Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/224/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. K. V., nar. XX. K. XXXX, bytom D. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Záhorácka 11/A, Malacky proti odporcovi: O. V., nar. XX. S. XXXX, bytom D. XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Vačok, Vazovova 9/A, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -569 z 25. marca 2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, v časti uloženia poplatkovej povinnosti účastníkom konania p o t v r d z u j e a v časti trov prvostupňového konania účastníkov m e n í tak, že navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov (ďalej len BSM) patria 1. nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX pre obec a k. ú. D. parcely registra "C" ako pozemky parc. č. 196/2 zast. plochy a nádvoria vo výmere 306 m2 parc. č. 196/3 zast. plochy a nádvoria vo výmere 123 m2 a rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. 196/3, všetko v hodnote 87.400 eur, 2. hnuteľné veci: 2.1. zariadenie domu a/ obývacia zostava značky Red Apple (závesná presklenná skrinka, skrinka pod TV, mobilná skrinka, konferenčný stolík) všetko v hodnote 848,23 eur, b/ sedacia súprava zn. Dublin (3+2+1+taburetka) v hodnote 927,62 eur, c/ spálňa (dvojlôžko čalúnené vrátane priečelia, toal. stolík so zrkadlom) v hodnote 185,81 eur, d/ skriňa (220 cm dĺžka, predné čelo sčasti presklenné 295,89 eur, e/ detská izba 1 (rohová zostava sektorového nábytku) v hodnote 442,39 eur, f/ detská izba 2 (stolík pod PC) v hodnote 62,40 eur, g/ stolička 3 ks kancelárska v hodnote 47,06 eur, h/ stolička 1 ks kancelárska v hodnote 26,87 eur, ch/ jedálny stôl + 6 stoličiek v hodnote 284,01 eur, 2.2. elektronika a/ TV prijímač Orava CTV 2841 v hodnote 34,12 eur, b/ automatická pračka zn. Zanussi v hodnote 59,85 eur, c/ chladnička s mrazničkou značky Gorenje v hodnote 57,92 eur, d/ domáce koni (Onkyo) v hodnote 46,80 eur, e/ fotoaparát Panasonics v hodnote 43,65 eur, f/ radiátor v hodnote 0 eur, g/ vysávač Apollo v hodnote 23,70 eur, h/ krájač potravín Zelmer v hodnote 5,91 eur, 2.3. tvárnice v hodnote 435,50 eur; 3. pasíva - úvery: a/ zvyšok úveru u E. ku dňu zániku BSM (22.5.2008) vo výške nezaplatenej istiny 17.441,21 eur - nesplateného úroku v sume 8.094,74 eur, b/ zvyšok úveru v K. J., a.s. ku dňu zániku BSM (22.5.2008) vo výške - nezaplatenej istiny v sume 32.520,27 eur - nesplateného úroku v sume 19.841,02 eur. Súd vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne (správne navrhovateľky) prikazuje nehnuteľnosti pod bodom 1 výroku rozsudku a hnuteľné veci pod bodom 2., 2.1., 2.3. výroku rozsudku a do výlučného vlastníctva žalovaného (správne odporcu) prikazuje hnuteľné veci pod bodom 2., 2.2. výroku tohto rozsudku. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť zvyšok úverov pod bodom 3. výroku rozsudku. Na úplné finančné vyrovnanie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť

žalovanému sumu 16.563,06 eur a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 2.736,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Senica, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 749,58 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil i povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.349,04 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnej zástupkyni (správne splnomocnenkyni) žalobkyne Advokátskej kancelárie Machová, s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.390,90 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Petrovi Schmidlovi, AK Malacky, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 442,47 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu v Senici.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 3 a § 150 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel) a vecne tým, že návrh považoval za dôvodný, keďže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo ku dňu 22. mája 2008, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, pričom medzi účastníkmi neprišlo k dohode. Súd prvého stupňa zistil okruh vecí patriacich do masy BSM uvedených vo výroku rozsudku, stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľných i hnuteľných vecí ako i zvyškov úverov, pričom hodnota hnuteľných a nehnuteľných vecí bola určená sumou 91.227,73 eur a pasíva sumou 77.897,24 eur a čistá hodnota majetku sumou 13.330,49 eur, t.j. sumou 6.665,25 eur na každého z nich. Dodal, že nezistil dôvody, pre ktoré by podiely oboch manželov nemali byť rovnaké, pričom pri vyporiadaní prihliadol na potreby maloletých detí, na to ako sa manželia starali o rodinu, na to ako sa každý z nich zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Nehnuteľnosť patriacu do BSM prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky, pričom zohľadnil najmä tú skutočnosť, že jej boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti a nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, kde by mohla s deťmi bývať, s deťmi žije v domácnosti svojich rodičov, čo ale nerieši otázku jej trvalého bývania, navyše sporná nehnuteľnosť susedí s nehnuteľnosťou jej rodičov. Pri vyporiadaní hnuteľných vecí zohľadnil požiadavku odporcu a do jeho výlučného vlastníctva prikázal všetku elektroniku ako i hnuteľné veci, ktoré môže využiť aj mimo nehnuteľnosti. Zvyšok hnuteľných vecí z dôvodu, že ich užívanie je spojené s bývaním v spornej nehnuteľnosti prikázal navrhovateľke. Hodnota hnuteľných vecí prikázaná do výlučného vlastníctva navrhovateľky je v sume 3.555,78 eur a hnuteľných vecí prikázaných do výlučného vlastníctva odporcu je 271,95 eur. Do masy BSM započítal i pasíva a to zostatky úverov ku dňu 22. máju 2008 špecifikované vo výroku rozsudku v celkovej výške 77.897,24 eur, ktorú povinnosť zaplatiť uložil navrhovateľke, pričom zohľadnil, že po rozvode ich splácali obaja účastníci, každý v jednej polovice, pričom podiel odporcu na týchto platbách od právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. po zániku BSM je v sume 9.897,62 a podiel navrhovateľky je 12.097,09 eur. Vo finančnom vyjadrení podiel veci prikázaných do výlučného vlastníctva navrhovateľky predstavuje sumu 90.955,78 eur a podiel vecí prikázaných do výlučného vlastníctva odporcu sumu 271,95 eur a každý z účastníkov by mal prevziať sumu 45.613,86 eur, avšak zostatok na úveroch prikázaných navrhovateľke predstavoval ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 77.897,24, aby podiely oboch účastníkov boli rovnaké navrhovateľka by mala zaplatiť na úplné finančné vyrovnanie žalovanému sumu 6.665,44 eur, pričom k tejto sume je potrebné prirátať 9.897,62 eur ako podiel odporcu na platbách úverov. Spolu je teda navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi 16.563,06 eur. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke majúcej vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania, ktoré si uplatnila, pričom tieto trovy rozšpecifikoval na trovy prináležiace právnej zástupkyne žalobkyne Advokátskej kancelárie Machová a právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Petrovi Schmidlovi. Zároveň uložil žalovanému i povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 442,47 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu v Senici ako i uložil obom účastníkom spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 2.736,50 eur do troch dní.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. a síce, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, ďalej, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako i z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal záver súdu prvého stupňa ohľadom hodnoty úverov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, keď zvyšky úverov súd prvého stupňa stanovoval ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, teda ku dňu 22. máju 2008, pričom po rozvode manželstva platili obaja účastníci konania oba úvery a to až do septembra 2013 a z uvedeného dôvodu mal súd pri vyporiadaní vychádzať len z výšky úveru ku dňu vyporiadania. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď vyporiadaval pohľadávky vzniknuté účastníkom konania ako súčasť BSM ku dňu zániku a nie ku dňu rozhodnutia o vyporiadaní. Navrhol, aby súd vykonal dôkaz ohľadom aktuálneho stavu zostatku úveru v K. J., pričom súd tomuto návrhu nevyhovel, čím mu odňal ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Za sporné považoval i zistenie skutkového stavu ohľadom výšky úrokov úverov účastníkov konania, keďže výška úrokov sa diametrálne líši pod vplyvom času. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne a neúplne zistil hodnotu pasív a neprihliadol na podstatné skutočnosti pre rozhodovanie o pridelení veci patriacich do BSM, keď si osvojil tvrdenie navrhovateľky, že žije s deťmi v provizórnych podmienkach, avšak tieto dostatočne nezisťoval. Tvrdil, že súd prvého stupňa dostatočne nezisťoval solventnosť na vyplatenie druhého účastníka. Dodal, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti mu konať, keďže napriek predloženému potvrdeniu o práceneschopnosti a ospravedlneniu jeho neúčasti vo veci pojednával. Namietol i rozhodnutie v časti trov konania tvrdiac, že nie je pravdou, že by navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, keďže na finančné vyrovnanie navrhovala len sumu 1.903,82 eur a súd prvého stupňa jej uložil povinnosť na vyrovnanie zaplatiť odporcovi 16.563,06 eur, namietal i výšku priznaných trov konania. Navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a následne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Návrhom zo dňa 5. júna 2015 odporca navrhol doplnenie dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to listami vlastníctva č. XXXX a XXXX vedených Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor pre Katastrálne územie L. C. preukazujúcimi vlastníctvo nadštandardnej nehnuteľnosti navrhovateľkou.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila i navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 O.s.p.) doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - listami vlastníctva, čestným prehlásením rodičov navrhovateľky (§ 213 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.), ale v časti trov konania je dôvodné ho zmeniť (§ 220 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

Odvolací súd po preskúmaní veci a ani po doplnení dokazovania nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. Z výpovede účastníkov konania i z listinných dôkazov (LV č. XXXX a č. XXXX) mal síce odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa za bezpečne preukázané, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností, bytu č. XXX, na J. A.. č. X v podiele 1/1 a k nemu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach podiel 39035/2001685 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12. októbra 2012. V predmetnom byte navrhovateľka počas pracovných dní i s maloletými deťmi býva. Nehnuteľnosť patriacu do tzv. masy BSM špecifikovanú vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa však má i v záujme maloletých detí, ktoré ju považujú za svoj domov nadobudnúť do vlastníctva a bývať v nej i so svojimi maloletými deťmi. Solventnosť navrhovateľka preukázala len čestným prehlásením svojich rodičov, z ktorého vyplýva, že sú ochotní a schopní jej peniaze požičať. Odporca sa na odvolacom pojednávaní vyjadril, že je insolventný a nehnuteľnosť chce nadobudnúť nie na riešenie si v nej bytovej otázky, ale za účelom jej predaja. I po doplnení dokazovania odvolací

súd dospel k záveru, že závery súdu prvého stupňa, týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do zadefinovania tzv. masy BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí existujúcich ako v čase zániku BSM, tak aj v čase jeho vyporiadavania medzi oboch účastníkov aj čo do tzv. širšieho vyporiadania, prihliadajúc na existenciu pasív, ich hodnoty) v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom i skutkovými zisteniami plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania. U dôvodov predostretých súdom prvého stupňa dostatočne jasne aj objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však z dôvodu vyporiadania sa i s tzv. odvolacími námietkami, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:

Odvolateľ, odporca v odvolaní namieta i odňatie mu možnosti konať pred súdom, keďže súd prvého stupňa napriek jeho ospravedlnenej neúčasti na nariadenom pojednávaní dňa 4. marca 2014 pojednával.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdom poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Ide taktiež o právo zúčastniť sa pojednávania, o právo vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu ako aj k právnej stránke veci (č.l. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods. 1, § 126 ods. 3, § 131 O.s.p.).

Z obsahu spisu je zrejmé, že vo veci bolo súdom prvého stupňa nariadené pojednávanie na deň 4. marca 2014, pričom odporcovi i jeho právnemu zástupcovi bol termín pojednávania oznámený včas. Odporca i jeho právny zástupca síce svoju neprítomnosť ospravedlnili z dôvodu práceneschopnosti odporcu, predložili potvrdenie o práceneschopnosti odporcu, požiadali o odročenie pojednávania, avšak ku svojej žiadosti nepriložili vyjadrenie ošetrujúceho lekára a preto súd prvého stupňa pokiaľ vo veci riadne konal a pojednávanie neodročil postupoval vecne správne v súlade s nižšie citovanými ustanoveniami § 115 ods. 1, 2 a § 119 ods. 3 O.s.p..

Podľa § 115 ods. 1 a 2 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná (1). Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (2).

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúce lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Námietku odporcu týkajúcu sa výšky zostatkov úverov považoval odvolací súd za nedôvodnú. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 O. z. nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže sa na ne priamo nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 O. z.. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ustanovenia § 853 O. z. vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom najbližšie, teda primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 a vykonať aj vyporiadanie dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a potrebným spoločenstvom. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je neuhradený a úročený dlh účastníkov a súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu, ale aj jeho príslušenstvo.

Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné vychádzať z hodnoty pasív ku dňu zániku BSM, teda k 22. máju 2008 a v rámci vyporiadania po tomto dni odpočítať kladné uhradené sumy od sumy zápornej, doposiaľ neuhradenej, teda zohľadniť uhradené sumy pri výpočte výšky podielu vo finančnom vyjadrení, ktoré je povinná navrhovateľka zaplatiť odporcovi. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Za vecne správne považoval odvolací súd i čiastkové rozhodnutia o trovách konania štátu a poplatkovej povinnosti

V časti trov konania účastníkov odvolací súd nepovažoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za dôvodný, keď súd prvého stupňa bez bližšieho zdôvodnenia považoval navrhovateľku za plne úspešnú a priznal jej náhradu trov konania, pričom i nesprávne tieto rozčlenil na trovy právneho zastúpenia pôvodnej právnej zástupkyne JUDr. Kudláčovej a trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu JUDr. Schmidla (a tzv. iné trovy za zaplatený znalecký posudok). Súd prvého stupňa mieru úspechu navrhovateľky nevyhodnotil a vôbec sa nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p..

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Vo vyššie citovanom ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.

Odvolací súd má za to, že v danej veci je aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. na zmiernenie účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania dôvodnou. Za dôvod hodný osobitného zreteľa a za výnimočné okolnosti prípadu považoval okolnosti danej veci i okolnosti na strane navrhovateľky. Navrhovateľka síce vo všeobecnej rovine so svojím návrhom uspela, keď spôsob vyporiadania napadnutým rozsudkom sa v prevažnej miere kryje s jej návrhom s výnimkou sumy finančného vyrovnania a prikázania do vlastníctva odporcu na miesto navrhovaných 4 položiek až položiek 8, avšak správanie sa navrhovateľky, ktorá v priebehu konania na súde prvého stupňa zamlčala nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou z 12. októbra 2012 a hodnoverne nepreukázala svoju solventnosť (učinila tak až v rámci odvolacieho konania) viedli odvolací súd k nepriznaniu jej náhrady trov prvostupňového konania a k zmene rozsudku súd prvého stupňa v časti trov konania (§ 220 O.s.p.)

Zo zhodných dôvodov jej odvolací súd nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania, s poukazom na ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 150 O.s.p.), kde zaznamenala síce plný úspech vo veci samej, avšak spôsobila nutnosť odročenia pojednávania, keďže v priebehu konania pred súdom prvého stupňa ani na prvom odvolacom pojednávaní nepreukázala svoju solventnosť (schopnosť vyplatiť podiel odporcu).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.