Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/378/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, W. nad S., štátneho občana SR, proti odporkyni: U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, W. nad S., štátnej občianke SR, v konaní o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na plnoleté dieťa a o vzájomnom návrhu odporkyne na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2015, č. k. -52, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku I., ktorým znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni a v s ním súvisiacim výrokom III. ktorým rozhodol o náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zmenil vo výroku I. rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -72 zo dňa 21.06.2012 tak, že navrhovateľovi znížil výživné na odporkyňu zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne s účinnosťou od 03.06.2014, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, výrokom II. vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol a výrokom III. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na odporkyňu, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -72 zo dňa 21.06.2012, zo sumy 70,- Eur mesačne na minimálnu sumu 27,13 Eur mesačne. Dôvodil, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keď dňa 5.2.2014 s ním zamestnávateľ z dôvodu jeho platobnej neschopnosti rozviazal pracovný pomer a odvtedy je navrhovateľ nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dubnici nad Váhom, a je bez príjmu. Navrhovateľ nežije s manželkou, pretože ho vyhodila z bytu. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 27.10.2014 s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Žiadala, aby súd navrhovateľovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na odporkyňu zo sumy 70,- Eur mesačne na 120,- Eur mesačne. Uviedla, že je študentkou vysokej školy. Nebýva so žiadnym z rodičov, nie však z jej vlastnej vôle. Svoje výdavky nedokáže uhradiť z jej nestáleho platu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľovi bolo naposledy upravované výživné na vtedy maloletú odporkyňu, jeho dcéru rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -72 zo dňa 21.06.2012, ktorým boli maloleté deti, a to odporkyňa, O. F., nar. XX.X.XXXX, U. F., nar. XX.X.XXXX, O. F., nar. XX.X.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky maloletých detí a navrhovateľ sa zaviazal

prispievať na výživu navrhovateľky po XX,- Eur mesačne, na výživu mal. O. po XX,- Eur mesačne, na výživu mal. U. po 40,- Eur mesačne, na výživu mal. O. po 40,- Eur mesačne, s účinnosťou od 1.7.2012, ktoré výživné bol povinný platiť k rukám matky odporkyne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že v čase jeho vyhlásenia bol navrhovateľ dobrovoľne nezamestnaný, z príležitostných brigád dosiahol zárobok 300,- až 400,- Eur mesačne. Odporkyňa bola študentkou 2. ročníka SPŠ v Dubnici nad Váhom, jej zdravotný stav bol dobrý, jej potreby boli primerané jej veku. Matka odporkyne bola na predĺženej neplatenej rodičovskej dovolenke, poberala dávky v hmotnej núdzi 115,- Eur mesačne, prídavky na štyri deti, nemocenské dávky 34,- Eur mesačne, 10,- Eur na zdravotnú starostlivosť. Zo skončenia pracovného pomeru zo dňa 5.2.2014 vyplýva, že navrhovateľ pracoval pre Dubnický metalurgický kombinát s.r.o. od 10.9.2013 na základe pracovnej zmluvy, pričom tento zamestnávateľ ukončil pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 72 Zákonníka práce k 5.2.2014 v skúšobnej dobe , ktorá bola predĺžená o prekážky v práci na strane zamestnanca. Navrhovateľ bol počas trvania tohto pracovného pomeru práceneschopný a podľa predložených ústrižkov poštových poukazov mu boli zo strany Sociálnej poisťovne vyplatené nemocenské dávky v sume 108,20 Eur v novembri 2013, sume 216,20 Eur v decembri 2013, dňa 20.12.2013 v sume 269,30 Eur, dňa 28.1.2014 v sume 158,60 Eur, dňa 29.1.2014 v sume 111 Eur. Z predložených výplatných pások vyplýva, že navrhovateľ u tohto zamestnávateľa pracoval najprv na základe dohody o pracovnej činnosti a dosiahol čistú mzdu za august 2013 v sume 88,35 Eur, za september 2013 v sume 137,54 Eur, a následne na základe pracovnej zmluvy dosiahol čistú mzdu za september 2013 v sume 295,26 Eur, za október 2013 v sume 69,91 Eur, za december 2013 v sume 256,50 Eur, za január 2014 v sume 636,77 Eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 10.6.2014 vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, no nevznikol mu na ňu nárok. Z potvrdení a správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne zo dňa 3.6.2014, 2.12.2014, 9.12.2014 bolo zistené, že navrhovateľ je od 3.6.2014 evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, s úradom práce spolupracuje, boli mu vyplatené dávky v hmotnej núdzi vo výške po 61,60 Eur za mesiace jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, november 2014, pričom od 4.11.2014 pracuje navrhovateľ na dohodu o pracovnej činnosti v spol. Spoločnosť Kováč, s.r.o., Dubnica nad Váhom. V dohode o pracovnej činnosti sa navrhovateľ zaviazal pre Spoločnosť Kováč, s.r.o. vykonávať druh práce páskovanie skla s miestom výkonu práce v Dubnici nad Váhom, s tým že pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú od 4.11.2014 do 23.12.2014, pracovný čas v dĺžke 40 hodín mesačne a 10 hodín týždenne s dohodnutou odmenou za prácu 2,90 eur na hodinu v hrubom plus odmeny. Karol Horňák v čestnom prehlásení zo dňa 12.12.2014 prehlásil, že navrhovateľ s ním od februára 2014 býva v podnájme a prispieva mu sumou 50,- Eur mesačne. Z predložených upovedomení o začatí exekúcie z 24.5.2011, 16.4.2014, exekučných príkazov zo dňa 28.12.2011, 21.6.2013, výziev na úradu exekučnej pohľadávky zo dňa 27.6.2014, 3.7.2014 vyplýva, že proti navrhovateľovi sú exekučne vymáhané pohľadávky, a to v sume 825,60 Eur v prospech Union zdravotnej poisťovne, a.s., v sume 2.356,61 Eur v prospech Řempo vega, s.r.o., v sume 6.790,09 Eur v prospech Pohotovosť, a.s., v sume 920,46 Eur v prospech EOS KSI Slovensko, a.s., v sume 1.715,69 Eur v prospech O. N., v sume 2.160,43 Eur v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., ktorá písomným upovedomením zo dňa 15.10.2014 vyzvala navrhovateľa na úhradu ďalšieho dlhu v sume 1.585 Eur. Odporkyňa ukončila štúdium na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom maturitnou skúškou dňa 22.5.2014. Podľa potvrdenia o štúdiu vystaveného dňa 12.9.2014 Materiálno technologickou fakultou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave odporkyňa v školskom roku 2014/2015 študuje 1. stupeň /bakalárske štúdium/ menovanej školy kombinovanou formou /dištančno-prezenčnou/. O. F. v čestnom prehlásení zo dňa 23.10.2014 prehlásila, že odporkyňa jej hradí za podnájom na Podháji 4041/207 ku koncu mesiaca sumu 100,- Eur mesačne. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 1.1.2014 odporkyňa pre R. M. - Kebab, Centrum, Dubnica nad Váhom vykonáva pomocné práce pri výdaji stravy s dohodnutou odmenou 2,023 Eur na hodinu, pričom pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31.12.2014. Podľa predložených výplatných pások a výplatných listov, potvrdenia zamestnávateľa na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku a potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 14.10.2014 dosiahla odporkyňa u tejto zamestnávateľky čistú mzdu v sume 84,97 eur za január 2014, v sume 80,92 eur za február 2014, v sume 84,97 eur za marec 2014, v sume 80,92 eur za apríl 2014, v sume 80,92 Eur za máj 2014, v sume 84,97 eur za jún 2014, v sume 93,06 Eur za júl 2014, v sume 80,92 eur za august 2014, v sume 80,92 Eur za september 2014, v sume 93,06 Eur za október 2014. Navrhovateľ na pojednávaní upresnil návrh tak, že sa domáha, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni zo sumy 70,- eur na minimálnu zákonom stanovenú sumu od 3.6.2014, kedy sa navrhovateľ zaevidoval na úrade práce. Jeho pracovný pomer u zamestnávateľa Dubnický metalurgický kombinát s.r.o. bol zo strany zamestnávateľa ukončený v skúšobnej dobe listom zo dňa 5.2.2014. U tohto zamestnávateľa

pracoval od augusta 2013 a zarobil tam v priemere 400,- - 500,- eur mesačne. V októbri 2013 utrpel navrhovateľ pracovný úraz, bol práceneschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky. Výplatu za december 2013 vyplatil zamestnávateľ navrhovateľovi až v marci 2014. Potom ako vo februári 2014 bol skončený pracovný pomer, pracoval navrhovateľ brigádnicky v Trenčianskej Teplej u súkromnej osoby, kde vykonával stavebné práce a zarobil tam asi 70,- eur. Potom si chcel nájsť sám zamestnanie, avšak sa mu to nepodarilo, preto sa dňa 3.6.2014 zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, pracovisko Dubnica nad Váhom. V júni 2014 bola navrhovateľovi z garančného fondu vyplatená suma 560,- eur za mesiace január 2014 a február 2014, ktoré čiastočne odpracoval pre Dubnický metalurgický kombinát s.r.o., na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz. Jediným príjmom navrhovateľa sú dávky v hmotnej núdzi vyplácané v sume 61,60 eur mesačne, a asi 90,- Eur netto mesačne by mal zarobiť na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej so Spoločnosť Kováč, s.r.o.. Navrhovateľ je nemajetný. Býva v garsónke spolu s kamarátom, ktorému za bývanie platí 30,- eur mesačne, podľa ich dohody. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nemá dostatočný príjem, neplní si svoju vyživovaciu povinnosť na jeho štyri deti. Na odporkyňu naposledy uhradil výživné do rúk jej matky vo februári 2014. Počas evidencie na úrade práce bol navrhovateľ povinný vykonávať zadarmo aktivačné práce v rozsahu 32 hodín mesačne, ktoré vykonával v útulku v Dubnici nad Váhom. S návrhom odporkyne na zvýšenie výživného nesúhlasil. Nie je v jeho možnostiach hradiť jej požadované zvýšené výživné. Odporkyňa nepreukázala, že mesačne hradí 100,- eur za podnájom svojej sestre O., ako to uvádza v jej vyjadrení k návrhu. Navrhovateľ má dlhy voči viacerým veriteľom. Mestu Dubnica nad Váhom dlhuje neuhradený poplatok za komunálny odpad, výšku dlhu uviesť nevedel, má dlh na poistných odvodoch vo výške cca 5.000,- eur voči VšZP a.s. a má aj dlh za neuhradené faktúry voči spoločnosti Orange Slovensko a.s., výšku dlhu uviesť nevedel. Všetky uvedené dlhy veritelia od neho exekučne vymáhajú. Pokiaľ by mal navrhovateľ riadne zamestnanie, z ktorého by dosahoval príjem aspoň 500,- Eur mesačne, je ochotný platiť zvýšené výživné odporkyni, ktorá je talentovaná a navštevuje vysokú školu. V súčasnosti to však nie je možné. Odporkyňa na pojednávaní s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. V súčasnosti nebýva odporkyňa ani s jedným rodičom. Býva od februára, resp. marca 2014 spolu so sestrou O., jej priateľom a ich mal. dieťaťom v jednoizbovom byte, za ktorý hradí sestra energie a nájom vo výške 300,- eur mesačne, pričom odporkyňa sestre na bývanie prispieva každý mesiac 100,- eur, na základe ústnej dohody. Odporkyňa študuje na Materiálno technologickej fakulte STU v Bratislave. Ide o externé štúdium, ktoré absolvuje na detašovanom pracovisku v Dubnici nad Váhom, a to každú sobotu, kedy je účasť študentov povinná, pretože v ten deň sú prednášky a semináre, pričom v piatok sú nepovinné konzultačné hodiny. V súvislosti so štúdiom vznikajú odporkyni náklady. Ročné školné predstavuje 40,- eur. Musela si vybaviť ISIC preukaz, ktorý je študentským zľavneným preukazom. Ďalšie náklady vznikli v súvislosti s cestou na zápis na vysokú školu do Trnavy. Bude potrebovať zakúpiť notebook pre účely štúdia. Keďže všetky skriptá sú na internete, musí využívať internet, za ktorý platí 27,90 eur mesačne. Mesačne hradí za mobilný telefón 20,- eur, okrem toho si zakupuje potraviny. V prípade, že sa vyskytne nejaký mimoriadny výdavok, peniaze odporkyni požičia jej sestra O. ktoré jej však musí vrátiť. Naposledy jej požičala 30,- eur na školné. Matka hradí odporkyni výživné vo výške 70,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške cca 23,- eur. Matka odporkyne je zamestnaná ako upratovačka. Keďže odporkyňa s ňou nebýva, jej príjem nepozná, pričom za byt, v ktorom matka býva s mladšími súrodencami odporkyne, hradí matka 120,- eur energie a 160,- eur za nájom, ktorý hradí priamo svojmu zamestnávateľovi, keďže ten je i jej prenajímateľom. Odporkyňa nevedela uviesť, kedy naposledy uhradil navrhovateľ v jej prospech súdom určené výživné. Na druhom pojednávaní konanom dňa 28.1.2015 odporkyňa uviedla, že od predchádzajúceho pojednávania sa jej príjmové pomery nezmenili. Stále je zamestnaná na základe dohody o práci študenta vo firme M. R. - Kebab, v Dubnici nad Váhom, kde dosahuje zárobok podľa počtu odpracovaných hodín. Aj za november 2014 a december 2014 dosiahla približne rovnakú mzdu, ako je uvedená v predložených výplatných páskach za skoršie obdobie, pričom mohla byť aj nižšia, pretože sa pripravovala na skúšky, a odpracovala menej hodín. Do školy chodí odporkyňa povinne každú sobotu, pričom nepovinné konzultácie v piatok využila niekoľko krát, najmä keď potrebovala preberať s učiteľom materiály ohľadne štúdia, predmetov. Po zdravotnej stránke je odporkyňa v poriadku. Okrem návštevy školy musí venovať čas aj príprave na štúdium, najmä počas skúškového obdobia, napr. nespravila skúšku z matematiky a na opravnom termíne bola 26.1.2015 úspešná, pričom na tento účel musela absolvovať doučovanie štyri dni za sebou. Na uvedenej vysokej škole sú študenti, ktorí študujú buď dennou formou, resp. ako ona kombinovanou formou, pričom táto škola nemá klasickú externú formu štúdia. Trvalý pracovný pomer, resp. inú prácu, z ktorej by dosiahla vyšší zárobok si odporkyňa nenašla z dôvodu, že jej iní externí študenti povedali, že ich zamestnávatelia nechcú uvoľniť na dochádzku do školy.

Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola naposledy určená vo výške 70,- Eur rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.6.2012. V konaní bola preukázaná podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľa, pretože prišiel o pravidelný príjem vo výške 400 Eur až 500 Eur mesačne zo zamestnania , keď zamestnávateľ s ním k 5.2.2014 ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, na majetok zamestnávateľa bol vyhlásený konkurz a teda nebolo preukázané, žeby mal na ukončení pracovného pomeru navrhovateľ vinu. Keď sa navrhovateľovi následne nepodarilo nájsť trvalé zamestnanie, zaevidoval sa od 3.6.2014 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, kde je podľa správy úradu práce evidovaný doposiaľ, s úradom práce spolupracuje, musel odpracovať bezplatne aktivačné práce a jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi 61,60 Eur mesačne a od 4.11.2014 do 23.12.2014 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti pre iného zamestnávateľa s hodinou mzdou 2,90 Eur a predpokladaným mesačným zárobkom 90,- Eur netto. Oproti času poslednej úpravy výživného, kedy z brigád dosahoval zárobok cca 350,- Eur, teda príjem navrhovateľa niekoľkonásobne poklesol. Keďže už navrhovateľ nebýva s matkou odporkyne v spoločnej domácnosti, za podnájom hradí podľa jeho vyjadrenia 30,- Eur, resp. 50,- Eur podľa čestného prehlásenia G. C., a musí vynakladať financie aj na zakupovanie stravy a iných nevyhnutných životných nákladov. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine súd musí pri určovaní výšky výživného prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej, teda navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa ukončila dňa 22.5.2014 štúdium na strednej škole vykonaním maturitnej skúšky a od 1.9.2014 študuje na vysokej škole. Na strane odporkyne došlo oproti času poslednej úpravy výživného tiež k zmene jej príjmovej a výdavkovej situácie. Odporkyňa popri štúdiu pracuje, dosahuje zárobok na základe dohody o brigádnickej práci študenta vo výške od 80,- eur do 100,- Eur mesačne, jej matka jej posiela výživné 70,- Eur a prídavky na dieťa cca 23,- Eur. Býva spolu so staršou sestrou a jej rodinou v jednoizbovom byte v Dubnici nad Váhom, a z predloženého čestného prehlásenia staršej sestry bolo preukázané, že odporkyňa jej za podnájom hradí 100,- Eur mesačne. Odporkyni pribudol výdavok 40,- Eur ročne na školné, a keďže sú študijné materiály na internete, musí odporkyňa hradiť poplatok 27,90 Eur mesačne za internet, 20 Eur mesačne za mobilný telefón a vznikajú jej náklady na zakupovanie stravu, a iné ňou uvádzané jednorazové výdavky spojené so štúdiom, v možnostiach navrhovateľa však nie je na nich sa podieľať ani v pôvodnej výške. S poukazom na uvedené skutočnosti, a preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa súd podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 3 Zákona o rodine zmenil súdne rozhodnutie, ktorým bolo naposledy určené výživné na odporkyňu tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zo sumy 70,- Eur na minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne od 3.6.2014, od ktorého dátumu navrhovateľ na pojednávaní žiadal znížiť výživné, a ku ktorému dátumu už existovala podstatná zmena pomerov na jeho strane. Súd bol toho názoru, že vzhľadom na aktuálnu príjmovú situáciu navrhovateľa, nie je v možnostiach navrhovateľa po uhradení jeho nevyhnutných výdavkov na stravu, ošatenie, nákladov na bývanie hradiť odporkyni naposledy určené výživné. Súd musel zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľ má okrem odporkyne ďalšie tri vyživovacie povinnosti na maloleté deti. Vzhľadom na uvedené dôvody súd vzájomný návrh odporkyne, ktorým žiadala zvýšiť výživné na sumu 120,- Eur mesačne zamietol ako nedôvodný.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla odporkyňa, a to v časti, ktorou súd prvého stupňa znížil jej vyživovaciu povinnosť a žiadala v tejto časti o jeho zmenu, a to tak, že výživné, ktoré bude povinný navrhovateľ v jej prospech platiť, bude ponechané na pôvodnej výške, t. j. na 70,- eur mesačne. Dôvodila, že s napadnutým rozsudkom v tejto časti nesúhlasí, pretože neboli overené všetky fakty skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u zamestnávateľa, keďže tento dochádzal do práce pod vplyvom alkoholu. Jej finančné pomery sú slabé, študuje na vysokej škole a i keď má brigádu, z ktorej má príjem cca 89,- eur mesačne a matka jej na výživu prispieva, je to nepostačujúce, pretože na bývanie u svojej sestry musí prispievať sumou 100,- eur mesačne, sama si kupuje stravu, od septembra bude cestovať kvôli štúdiu do Trnavy, potrebuje tiež internet, študijné pomôcky, a teda je nelogické, aby otec, teda navrhovateľ mal dôvodne zníženú vyživovaciu povinnosť na minimálny zákonný rozsah. Pokiaľ by k tomu došlo, nebude mať prostriedky na štúdium a nebude môcť ďalej v štúdiu pokračovať. Poukázala na to, že podľa jej názoru súd prvého stupňa zohľadnil zmenu pomerov na strane otca, nezohľadnil však zmenu pomerov na jej strane.

Písomné vyjadrenie navrhovateľa k podanému odvolaniu súdu doručené nebolo.

Krajský súd Trenčín preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku I. a s tým súvisiacim výrokom III., teda v časti o náhrade trov konania je potrebné ako vo výroku vecne správne za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, a to z nasledovných dôvodov:

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§78, ods.3 Zák.o rod.).

Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, ale aj náklady na zdravotný stav. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť v čase, keď ešte nie je schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa v prospech odporkyne upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. -72 zo dňa 21.06.2012, a to na sumu 70,- eur mesačne, v ktorom období navrhovateľ bol dobrovoľne nezamestnaný a z príležitostných brigád dosahoval príjem cca 300,- - 400,- eur mesačne. Odporkyňa bola študentkou 2. ročníka SPŠ Dubnica nad Váhom, jej matka v tom čase bola na rodičovskej dovolenke, poberala dávky v hmotnej núdzi 115,- eur mesačne, obaja rodičia mali v tom čase vyživovaciu povinnosť celkovo k štyrom deťom.

V súčasnosti z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka po ukončení štúdia na strednej škole maturitnou skúškou dňa 22.05.2014, vychádzajúc z potvrdenia o štúdiu zo dňa 12.09.2014 začala študovať na Materiálno-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v prvom ročníku bakalárskeho štúdia, a to kombinovanou dištančno-prezenčnou metódou. Z príležitostných brigád má príjem cca 85,- eur mesačne. Posledný pracovný pomer navrhovateľa u spoločnosti Dubnický metalurgický kombinát s.r.o. skončil dňom 05.02.2014 podľa § 72 Zákonníka práce, a to zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe, kde jeho príjem dosahoval cca 400,- - 500,- eur mesačne. Na majetok zamestnávateľa bol súčasne vyhlásený konkurz. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príležitostne následne brigádnicky navrhovateľ pracoval, pričom jeho priemerný mesačný príjem dosahoval najviac sumu 70,- eur mesačne. Z dôvodu, že sa mu nepodarilo nájsť trvalé zamestnanie, od 03.06.2014 je evidovaný na ÚPSVaR Trenčín a jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne, pričom v období od 04.11.2014 do 23.12.2014 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti s predpokladaným mesačným zárobkom 90,- eur netto.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na zákonné kritériá, vyplývajúce z citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že zmena pomerov, ktorá preukázateľne nastala na strane navrhovateľa, (ako osoby povinnej vyživovacou povinnosťou vo vzťahu k odporkyni), ktorá zásadným a reštriktívnym spôsobom zasiahla do jeho schopností a možností zabezpečiť výživu odporkyne v pôvodne určenej výške, bolo potrebné pôvodne určenú mu vyživovaciu povinnosť znížiť až na zákonom stanovené minimum vyživovacej povinnosti, predstavujúce zákonné minimum s účinnosťou od 03.06.2014, teda odkedy sa navrhovateľ zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Odvolací súd nespochybňuje tvrdenia odporkyne, že vzhľadom k tomu, že je študentkou vysokej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb (nejde u nej o externú formu štúdia, ako v odôvodnení uvádza súd prvého stupňa), ktorým štúdiom sa táto pripravuje na výkon svojho budúceho povolania a nie je z hľadiska ust. § 62 ods. 1 O.s.p. ju možné považovať za osobu spôsobilú sa samostatne živiť, zákonná povinnosť navrhovateľa prispievať na jej výživu naďalej trvá. I keď je pravdou, že od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo u nej k zásadnej zmene pomerov, a to jednak v dôsledku vývoja životných nákladov, na ktoré z úradnej povinnosti je povinný súd prihliadať a tiež v dôsledku toho, že začala študovať na vyššom type školy, jej odôvodnené potreby, ktoré sa v dôsledku týchto skutočností podstatne zvýšili, nepochybne by odôvodňovali zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča. Faktom však je, že výška vyživovacej povinnosti je z hľadiska zákonných určujúcich kritérií limitovaná osobnými, majetkovými a zárobkovými schopnosťami toho ktorého povinného rodiča a pokiaľ v konaní nie je preukázané, že tento sa bez vážneho dôvodu o svoj príjem pripravil, resp. sa zbavil majetku, ktorým by bolo možné vyživovaciu povinnosť pokryť, nie je možné oprávnenej osobe výživné vo výške primeranej jej odôvodneným potrebám priznať, o ktorý prípad ide tiež v preskúmavanej veci. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v čase poslednej úpravy výživného síce navrhovateľ ako povinný rodič bol dobrovoľne nezamestnaný, avšak jeho príjem z brigád dosahoval výšku cca 300,- - 400,- eur mesačne. Následne preukázateľne v dôsledku právnych skutočností, ktoré nevznikli na strane navrhovateľa (vyhlásenie konkurzu na spoločnosť, v ktorej naposledy navrhovateľ pracoval a ukončenie pracovného pomeru zo strany tohto zamestnávateľa s navrhovateľom v skúšobnej dobe), prišiel navrhovateľ o zamestnanie a z neho plynúci príjem, pričom uvedené právne skutočnosti, nemôžu byť pripísané na ťarchu navrhovateľovi, pretože tieto vznikli nezávisle na jeho vôli a tiež neboli v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Od uvedenej doby navrhovateľ príležitostne brigádnicky pracoval, avšak v konaní preukázaný jeho príjem vo výške cca 70,- eur mesačne z týchto brigád, nepokrýva nepochybne ani jeho základné odôvodnené potreby a životná úroveň, ktorú si z tohto príjmu môže zabezpečiť, je tak nepochybne nižšia, ako životná úroveň samotného vyživovaného dieťaťa, pokiaľ vezmeme do úvahy, že ako tvrdí navrhovateľka, matka jej poukazuje na výživnom sumu 70,- eur mesačne, tiež jej posiela rodinné prídavky, ktoré na ňu poberá a ona sama si príležitostne mesačne z brigád zarobí cca 90,- eur mesačne. Právom dieťaťa, vyplývajúcim zo zákona je nepochybne podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Pokiaľ však životná úroveň povinného rodiča nedosahuje ani úroveň aktuálnej životnej úrovne dieťaťa, a to bez pripočítania čiastky, ktorú by mu na vyživovaciu povinnosť mal plniť podľa pôvodného rozhodnutia, čím sa on sám ocitol na hranici sociálnej odkázanosti, nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zo sumy, ktorá nepostačuje ani na pokrytie jeho najzákladnejších životných potrieb, poukazoval na výživu odporkyne sumu vyššiu, ako je zákonom stanovená minimálna hranica. Je potrebné si uvedomiť, že už takto mu na živobytie zostane cca 30,- eur mesačne, o plnení si jeho ďalších vyživovacích povinností a úhradách dlhov, v prospech ktorých sú voči nemu vedené exekúcie ani nehovoriac.

Za vecne správny odvolací súd považoval aj rozsudok v časti výroku III., ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k úspešnému navrhovateľovi, aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si ich náhradu v konaní ani neuplatnil.

S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, vo výroku I. a v s ním súvisiacom výroku III. za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol za použitia § 142 ods. 1, v spojitosti s § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .