Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-18-2015.pdf
PDF · 82.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/18/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov V. G. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v Z. č. XXX zastúpenej Centrom právnej pomoci kancelária Košice Moyzesova č. 18 jej vedúcou JUDr. Monikou Šmídtovou Miháľovou a Z. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v N. J. I. na Y. X. S. č. X/XX zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ul. Zimnej č. 62 v konaní o zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.10.2014 č.k. 16P 244/2011-138 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov znaleckého dokazovania a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o zamietnutí návrhu podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu otca v celom rozsahu vyhovie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rodičovské práva a povinnosti podľa súčasnej právnej úpravy sú budované na zásade rovnoprávneho postavenia otca aj matky pri ich výchove. Právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť oboch rodičov a tomu zodpovedajúce právo rodiča na výchovu a starostlivosť o svoje dieťa patria okrem výnimočných prípadov uvedených v ustanovení § 28 ods. 3 Zákona o rodine obom rodičom od narodenia do plnoletosti a ostávajú zachované aj v prípade, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Konanie matky, ktorá od momentu rozpadu manželstva až doposiaľ mu bráni v rovnocennom a rovnoprávnom výkone rodičovských práv a povinností, nie je možné charakterizovať inak, ako nezákonné, svojvoľné a účelové zneužívanie výkonu jej rodičovských práv. Rozsudok bez akceptovateľného dôvodu poskytol ochranu zneužívaniu práv matky na úkor jeho rodičovských práv. Argumentácia súdu v odôvodňujúcej časti rozhodnutia neobstojí, pretože poukázal na to, že vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné a napäté a negatívne pocity z ich nevydareného vzťahu sú prenášané na dieťa, z čoho môže vzniknúť mimoriadne záporný vplyv a dopad na mal. L.. Záver súdu opierajúci sa o konštatovanie znaleckého dokazovania, podľa ktorého obaja rodičia riešia svoje individuálne potreby a unikajú im skutočné potreby detí, pričom ani jeden z nich nechce ustúpiť zo svojich cieľov a požiadaviek, pričom môžu stratiť dôveru u svojich detí a trvale poškodiť ich zdravý duševný a harmonický vývin. Súd napriek zisťovaným a zisteným skutočnostiam u žiadneho z rodičov nekonštatoval nedostatočnú spôsobilosť vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností, ani nekonštatoval iné zásadné skutočnosti, ktoré by prelomovali zásadu rešpektovania
práva dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho výkonu rodičovských práv a povinností zo strany oboch rodičov. Návrh na zmenu úpravy styku bol otcom podaný preto, že v dôsledku zlyhania komunikácie medzi rodičmi a z toho plynúceho obmedzenia jeho stretávania sa s maloletou videl jedinú možnosť nadviazania hlbšieho vzťahu s dieťaťom v nariadení novej úpravy príslušným súdom po vykonaní dôsledného dokazovania. Vyslovil názor, že maloletá je vo veku, kedy si dokáže vytvoriť citové puto k otcovi a postupom času počas ich stretávania môže si vytvoriť riadny a pekný vzťah k otcovi. Zmenu pomerov vidí práve v tom, že dieťa je vo veľmi progresívnom veku, čo sa týka jeho vývoja a čím dlhšie je kontakt maloletej s otcom svojvoľne zamedzovaný matkou, tým horšie bude jeho nadväzovanie. S ohľadom na stav bránenia kontaktu dcéry s otcom matkou bolo konštatované aj v znaleckom dokazovaní vykonanom PhDr. Ľ. K., preto je rozhodnutie súdu v tomto smere ťažko realizovateľné a v podstate neprinieslo žiadnu zmenu k lepšiemu. Konštatoval uprednostnenie zlyhaných vzťahov medzi rodičmi ako bývalými manželmi a tým ponechanie priestoru na vyvinutie snahy zo strany niektorého z nich aj napriek skutočnosti, že znalecké dokazovanie vylúčilo akúkoľvek možnosť zo vzájomnej dohody rodičov ohľadom starostlivosti a výchovy o maloletú. Týmto zostal ozrejmený doposiaľ nemenný stav, ktorý vylučuje akúkoľvek možnosť kompromisu rodičov týkajúcich sa výchovy o maloletú. Je zrejmé, že styk otca s maloletou je problematický, avšak znalecké posudky neuviedli konkrétne návrhy, či riešenia, pomocou ktorých by sa daný stav mohol zmeniť a aký rozsah styku otca s maloletou by bol vhodný pre zdravý vývin maloletej, ako aj pre spokojnosť oboch jej rodičov. Zdôraznil, že doposiaľ nebol zistený žiaden negatívny vplyv otca na maloletú, keďže táto s otcom nemá žiadnu zápornú skúsenosť a je len v jej záujme rozvíjať svoj vzťah s otcom. Všetky potenciálne negatívne prejavy u maloletej môžu byť vyvolávané výlučne správaním a vplyvom matky, ktorá svoj nepriateľský postoj voči otcovi prenáša aj na deti a z toho je zrejmé, že vzájomný kontakt, či prítomnosť oboch rodičov pri stretávaní otca s mal. L. do budúcna je nerealizovateľný a nepriniesol by želaný efekt rozvoja vzťahu otec - dieťa. Uviedol, že pokiaľ matka tvrdí, že maloletá otca nepozná, tento stav vznikol primárne z jej neochoty dopomôcť k budovaniu ich rodičovského vzťahu. Akákoľvek realizácia styku otca s maloletou za prítomnosti matky nie je možná, pretože otec maloletú v dôsledku narušených vzťahov už päť rokov nevidel a myslí si, že takáto forma styku by nepriaznivo pôsobila na vývoj maloletej, ktorá by naďalej bola svedkom nevraživosti a napätej situácie medzi rodičmi. Je v záujme maloletej, aby sa jej komplexný rozvoj osobnosti vyvíjal za súčasnej výchovy nielen matky, ale aj otca, keďže je bez akejkoľvek negatívnej spomienky na otca a je vo veku, keď si dokáže vytvoriť citové puto k otcovi a postupom času sa počas stretávania môže vytvoriť riadny vzťah otca a dcéry. Výlučná dlhodobá starostlivosť matky o maloletú je faktický stav, ktorý vznikol ako priamy dôsledok bezdôvodného nerešpektovania jeho rodičovských práv zo strany matky. Konštatoval, že rodičia pri výchove sú rovnoprávni, pretože výkon rodičovských práv nie je závislý od skutočnosti, či rodičia sú alebo nie sú manželmi, či žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti a je všeobecne dané, že obmedzovanie práva dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom neposkytuje žiadnu záruku, že prebiehajúca výchova dieťaťa splní ciele, ktoré od nej spoločnosť očakáva.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že rodičom bolo opakovane a dlhodobo poskytované sociálne poradenstvo a boli poučení o možnosti využiť poradenské služby u psychológa, čo rodičia odmietajú. Neboli schopní dopracovať sa k dohode, nechcú spolu kooperovať a nie sú ochotní robiť kompromisy a komunikácia medzi nimi výrazne absentuje. V popredí je vzájomné obviňovanie a osočovanie a nezhody rodičov majú negatívny vplyv na deti. Problematická komunikácia spôsobila, že syn O. sa prestal s otcom stretávať, rodičia neboli ochotní problematiku vydiskutovať a nájsť spoločné riešenie. Navzájom si nedôverujú a napriek tomu, že od rozchodu ubehlo niekoľko rokov, nie sú emocionálne stabilizovaní.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Tvrdenia otca maloletej uvádzané v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu alebo zrušenie.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na zmenu styku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov a venoval názoru maloletého dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti, keďže je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor samostatne a slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a má právo byť vypočuté. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadnú školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a v prípade vekovo starších detí zisťuje aj názor samotného dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade bolo znaleckým dokazovaním zistené, že maloletá od predchádzajúcej úpravy styku má naďalej vybudovaný iba vzťah k matke, s otcom sa stretávala minimálne a o otca nejaví žiaden záujem, je pre ňu cudzím človekom a aktuálne je možné stretávanie otca s maloletou len v prítomnosti matky a na obmedzený čas, spočiatku na jednu až dve hodiny, pretože sa nedá presne stanoviť doba, za ktorú sa otec stane pre dieťa natoľko známym človekom, aby bolo schopné s ním byť aj bez prítomnosti matky, pretože nemá k otcovi vybudovaný žiaden vzťah, a preto nemá ani záujem sa s ním stretávať. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že doposiaľ upravený rozsah styku otca s mal. L. sa nerealizoval, a preto nemožno objektívne vyhodnotiť vplyv takto realizovaného styku. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že rozsah doposiaľ upraveného styku je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje jeho aktuálne potreby na styk s otcom a zohľadňuje aj názor mal. L., ktorá má vážne zdravotné problémy potvrdené lekárskymi správami, preto doposiaľ upravený styk otca s maloletou správne súd prvého stupňa považoval za primeraný. V tomto prípade je preto najoptimálnejšie postupne meniť frekvenciu a rozsah styku dieťaťa s otcom v zmysle záverov znaleckého dokazovania primerane potrebám dieťaťa, ktoré je vo veku intenzívneho fyzického, ako aj osobnostného vývoja. Za tejto situácie, keďže sa predchádzajúca úprava styku nerealizovala, aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že rozsah doposiaľ upraveného styku je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje jeho aktuálne potreby na styk s otcom. Doposiaľ upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je ho možné zmeniť, ak sa zmenia pomery či už dohodu rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove maloletého dieťaťa kooperovať, v záujme dieťaťa obnoviť komunikáciu, nakoľko maloleté dieťa na nevedomej úrovni vníma konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môže považovať za osobnú príčinu nevraživosti medzi rodičmi, čo môže mať do budúcna nepriaznivé následky na psychike maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť len ťažko napraviteľné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na zmenu úpravy styku ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením a dodáva, že výrok o trovách štátu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.