Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-1153-2014.pdf
PDF · 77.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/1153/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3C/163/2012-71 zo dňa 11. 06. 2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu náhrady škody zaplatenia sumy 1 297,33 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 259,47 Eur. Majetková škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, konkrétne rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až po uplynutí zákonnej lehoty. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní exekučným spisom sp. zn. 3Er/608/2011 Okresného súdu Revúca prvostupňový súd zistil, že dňa 12. 09. 2011 bola na súd podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej O. M., na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 14. 09. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol po preskúmaní exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku keď zistil, že dojednanie o rozhodcovskej doložke je neprijateľnou podmienkou v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanoveniami Smernice 93/13 EHS a uvedeným rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané aj plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd uviedol, že pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora konal exekučný súd dostatočne rýchlo a bez prieťahov, neprekročil lehotu na vydanie rozhodnutia. Nedošlo k postupu alebo rozhodnutiu, ktoré by zakladali nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Poukazuje pritom na odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), písm. c) a písm. f) O. s. p., teda, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že rozhodoval vylúčený sudca, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom
odvolania ďalej uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody, zároveň s priloženými listinami, ktoré s týmito dôvodmi spájal. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Týmto postupom preto odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Žalobca upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť. Pokiaľ aj krajský súd uvedeného sudcu z konania nevylúčil, toto rozhodnutie považuje za rozporné s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v obdobných veciach. Súd preto nemohol v konaní pokračovať, mohol urobiť len úkony nepripúšťajúce odklad. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých možno viesť konanie, keď ignoroval žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, žalobca pritom zdôrazňoval, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené pred nestranným sudcom na nestrannom súde. Namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, ktoré uviedol prvostupňový súd aj v odôvodnení rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil rozhodnutie. Došlo tak k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V konkrétnostiach sa súd dopustil viacerých omylov konštatujúc namietané lehoty, keďže v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za dôležité potrebuje skúmať nie len samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy toto poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Súd neumožnil žalobcovi oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi, preto tento nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela a nie je dôležité, či tieto boli predložené druhou stranou konania. Ďalej žalobca tvrdí, že v predmetnej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, že sa žalovaný napriek výzve súdu nevyjadril a preto mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., keď skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Ďalej namieta, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup má na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie majetku a to v posudku určenej výške. Tvrdí, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom a podľa jeho názoru boli v konaní preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. K návrhu na prerušenie konania tvrdí, že pokiaľ bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, rovnako ako s jeho odôvodnením, ktoré považuje za zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné. V súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
Za nedôvodnú považuje odvolací súd prvú námietku, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. O námietke zaujatosti v tejto veci rozhodol nadriadený súd tak, že zákonnú sudkyňu U.. D. F. z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil, v označenej veci bol uznesením krajského súdu č. k. 14NcC/249/2012-8 zo dňa 11. 10. 2012 vylúčený sudca U.. F. O. a č. k. 14NcC/10/2014-49 zo dňa 11. 03. 2014 aj U.. F. I.. Ostatní sudcovia neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania v uvedených veciach. Podľa ustálenej súdnej praxe sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej je odporcom súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo, nie je dôvodom na jeho vylúčenie (napr. 3NcC/14/2010 - uznesenie NS SR, 6Cdo/201-2013, 3Cdo/202/2013).
Po preskúmaní ďalších odvolacích námietok odvolací súd konštatuje, že je zrejmé, že ide o odvolanie podávané vo viacerých veciach a preto mnohé odvolacie námietky s odôvodnením napadnutého
rozsudku nesúvisia. Bezdôvodná je námietka ohľadne tvrdenia, že súd nemohol rozhodnúť bez ústneho prejednania veci, pretože zo spisu je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že súd v dostatočnej lehote určil termín riadneho pojednávania a toto aj vykonal, hoc aj v neprítomnosti účastníkov konania, keď žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil a z vážneho dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania, preto mohol súd postupovať postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a uvedeným postupom nedošlo k porušeniu práva žalobcu na možnosť konať pred súdom a na spravodlivé súdne konanie. Rovnako neobstojí námietka, že sa žalovaná k žalobnému návrhu nevyjadrila, pretože z obsahu spisu je zistené, že písomné vyjadrenie žalovanej v tejto veci bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22. 04. 2013.
Pokiaľ ide o námietku, v zmysle ktorej prvostupňový súd nevykonal riadne dokazovanie a nedokazoval predloženým znaleckým posudkom, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie tohto konkrétneho odvolaním napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že v predmetnej veci nedošlo k tvrdenému nesprávnemu postupu súdu, nakoľko z predloženého exekučného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 3Er/608/2011 je zistené, že súdu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12. 09. 2011 a súd rozhodol dňa 14. 09. 2011 tak, že túto žiadosť zamietol. Uznesenie o zamietnutí žiadosti bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 21. 09. 2011 a po právoplatnosti bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 25. 10. 2011. Ako je zistené, následne bolo dňa 14. 11. 2011 rozhodnuté o zastavení exekučného konania, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 12. 2011, pretože nebolo napadnuté odvolaním.
V zmysle uvedeného, ako aj vzhľadom na dôvody, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvého stupňa a ktoré nepovažoval odvolací súd za potrebné, vzhľadom na ich presvedčivosť, opätovne uvádzať, bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdený. Zároveň bol potvrdený aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešná žalovaná žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a preto rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.