zákonných povinností. Ponuková povinnosť zamestnávateľa je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzatvoreniu dohody o preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a ak možno, aj kvalifikácii zamestnanca. Ak nie je pracovné miesto zodpovedajúce kvalifikácii zamestnanca voľné, zamestnávateľ má povinnosť ponúknuť prácu, ktorá pokiaľ možno čo najviac zodpovedá kvalifikácii zamestnanca, a napokon, ak nie je voľné ani takéto pracovné miesto, prácu, na ktorú sa nevyžaduje osobitná kvalifikácia. Ponuku inej vhodnej práce musí zamestnávateľ voči zamestnancovi urobiť predtým, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru.
30. Skutočnosť, že žalobca žalovanému písomne oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával nebola v konaní sporná. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo do času rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru. Právo na náhradu mzdy nemá povahu opakujúcej sa dávky. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru nevyplýva z toho, že právny úkon smerujúci k jeho skončeniu je neplatný. O neplatnosti skončenia pracovného pomeru musí rozhodnúť súd. Až do právoplatného rozhodnutia súdu sa pracovný pomer považuje za platne skončený. Preto o neplatné skončenie pracovného pomeru ide len vtedy, keď jeho neplatnosť bola vyslovená v rozhodnutí súdu. Bez súdneho rozhodnutia vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa skončený pracovný pomer považuje za platne skončený. V prípade, že sa zamestnanec rozhodne zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, k tomu, aby pracovný pomer pokračoval, musí zamestnanec oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a v dvojmesačnej prekluzívnej dobe podať na príslušný súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Oznámenie zamestnanca adresované zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával má písomnú formu, doručením nadobudne právne účinky. Po oznámení zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, zamestnávateľ mu buď začne prideľovať prácu až do právoplatného rozhodnutia súdu, alebo mu prácu neprideľuje. V takýchto situáciách zamestnávateľ zamestnancovi poskytuje náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca.
31. Náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce môže súd zamestnancovi priznať, iba ak je splatná v čase vydania súdneho rozhodnutia, nemôže sa zásadne priznať ako opakujúca sa dávka do budúcnosti.
32. Ak sa zamestnanec domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy a súd zistí, že žaloba v otázke skončenia pracovného pomeru je dôvodná, rozhodne o nároku na náhradu mzdy podľa stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku. Po tomto dni vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom upravuje opäť § 47 ods. 1 Zákonníka práce, najmä obsah pracovnej zmluvy.
33. Žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával písomne dňa 22.02.2022, žalovaný písomnosť prevzal dňa 24.02.2022. Odo dňa 24.02.2022 patrí žalobcovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Žalobca si nárok na zaplatenie náhrady mzdy uplatnil od 01.04.2022. Súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.541,43 Eur brutto za obdobie od 01.04.2022 do 31.10.2022 za každý kalendárny mesiac zvlášť, vychádzajúc zo stavu splatnosti nároku za jednotlivé kalendárne mesiace v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
34. Súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady mzdy ako opakujúcej sa dávky do budúcna a nároku na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z vyčíslenej sumy náhrady mzdy brutto za jednotlivé kalendárne mesiace od 17.05.2022 do 17.10.2022 ako nedôvodnú zamietol, pretože náhradu mzdy aplikujúc § 79 Zákonníka práce nie je možné priznať ako opakujúcu sa dávku do budúcnosti a k omeškaniu zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza až rozhodnutím súdu o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
35. Pokiaľ ide o priznanú výšku náhrady mzdy v sume 1.541,43 Eur brutto mesačne, súd vychádzal z výpočtu žalobcu, pretože žalovaný vyčíslenú výšku náhrady mzdy v konaní účinne nepoprel. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom prejave na pojednávaní dňa 14.11.2022 síce uviedla, že s vypočítanou výškou náhrady mzdy brutto za kalendárny mesiac nesúhlasí a výpočet je nesprávny, neuviedla však za žalovaného konkrétne tvrdenia o predmetnej okolnosti, teda konkrétnu sumu náhrady mzdy mesačne brutto, prípadne v čom spočíva nesprávnosť výpočtu žalobcu. Žalovaný ako zamestnávateľ disponuje všetkými relevantnými informáciami, ktoré mu umožňujú v prípade nesúhlasu s výpočtom výšky mesačnej náhrady mzdy uviesť vlastné tvrdenia o predmetnej okolnosti.
36. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného zároveň navrhla, aby súd v rozhodnutí určil, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával z dôvodu nespokojnosti s výkonom práce žalobcu počas trvania pracovného pomeru, čo napokon viedlo žalovaného aj k zrušeniu pracovného miesta žalobcu. Prednesom právna zástupkyňa žalovaného mienila uplatniť právo zamestnávateľa proti zamestnancovi podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Ku skončeniu pracovného pomeru môže dôjsť aj na základe súdneho rozhodnutia, ak súd rozhodne, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Preto pokiaľ žalovaný mienil uplatniť svoje právo voči žalobcovi so zámerom, aby bol nárok prejednaný a aby súd o ňom vo veci samej rozhodol, mal právo proti žalobcovi uplatniť vzájomnou žalobou, na ktorú sa použijú primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku o žalobe. Keďže ústne prednesený návrh právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní nespĺňal zákonne obsahové a formálne náležitosti vzájomnej žaloby, súd o ňom vo veci samej nerozhodoval.
37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní plne úspešný čo do uplatneného nároku na určenie neplatnosti výpovede a priznaní náhrady mzdy. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).