Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-30-2015.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky C. P. rod. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na W. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporcovi S. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v P. na C. ul. č. X toho času na A. ul. X zastúpenému JUDr. Petrom Majerníkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému M. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.11.2014 č.k. 27P 266/2013-112 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. M. P. na čas po rozvode.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi určil vyživovaciu povinnosť na mal. M. 100 € mesačne, ktoré výživné je povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva do budúcna. Upravil styk otca s mal. M. P. každý nepárny týždeň v roku v pondelok, stredu a piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň v roku v utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná v určený čas maloletého riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný v určený čas maloletého prevziať v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste jej ho odovzdať. Rozhodol, že účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o úprave styku otca s mal. M. na čas po rozvode podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a upravil styk otca s maloletým každý nepárny týždeň v roku v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň v roku v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu a nedeľu iba cez deň od 9.00 hod. do 19.00 hod.. Uviedla, že mal. M. začal navštevovať od septembra 2014 predškolské zariadenie v Košiciach na Húskovej ulici, a to iba do 12.00 hod.. V prevažnej miere dieťa prespáva doma, pretože si nevie zvyknúť na spánok v predškolskom zariadení. Ona je v domácnosti a rozhodla sa starostlivosť o dieťa zabezpečovať každodenne a osobne. Maloletý je zvyknutý na jej prítomnosť, je na na ňu veľmi citovo naviazaný, nakoľko od narodenia výhradne ona zabezpečovala jeho osobnú starostlivosť. Dieťa dávala spať, ešte nikdy nespal bez jej prítomnosti. Akýkoľvek pokus prespávať na inom mieste dieťa odmieta, pokiaľ ide o spánok v noci. Dieťa bolo dosť stresované aj nástupom do predškolského zariadenia. Do dnešného dňa sa stáva, že dieťa pri nástupe do škôlky plače. Zistila, že po návrate zo škôlky sa u dieťaťa prejavuje značná precitlivenosť, zvyšuje sa u neho agresivita, čím
dáva najavo svoju nespokojnosť. Dieťa sa ešte nevie dostatočným spôsobom vyjadrovať a nevie vyjadriť svoje pocity slovami. Po návrate zo škôlky dieťa v noci zle spáva, prebúdza sa s plačom. Ide o dieťa vo veku troch rokov, ktoré si zvyká na nový režim. Vzhľadom na to sa domnieva, že je aj v záujme zdravého vývoja dieťaťa, aby sa mu dal dostatočný priestor na nové prostredie, na nové prístupy k jeho osobe, aby aj jeho vývin po duševnej stránke nebol ohrozený. Otec má možnosť sa s maloletým stretávať v širokom rozsahu, čo sa vymyká doterajšej bežnej súdnej praxi. Otcovi nebráni, aby sa s dieťaťom stretával, avšak je zásadne proti tomu, aby v tak útlom veku bolo dieťa stresované tým, že počas nočného spánku bude prespávať u otca. To, že dieťa spávalo s nimi v spálni aj v prítomnosti otca, nemožno brať ako pravidlo, že dieťa je na otca už zvyknuté a že by malo z toho dôvodu aj prespávať u neho cez víkend. Každodenne dieťa ukladala spať k nočnému spánku sama. Otec sa na príprave na spánok vrátane prípravy stravy, kúpania nepodieľal. Vyjadrila názor, že dieťa si vo veku dvoch rokov ani nepamätalo, kde spí a s kým spí. Evidovalo len to, že ona ho ukladá a ona s ním zaspáva, čo si vyžaduje aj v súčasnom období. Domnieva sa, že u otca nie sú splnené podmienky pre maloletého, dieťa nemá vlastnú posteľ. Doma zaspáva už vo vlastnej posteli. Dieťa u otca nemá svoje súkromie. V byte otca sa nachádza iba jedna posteľ, o ktorú sa delí s mal. M. a so svojou priateľkou. Už samotná úprava styku určená súdom bez nočného spánku u otca je dostatočne rozsiahla na to, aby dieťa bolo s otcom v kontakte a aby sa otec mohol podieľať na jeho výchove. Z predchádzajúceho spolužitia s otcom dieťaťa mala osobné skúsenosti z jeho prístupu k maloletému. Otec bol k nej počas manželstva hrubý, fyzicky ju napadol. Obáva sa, aby pri výchove dieťaťa nepoužil fyzické tresty. Maloletý sa totiž vyjadril, že otec mu dal po zadku. Maloleté dieťa odmieta prespávať večer u otca, veľmi sa teší na návrat domov. V tomto veku sa maloletému vytvára aj obraz domova. Má svoju izbu, posteľ, preto by mu nemalo byť upierané právo na domov a právo na bezstresové vyvíjanie sa. Maloletému chce zabezpečiť zdravý vývin, najmä po duševnej stránke. Navrhuje preto, aby odvolací súd zohľadnil tieto skutočnosti a rozhodol v súlade s jej návrhom. Predpokladá, že v budúcom období, keď dieťa podrastie a prekoná prvotné prekážky s adaptáciou v predškolskom zariadení, dôjde aj k vyriešeniu terajších stresových situácií a dieťa bude vedieť vyjadriť svoje pocity a potreby, môže dôjsť k úprave styku otca s maloletým aj cez obdobie počas noci.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. V prvom rade poukázal na to, že od samotného začatia konania, ako aj v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu požadoval styk s dieťaťom stále v rovnakom rozsahu na rozdiel od navrhovateľky, ktorá v každom konaní požaduje rozdielnu úpravu styku, dokonca v samotnom konaní o rozvod svoju predstavu o styku opakovane mení. Domnieva sa, že navrhovateľka rozsah styku upravuje podľa vlastných potrieb a nehľadí na záujem maloletého dieťaťa. Navrhovateľkou navrhovaný rozsah styku nemá žiadnu nadväznosť na doposiaľ realizovaný styk, nezohľadňuje potreby maloletého a neopiera sa o žiadne relevantné dôvody. Tvrdenia navrhovateľky sú v hrubom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania jednak v konaní o rozvod, ako aj v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, v ktorom bolo dopodrobna popísané správanie sa navrhovateľky od času, kedy si našla mimomanželskú známosť (konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 41P 207/2013). Výlučnú starostlivosť o maloletého nemohla vykonávať iba navrhovateľka, tak ako tvrdí už len z toho dôvodu, že často sa nezdržiavala doma, a to aj počas noci. V uvedenom období približne od septembra do decembra 2013 sa o maloletého starali striedavo, kedy sám bez prítomnosti navrhovateľky zabezpečoval jedenie, večernú hygienu, ale aj uspávanie maloletého. Maloletý nikdy neprejavil úzkostné stavy, ani sa u neho neprejavila potreba po prítomnosti navrhovateľky. Rovnako argumentácia navrhovateľky o tom, že dieťa si nevie zvyknúť v predškolskom zariadení na spánok, nie je pravdivé. Navrhovateľka nosí maloletého do škôlky podľa toho, ako jej to vyhovuje, niekedy ho neprinesie vôbec, niekedy iba na pár hodín a niekedy ho nechá v škôlke riadne tak ako ostatné deti. Vzhľadom na to, že ho odmietla informovať o adaptácii sa maloletého na nové prostredie, musel sa na uvedené skutočnosti informovať osobne, kedy mu 3.2.2015 bolo riaditeľkou vysvetlené, že pokiaľ maloletý pravidelne navštevuje škôlku a svoj kolektív, nemá najmenšie adaptačné problémy. Tieto nastávajú v momente, keď navrhovateľka naruší režim maloletého a svojvoľne sa rozhodne, že dieťa ráno do škôlky neprinesie alebo ho vyberie v inom čase, než na ktorý je zvyknutý. Maloletý navštevuje škôlku od septembra 2014, čo je podľa jeho názoru viac než dostatočný čas na jeho adaptáciu. Zdôraznil, že základným kritériom pri rozhodovaní súdu je najlepší záujem maloletého. Matka nepredložila jediný argument alebo dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že jeho styk s dieťaťom v takom rozsahu, ako upravil súd prvého stupňa, by nebol v záujme maloletého. Poukázal na to, že navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti mu umožňovala styk s dieťaťom, len keď to ona určila, aj to nepravidelne a veľmi sporadicky. Z uvedeného dôvodu bol nútený požiadať súd o vydanie
predbežného opatrenia, ktorým aj bol jeho styk s dieťaťom predbežne upravený. Od uvedeného času sa jeho styk s maloletým realizuje podľa predbežného opatrenia, teda v širšom rozsahu, ako v odvolaní navrhuje navrhovateľka. Uvedený styk s maloletým nemá žiadne negatívne dôsledky na dieťa a je v plnom záujme maloletého, z čoho vychádzal aj konajúci súd, keď takto upravený styk primerane rozšíril o jeden celý víkend. Vyjadril názor, že práve neupravením styku s maloletým počas celého víkendu každý druhý týždeň v mesiaci by bolo v hrubom rozpore s ustálenou súdnou praxou a štandardnými odporúčaniami detských psychológov. Ďalej uviedol, že absolútny nezáujem navrhovateľky o potreby maloletého sa prejavil aj v nerešpektovaní predbežného opatrenia, z ktorého dôvodu bol nútený podať 21.8.2014 návrh na súdny výkon rozhodnutia, ktorý bol vedený na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 45Em 4/2014. Až na základe výzvy súdu adresovanej navrhovateľke došlo k akémusi upokojeniu situácie a navrhovateľka opäť začala dodržiavať predbežné opatrenie. Uviedol, že navrhovateľka svoje tvrdenia o tom, že bol počas manželstva k nej hrubý a fyzicky ju napadol, preto má obavu, aby nepoužil pri výchove dieťaťa fyzické tresty, nevie ničím podložiť. V tomto smere poukazuje na rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy z 26.5.2014, ktorého predmetom bolo priestupkové konanie ohľadne údajného vyhrážania sa navrhovateľke, ktoré úrad zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo preukázané. Okrem toho navrhovateľka podala na Okresnom súde Košice II návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby sa zdržal vstupu do bytu, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 42C 237/2013, v ktorom súd predbežne zakázal vstupovať mu do bytu na W. ulici č. XX v P., ktoré uznesenie bolo potvrdené odvolacím súdom s tým, že vo veci samej sa navrhovateľka nedostavila na pojednávanie a následne svoj návrh na začatie konania zobrala späť. Argumentáciu navrhovateľky o tom, že k rozšíreniu styku aj počas noci môže dôjsť až po adaptovaní sa maloletého na podmienky predškolského zariadenia, považuje za neopodstatnenú, nakoľko súdna úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu by mala byť stabilná počas dlhšieho obdobia s tým, že dieťa je nútené si neustále zvykať na nový status či už ako žiaka základnej školy, strednej alebo vysokej školy s tým, že adaptáciu maloletého na predškolské zariadenie nepovažuje za závažnú zmenu pomerov, ktorá je podmienkou pre zmenu právoplatného rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých. Vyjadril názor, že konajúci súd dôsledne zvážil všetky tieto okolnosti a jeho styk s maloletým upravil v rozsahu, ktorý nepochybne na najbližších niekoľko rokov zabezpečí stabilitu výchovného prostredia pre maloletého. Zároveň poukázal na nálezy Ústavného súdu ČR IV. ÚS 695/2000, II. ÚS 554/04 a I. ÚS 618/05.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine s tým, že v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že právo styku rodičia s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ustanovení § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne
stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie iným spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní. Zákon o rodine priorizuje dohodu rodičov o úprave styku, len v prípade, ak rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na úprave styku, upraví styk autoritatívne súd, pričom prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňuje vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi. V prípade, ak rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nevytvára priaznivé podmienky pre realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom, možno mať vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek dieťaťa a rešpektujúc najlepší záujem dieťaťa upravil styk otca s maloletým dieťaťom zatiaľ v obmedzenom rozsahu, keďže neupravoval styk dieťaťa s otcom aj počas prázdnin a sviatkov, čo by bolo v tomto prípade predčasné vzhľadom na to, že dieťa doposiaľ nebolo v dlhodobejšej starostlivosti otca a vzhľadom na jeho vek je potrebné, aby si postupne zvykalo na výchovné prostredie otca, k čomu nepochybne prispeje rozšírenie styku otca s dieťaťom aj počas každého druhého víkendu v mesiaci s prespaním oproti doterajšej predbežnej úprave styku. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že matka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by nebolo vhodné realizovať styk dieťaťa s otcom počas každého druhého víkendu s prespaním u otca, pričom jej subjektívne úvahy o nevhodnosti prespávania dieťaťa u otca nie sú podporené žiadnymi argumentmi a dôkazmi, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že je všeobecne známou skutočnosťou, že práve vo veku od troch rokov dieťaťa už dieťa nie je fyzicky závislé od matky a práve v uvedenom období sa vytvárajú ďalšie sociálne väzby dieťaťa k blízkym osobám, ako aj okoliu, preto je nevyhnutné dieťa začleňovať nielen do detského kolektívu, ale umožňovať mu aj rozvoj citových väzieb vo vzťahu k druhému rodičovi, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, ako aj jeho širšiemu okoliu. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.