Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/757/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, za ktorú ako konateľ koná advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej : Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -40 zo dňa 7. júla 2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 7. júla 2014, č.k. -40 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. tým, že exekučný súd nerozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a tým, že v tomto konaní vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Vydaniu tohto nezákonného rozhodnutia predchádzal nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti exekučného titulu, t.j. opätovne posudzoval právo žalobcu na zaplatenie dlhu a časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že v exekučnom konaní na okresnom súde pod sp.zn. bola dňa 19.7.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého sp.zn. Ex 8439/2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej Zuzane Ferkovej o vymoženie 358 € s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 08167/11 zo dňa 26.8.2011. Uznesením zo dňa 2.8.2012 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre rozpor exekučného titulu so zákonom, konkrétne, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.1.2013 a následne uznesením zo dňa 10.5.2013 súd exekučné konanie zastavil. Toto (ostatné) rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2013.

Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia §§ 3, 5, 6, 9, 15 a 19 zák. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len

zák. č. 514/2003 Z.z.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa vyššie citovaného zákona, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom (v danom prípade s Ministerstvom spravodlivosti SR). Aj keď v žalobe tvrdil, že požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku, do spisu o tom nepredložil žiadny dôkaz. Žalovaná nepoprela, že mu žalobcom bol návrh na predbežné prerokovanie doručený, avšak tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať. Súd poznamenal, že nevidí (akceptovateľný) dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mal dokazovať súd alebo žalovaná. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze a z tohto dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo druhého účastníka. Konštatoval nepreukázanie tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý mal spočívať v prieťahoch v súdnom konaní

- nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z exekučného spisu zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 19.7.2012 a bolo o nej rozhodnuté dňa 2.8.2012, teda v zákonnej lehote 15 dní. Okresný súd vyslovil názor, že lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti o udelenia poverenia platí iba v prípade, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Vo vyššie uvedenom exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia a exekučný titul boli v rozpore so zákonom, a z tohto dôvodu exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Za takejto situácie by aj nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote do 15 dní nebolo nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ nesprávny úradný postup žalobca videl v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, súd uviedol, že o nesprávny úradný postup nejde, ak výsledkom postupu orgánu štátu je vydanie rozhodnutia. Súd posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody aj titulom zodpovednosti z nezákonného rozhodnutia, ktorým má byť uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Keďže žalobca nepreukázal okrem skutočnosti, že nárok predbežne prerokoval so žalovaným, ani zrušenie (ne)zákonného rozhodnutia (uznesenia, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia), ktoré je zákonnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, nevznikol mu (ani) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. Keďže v prejednávanej veci nie je daný samotný základ nároku žalobcu, súd sa v ďalšom nezaoberal správnosťou vyčíslenia náhrady škody či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca požadoval. Z dôvodu, že žaloba nebola uplatnená v súlade s podmienkami zákona č. 514/2003 Z.z., túto zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná trovy konania nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku (a zo spisu žalovanej žiadne trovy nevyplývajú), a preto súd rozhodol, že žalovanej sa trovy konania nepriznávajú (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. Tvrdil, že požiadal „o zrušenie“ pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať pred súdom. Namietal, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Uviedol, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobcu na súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vyčítal súdu, že vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, a nie je

zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Argumentoval aj tým, že ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Namiesto toho okresný súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol ignorujúc ustanovenie § 153b O.s.p. Nakoniec vytýkal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia žalobcu o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. V tomto smere poukázal na znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom je preukázané, že nesprávny úradný postup súdu mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku vo výške určenej v posudku. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej súd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa názoru žalobcu súd odôvodnil svoje rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v ktorých „vystupuje“ žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ. Vytýkal súdu, že nebol poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody. Nakoniec namietal, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2015 o 12.40 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne päť dní vopred (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, a že súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 7. júla 2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 7.7.2014 bolo doručené žalobcovi dňa 9.6.2014, jeho právnemu zástupcovi tiež dňa 9.6.2014 a žalovanej dňa 9.6.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, hoci v odvolaní tvrdí opak. V spise na č.l. 33-35 sa nachádza podanie žalobcu zo dňa 3.7.2012 označené ako „návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“, v ktorom žalobca poukazuje na to, že mu nebolo doručené rozhodnutie - uznesenie Krajského súdu v Košiciach o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce v prejednávanej veci a vyslovuje svoje názory a úvahy o tom, ako bude postupovať, ak Krajský súd v Košiciach rozhodne, že sudcovia Okresného súdu Michalovce nie sú vylúčení z prejednávania v predmetnej veci. Okresný súd toto podanie žalobcu nepovažoval za ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní ani za žiadosť o odročenie pojednávania podľa § 119 O.s.p. Na pojednávaní dňa 7.7.2012 súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce. Následne poučil účastníkov podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 bolo doručené písomne účastníkom konania spolu s predvolaním na pojednávanie, t.j. žalobcovi dňa 9.6.2014 a jeho právnemu zástupcovi dňa 9.6.2014. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila iba žalovaná a súhlasila, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jej neprítomnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, lebo nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa Mgr. Agáta Štefaničová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.10.2012, a to v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. , s ktorým konaním bolo spojené aj konanie v tejto prejednávanej veci (sp. zn. ). Vo vyššie uvedenom konaní bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci dňa 19.11.2013, ako vyplýva z č.l. 213 a pripojených doručeniek v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. . Uznesenie o nevylúčení sudkyne je však aj súčasťou tohto spisu sp. zn. a nachádza sa na č.l. 12-13 spisu.

Za situácie, že bolo právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je opodstatnená námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. a nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne bolo preukázané, že Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. nedopustil sa nesprávneho úradného postupu, lebo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol v lehote 15 dní od jej doručenia súdu podľa § 44 Exekučného poriadku.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v takomto prípade vydať poverenie pre exekútora. Naopak v takomto prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená

lehota 15 dní však neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a ak ide o „vykonateľné“ rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci exekučným titulom bol práve rozhodcovský rozsudok, a z tohto dôvodu súd nebol viazaný lehotou 15 dní.

Z vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na exekúciu zamietnutá (č.k. -12 zo dňa 2.8.2012), preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

K ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, lebo nebol podaný návrh na prerušenie konania, a preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu a teda súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd uvádza toto: Vyjadrenie žalovanej (k žalobe) zo dňa 21.10.2013 bolo doručené Okresnému súdu Michalovce dňa 28.10.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. , keďže v tom čase, toto (prebiehajúce) konanie vedené pod sp.zn. bolo spojené na spoločné konanie s konaním vedeným pod č.k. na základe uznesenia Okresného súdu Michalovce sp.zn. -9 zo dňa 10.10.2012. Zo spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. odvolací súd zistil, že vyššie uvedené vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi, a jeho právnemu zástupcovi dňa 19.11.2013, čo vyplýva z doručeniek na č.l. 213 vyššie uvedeného spisu, kedy spolu s predvolaním na pojednávanie vo veci sp. zn. , určeného na deň 9.12.2013, bolo žalobcovi doručené aj vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 28.10.2013, a taktiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania veci.

Za tejto situácie žalobca mal dostatok času (cez 7 mesiacov) na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a prípadne navrhol vykonať dôkazy na ich vyvrátenie. Pokiaľ žalobca tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného práva, ktorého realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie podľa § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

Rovnako neopodstatnená je aj námietka žalobcu o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce sp.zn. a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

K námietke žalobcu, že súd odôvodnil svoje „negatívne“ rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi, opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu nie je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým základom. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani tá okolnosť, že sám žalobca podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých účastníkov konania a o tom istom predmete konania, bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní. Konkrétne možno poukázať na tvrdené rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vôbec nebolo vydané, ďalej na tvrdené nedoručenie vyjadrenia k žalobe, ako aj na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahujú. Rovnaký osud majú aj námietky žalobcu ohľadne rozhodovania o škode a nemajetkovej ujme, keďže v prejednávanej veci sa o nej vzhľadom na nedostatok základu predmetu konania nerozhodovalo.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.