Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21P-34-2022.pdf
PDF · 80.75 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou vo veci starostlivosti o malol: D. Y., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov - matka: H. Y., Q.. X.X.XXXX, U. R. XXXX/XX, U., otec - Z.. J. J., Q.. X.X.XXXX, U. Š. X, Š., o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti
rozhodol:
I. Súd zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť nad maloletým D.T., Q.. XX.XX.XXXX, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.03.2017 a to od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd malol. D.G.T., Q.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obidvaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého D.G.T. mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom matke.
IV. Súd styk otca s maloletým D.T. neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia návrhom zo dňa 10.06.2022 sa domáhali na Okresnom súde Bratislava II o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Okresný súd Bratislava II. postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 29.07.2022 s poukazom na § 112 v spojení s § 5 a 6 ods. 1 CMP. Žiadali v návrhu, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť nad malol. D., Q.. XX.XX.XXXX.
1. Matka maloletého dieťaťa s návrhom v celom rozsahu súhlasila.
2. Otec maloletého dieťaťa k návrhu sa nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľov, matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä uznesením čl. 24, lustráciou Sociálnej poisťovne čl. 26, 30, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda čl. 31, 32, lustráciou Zboru väzenskej
a justičnej stráže čl. 38, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. XXP/XXX/XXXX čl. 40 a ustálil nasledovný skutkový stav veci :
5. Navrhovatelia v návrhu ako aj na ústnom pojednávaní uviedli, že maloletý D. bol zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedli, že nakoľko sa zmenili podmienky u matky maloletého dieťaťa tak, že matka maloletého dieťaťa už pracuje, má dobrý vzťah s maloletým D., vie sa postarať o maloleté dieťa, pričom maloleté dieťa taktiež sa vyjadril v tom smere, že chce bývať so svojou matkou, žiadali návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
6. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že súhlasí s návrhom. Poukázala na to, že maloleté dieťa chodí do školy, tam kde má ona trvalé bydlisko. Je zamestnaná, má mesačný čistý priemerný zárobok vo výške 650,- eur spolu s bonusom. Čo do výživného navrhla určiť zo strany otca maloletého dieťaťa výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to od právoplatnosti tohto rozsudku.
7. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu poukazujúc na správu zo šetrenia návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
8. Otec maloletého dieťaťa k návrhu sa nevyjadril.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
13. Podľa § 47 ods.1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo tohto rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa ust. § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
17. Podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „ kolízny opatrovník“).
18. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že maloletý D., Q.. XX.XX.XXXX bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.03.2017 zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom a to navrhovateľom. Rodičia maloletého dieťaťa boli zaviazaní na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2017. Navrhovatelia podaním zo dňa 10.06.2022 žiadali aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť, nakoľko matka maloletého dieťaťa sa vie postarať o maloleté dieťa a má s maloletým D. dobrý vzťah. Kolízna opatrovníčka taktiež navrhovala návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovieť. Zo správy zo šetrenia (čl. 32) súd zistil, že matka pracuje na Y. Y. Š. Š. T. U. ako pomocná kuchárka a jej čistý mesačný príjem je cca 720 eur. Svojmu otcovi na domácnosť prispieva sumou 150,- eur. V starostlivosti o maloletého matke pomôže starý otec maloletého. Maloletý D. je v starostlivosti matky od 05.09.2022, matka vybavila pre maloleté dieťa M. Š. Ž. T. U., kde bude chodiť dieťa do siedmeho ročníka. Maloletý chodil na návštevné pobyty k matke počas celej doby, ako bol zverený do starostlivosti starým rodičom. Otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody. Matka v rozhovore uviedla, že zmenila svoj spôsob života, je riadne zamestnaná a vie sa o syna postarať. Maloletý má v domácnosti matky vytvorené podmienky, má vlastné lôžko, miesto na pokoj a odpočinok, má dostatok oblečenia. Na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky na starostlivosť o maloletého. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd preto návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovel. Čo do výživného zo strany otca nakoľko s tým matka ako aj kolízna opatrovníčka súhlasili ako aj z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody určil výživné zo strany otca vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Zároveň, nakoľko matka sa vyjadrila v tom smere, že s otcom maloletého dieťaťa sa vedia dohodnúť čo do styku otca s maloletým D., súd styk otca s maloletým D. neupravil.
20. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP ).