Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanej K. A., R.. XX.X.XXXX, D. N., R.. I. XXX/X, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, Janka Kráľa 5/A na strane žalovanej, o zaplatenie 875,39 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 875,39 € , úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 875,39 € od 09.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 195,28 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 142,78 € a z ostatných trov v sume 52,50 € a to v mesačných splátkach vo výške 20 € vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 01.07.2015 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vedľajšiemu účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanej zaplatenia 875,39 € spolu s úrokom z omeškania 8,5% p.a. zo sumy 875,39 € od 9.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. zriadil v prospech žalovanej bežný účet, na ktorom poskytol úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Na účte došlo k nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov v trvaní viac ako 5 dní. Žalobca preto v zmysle čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky, ktorej istina predstavovala 935,39 €, do 8.10.2013. Žalovaná svoju pohľadávku v lehote do 8.10.2013 nezaplatila, preto ju opakovane vyzvali na zaplatenie do 30.1.2014. Do podania žaloby zaplatila len sumu 60 €, ku dňu 9.10.2013 je teda v omeškaní so zaplatením sumy 875,39 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu.

Žalovaná k žalobe uviedla, že mala so Slovenskou sporiteľňou dlho uzatvorenú zmluvu o bežnom účte. Následne požiadala o kontokorentný úver vo výške 500 alebo 600 eur. Bola zamestnaná, mohla to splácať. V auguste 2008 jej prišiel exekútorský príkaz na úhradu trov za auto, ktoré si zobrala s bývalým priateľom a ktoré nesplácala, tak jej nezrazili splátku za účet. Bola v mínuse viac ako 4800 €. Slovenskej sporiteľni dlh nesplácala. Zaplatila 3 alebo 4 splátky po 20 €. Splácanie prečerpania v splátkach dohodnuté nebolo, splácala len úroky asi 6 € mesačne. V prípade, keby mala sumu vo výške úveru, tak by ju jednorazovo vložila na účet a tým by dlh splatila. Nevie, ako prišli na čiastku 875,- €,

keď ona prečerpala len 600 €. Bola by ochotná to splácať, ale nemá prostriedky. Keď žiadala o povolené prečerpanie, boli tam uvedené úroky, aké bude mať sťahované z účtu zo sumy, ktorú si zobrala.

Vedľajší účastník na strane žalovanej k žalobe uviedol, že ide o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Dodatok k zmluve o bežnom účte nahrádza pôvodné znenie zmluvy v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu v ňom nijako neinformoval žalovanú o možnosti povoleného prečerpania účtu, iba odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal oprávnenosť svojho nároku, nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie o výške uplatnenej sumy dokazoval. Žalobu navrhujú zamietnuť.

Žalobca sa na pojednávanie napriek predvolaniu neustanovil, svoju neúčasť ospravedlnil, pričom nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v súlade s v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, zástupcu vedľajšieho účastníka, oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby, špecifikácie pohľadávky, zmluvy o bežnom účte, dodatku k zmluve, dokladu o doručení, oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, dokladu o doručení, predžalobnej výzvy, všeobecných obchodných podmienok, oznámení o vstupe vedľajšieho účastníka, vyjadrenia žalobcu a doplnenia žalovaného návrhu, histórie obratov na účte a všeobecných obchodných podmienok a zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaná uzavreli dňa 6.3.2002 Zmluvu o účte č. 0261837407/0900, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie účtu pre žalovanú. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre zriaďovanie a vedenie účtov, ktoré tvorili samostatnú neoddeliteľnú prílohu k zmluve a žalovaná sa ich zaviazala dodržiavať. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Dňa 19.1.2006 uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte, ktorým bolo nahradené pôvodné znenie zmluvy v celom rozsahu. Predmetom dodatku bolo vedenie účtu žalovanej. Súčasťou dodatku boli Všeobecné obchodné podmienky Banky, s ktorými žalovaná súhlasila a zaviazala sa ich dodržiavať. Zároveň bola oboznámená so Sadzobníkom bank a súhlasila s ním. Dodatok nadobudol účinnosť 19.1.2006.

Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že uplatnená pohľadávka predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovanej. Išlo o doplnkový produkt bank k bežnému účtu. Žalovaná suma predstavuje debetný stav na účte žalovanej, t.j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú nezaplatila. Žalovaná prekročila rámec povoleného prečerpania peňažných prostriedkov, ich právny predchodca dňa 22.7.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5 Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov, čím nastala v súlade s čl. 11 bod 11.1 Obchodných podmienok konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa zostatku povoleného prečerpania v sume 935,59 € a debetný zostatok bol technicky preúčtovaný na debetný účet č. 0264667212/0900. Na účte nie sú evidované žiadne kreditné obraty zo strany žalovanej, nepovolené prečerpanie uhradené neboli, čím nastal prípad porušenia podľa čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Žalovaná zaplatila časť svojho dlhu vo výške 60 €, čo zohľadnili v návrhu. Ku dňu 30.9.2013 vyhlásili mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a zároveň vyzvali žalovanú na jeho zaplatenie v lehote do 8.10.2013.

Podľa čl. 19.17 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.8.2002 bola banka oprávnená meniť a dopĺňať všeobecné obchodné podmienky z tam stanovených dôvodov, pričom aktuálne znenie bola oprávnená určiť zverejnením najmenej 15 kalendárnych dní vopred pred nadobudnutím účinnosti zmeny. Klient bol oprávnený nesúhlasiť so zmenou.

Podľa čl. 9.5. Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.7.2007, ktoré nahradili predchádzajúce Všeobecné obchodné podmienky (čl. 32) povolené prečerpanie zaniká momentom zániku Úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté, alebo dňom stanoveným v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení.

Podľa čl. 8.4. Všeobecných obchodných podmienok ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t.j. požadovať splatenie pohľadávky v

lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky.

Podľa čl. 14. 1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok prípadom porušenia je najmä akékoľvek nepovolené prečerpanie trvajúce viac ako 5 dní.

Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku proti žalovanej zmluvou zo dňa 28.3.2013 na žalobcu. Žalobca vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z dôvodu nepovoleného prečerpania trvajúceho viac ako 5 dní a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1 038,79 € pozostávajúcej z istiny úveru 895,39 €, úrokov 123,41 € a poplatkov 19,99 €.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenie ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 6.3.2002 zmluvu o účte, ktorú zmenili dodatkom zo dňa 19.1.2006. Právny predchodca žalobcu na základe dodatku k zmluve poskytol žalovanej úver formou povoleného prečerpania na jej účte. Z výpovede žalovanej nepochybne vyplýva, že si bola vedomá toho, že uzatvára zmluvu o úvere a že ide o úver poskytnutý formou povoleného prečerpania. Žalovaná v konaní nepopiera, že peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania skutočne čerpala. Uvádza síce, že k prečerpaniu došlo vo výške 500 až 600 €, avšak toto jej tvrdenie je vyvrátené listinnými dôkazmi, najmä prehľadom obratov na jej účte. Z prehľadu vyplýva, že stav na jej účte bol už ku dňu 3.4.2006 vo výške mínus 30 755 Sk (čo je 1 020,88 €). Z toho vyplýva, že čerpala sumu vyššiu, ako uviedla na pojednávaní. Z prehľadu vyplýva, že výška povoleného prečerpania bola 31 000 Sk (čo je 1 029,01 €). Žalovaná sa prvýkrát dostala do nepovoleného prečerpania ku dňu 30.11.2009, kedy bol zostatok na jej účte mínus 1 042,50 €. Právny predchodca žalobcu zastavil povolené prečerpanie ku dňu 22.7.2011, kedy bol dlh žalovanej na istine v sume 935,39 €. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky proti žalovanej ku dňu 30.9.2013 písomným oznámením zo dňa 1.10.2013 a vyzval ju na zaplatenie dlhu do 8.10.2013. Podľa predložených listinných dôkazov ku dňu postúpenia pohľadávky bol dlh na istine úveru vo výške 935,39 €. Žalovaná zaplatila po postúpení dlhu sumu 60,- €, preto súd priznal žalobcovi istinu 875,39 € (935,39 € - 60 €). Vzhľadom k tomu, že je žalovaná so zaplatením peňažného dlhu v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 875,39 € od 9.10.2013 (odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti určenej vo výzve na zaplatenie dlhu) až do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa

. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v sume 195,28 €, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 52,50 € a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 51,45 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) a dva režijné paušály po 8,04 €, zvýšené o DPH v sume 23,80 €, spolu v sume 142,78 €.

V súlade s súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná prisúdenú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 20 € vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 1.7.2015 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodol tak z dôvodu, že sociálne a majetkové pomery žalovanej (má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, na ktoré nedostáva výživné, čistý príjem má približne 320 € mesačne) neumožňujú zaplatiť celú prisúdenú sumu naraz.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní vystupoval na strane žalovanej, ktorá nebola procesne úspešná.

Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že tvrdenia žalobcu o výške dlhu žalovanej boli dostatočne preukázané predloženými listinnými dôkazmi, najmä prehľadom obratov na účte žalovanej. Tvrdenie, že žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na súde už v auguste 2010 nebolo preukázané. Podľa zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou totiž nedošlo k splatnosti dlhu žalovanej už vznikom nepovoleného prečerpania, ani zastavením povoleného prečerpania, ale až vyhlásením mimoriadnej splatnosti v zmysle čl. 8.4. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok. Teda až vyhlásením mimoriadnej splatnosti ku dňu 30.9.2013 sa stal dlh žalovanej splatným. Žaloba bola podaná dňa 22.7.2014, žalovaný nárok preto súd nepovažoval za premlčaný. Súd premlčanie posudzoval podľa ustanovení , pretože právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Skutočnosť, že od augusta 2010 bol účet blokovaný, nie je právne podstatná, pretože blokáciou účtu nenastala splatnosť dlhu. Ani skutočnosť, že povolené prečerpanie bolo v júli 2011 zastavené, právne podstatná nie je, pretože právny predchodca žalobcu mohol povolené prečerpanie obnoviť, a to až do vyhlásenia splatnosti dlhu, respektíve do zániku zmluvy. Zastavením prečerpania začala plynúť premlčacia doba na vykonanie právneho úkonu - vyhlásenia splatnosti dlhu, nezačala však ešte plynúť premlčacia doba na zaplatenie dlhu žalovanej. Tá začala plynúť až vyhlásením splatnosti. Tvrdenie, že žalovanej neboli známe pri podpise zmluvy všeobecné obchodné podmienky súd považuje za účelové a ničím nepreukázané. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že si bola vedomá, že uzatvára zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania a bola oboznámená aj s výškou úroku. Z jej prehlásenia v zmluve vyplýva, že jej všeobecné obchodné podmienky známe boli. Z uvedených dôvodov súd obranu žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).