Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-224-2014.pdf
PDF · 115.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/224/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16. decembra 2013, č.k. 11C 170/2012-61, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 16.12.2013, č.k. 11C 170/2012-61 zamietol návrh na prerušenie konania, lebo podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania. Zároveň súd zamietol aj návrh (správne malo byť žalobu - poznámka odvolacieho súdu) žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú mu spôsobil okresný súd nesprávnym úradným postupom, lebo nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote podľa § 44 ods. 7, resp. od 1.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. O náhrade trov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním súd zistil (zo spisu okresného súdu sp.zn. 11 Er 99/2007), že žalobca podal dňa 21.2.2007 u súdneho exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu návrh na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej Alžbete Kyseľovej, bývajúcej v Michalovciach, Okružná 1303/84, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 5584/06 zo dňa 7.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2006 a vykonateľnosť dňa 7.12.2006. Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená 1.3.2007. Exekučný súd vydal poverenie pre Mgr. Rudolfa Dulinu dňa 12.3.2007 pod č. 5807 023754. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol okresnému súdu doručený dňa 15.10.2009, ktorým žalobca žiadal, aby okresný súd poveril ďalším vykonaním exekúcie v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62. 30-dňová lehota na rozhodnutie o tomto návrhu začala plynúť dňa 16.10.2009 a uplynula dňa 14.11.2009. Po doručení návrhu na zmenu exekútora exekučný súd vyzval súdneho exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu, aby predložil exekučný spis, vedený pod sp.zn. Ex 133/07 a taktiež, aby vyčíslil „dovtedajšie“ trovy konania. O návrhu na zmenu exekútora exekučný súd
rozhodol uznesením zo dňa 7.2.2010, č.k. 11 Er 99/2007-16. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.5.2010.
Na uvedený skutkový stav aplikoval súd ustanovenie § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2 a § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca nepreukázal v predmetnej veci splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca v žalobe uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil. Žalovaná síce nepoprela, že jej žalobcom bol návrh adresovaný, avšak vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a podobne. Súd poznamenal, že nevidí dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať súd alebo žalovaná. Nejde totiž o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup, alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania.
V predmetnej veci (sp.zn. 11C 170/2012) dôvodom vzniku nároku na náhradu škody mali byť prieťahy exekučného súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote vo veci sp. zn. 11 Er 99/2007, teda z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ako to má na mysli ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca (totiž) tvrdil, že exekučný súd v rozpore so zákonom vydal poverenie pre nového exekútora až po uplynutí 132 dní, čo sa nezakladá na pravde, lebo exekučný súd rozhodol po uplynutí 95 dní od uplynutia zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty. Žalobca neuviedol, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia okresnému súdu, a teda od akého dátumu plynie lehota na vydanie nového poverenia. Ako sám žalobca v žalobe tvrdil, touto informáciou nedisponoval a odkázal iba na exekučný spis okresného súdu, ktorého spisovú značku v žalobe (ani) neuviedol a dokazovanie v tomto smere preniesol na okresný súd. Argumentáciu žalobcu o nevedomosti spisovej značky, dátumu kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií pre konanie je zavádzajúca, lebo žalobca je účastníkom exekučných konaní a ako účastníkovi nič (mu) nebránilo získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého má právo nahliadať. Spisová značka súdu bola zistiteľná aj od súdneho exekútora, ktorému súd vydal poverenie. Konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je sporovým konaním a je na žalobcovi, aby skutočnosti uvádzané v žalobe aj preukázal. Táto povinnosť zo strany žalobcu absolútne absentuje. Z exekučného spisu sp. zn. 11 Er 99/2007 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia - o zmenu súdneho exekútora bola doručená súdu dňa 15.10.2009. 30-dňová lehota podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku uplynula 14.11.2009. Poverenie pre nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo súdom vydané dňa 17.2.2010. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku exekučný súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa § 44 ods. 8 zároveň vykonaním poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. V rozhodnutí o poverení nového exekútora však musí súd rozhodnúť aj o trovách doterajšieho exekútora, a to po predložení vyúčtovania, ako aj po predložení exekučného spisu pôvodného exekútora. Žalobca vôbec nezohľadňoval tieto skutočnosti a v žalobe sa zameral iba na začiatok počítania lehôt a „operuje“ iba uplynutím 30-dňovej lehoty. Vôbec nevzal do úvahy tú skutočnosť, kedy pôvodný exekútor Mgr. Rudolf Dulina exekučný spis doručil súdu a kedy doručil súdu aj vyúčtovanie trov, pričom z uznesenia exekučného súdu zo dňa 17.2.2010 jednoznačne vyplýva, že konajúci súd určil odmenu pôvodnému exekútorovi Mgr. Rudolfovi Dulinovi vo výške 44 €. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku vyplýva, že pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, teda vôbec v konaní nedošlo k žiadnemu tvrdenému prieťahu. Uplynutie 30-dňovej lehoty bez rozhodnutia o zmene exekútora nie je ešte prieťahom v konaní. Žalobca vidí prieťahy iba v nedodržaní lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora. Tvrdená škoda žalobcom v konaní vôbec nebola ničím preukázaná, t.j. ani jedným dokladom. Nemajetková ujma taktiež preukázaná nebola. Úvahy žalobcu, že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám neobstoja, lebo ak by povinná zomrela, nastupujú po tejto ako povinné osoby dedičia v prípade, že dedičstvo po tejto by nebolo predĺžené. Povinná (však) dodnes žije na pôvodnej adrese a nedošlo
ani k žiadnej strate kontaktu s povinnou, lebo táto si 15.4.2010 prevzala osobne uznesenie o zmene súdneho exekútora. Nedošlo ani k insolvencii povinnej a ani postupom súdu nemohlo k tejto dôjsť, lebo Mgr. Rudolf Dulina vykonával úkony súvisiace s exekúciou až do 11.5.2010 s poukazom na § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorým je oneskorené uznesenie súdu o poverení nového exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, k tomuto okresný súd poznamenal, že je potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych podmienok 1. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2. vydanie nezákonného rozhodnutia, 3. vznik škody, 4. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 5. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom, 6. podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala nezákonnosť týkať. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. Z exekučného súdu vysvitá, že uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora, zrušené nebolo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žalobca nebol úspešný v konaní a žalovaná náhradu trov konania nežiadala.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, písm. g/ a písm. h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ O.s.p. Navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyčítal súdu, že prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca riadne a včas požiadal o „zrušenie“ pojednávania a uviedol aj dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd za takýchto okolností prejednal vec v jeho neprítomnosti, odňal mu právo konať pred súdom. Uviedol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Konštatoval, že konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému „legálne“ pripustil odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, a že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto situácie došlo k „degradácii“ zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobcu na súdnu ochranu. Uviedol, že nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanovisko k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Upozornil na to, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám súd. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní (podľa žalobcu) môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to s prihliadnutím na fakt, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., a skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav v žalobe. Namiesto toho, súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc ustanovenie § 153b O.s.p. Vyčítal súdu aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, lebo súd v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval všetky žalobcove tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencie, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencie, na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde). Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako chýbajú aj dôvody pri nemajetkovej ujme. Uviedol, že skutkový dej, ako aj skutkový základ v tomto konaní je jedinečný a súd odôvodnil svoje (negatívne) rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupuje „žalobca a žalovaný“, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej, a teda aj skutkový základ. Žalobca v konaní pred súdom „hodlal“ predložiť doklady o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo a žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo „nekonštatoval“, že došlo k porušeniu práva žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám súd zistil, že o „návrhu“ nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu považoval za vnútorne rozporné.
Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2015 o 12.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. za použitia § 214 ods. 2 O.s.p.).
Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody okrem odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, písm. g/, písm. h/, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca (konkrétne) namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p., že vo veci rozhodol vylúčený sudca a že súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
V prejednávanej veci z obsahu spisu je jednoznačne preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 16.12.2013 v neprítomnosti účastníkov, a preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.
Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie dňa 16.12.2013 prevzal žalobca dňa 2.12.2013, jeho právny zástupca dňa 2.12.2013, ako aj žalovaná dňa 2.12.2013. Bola zachovaná zákonná lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p.
Žalobca sa na dané pojednávanie dňa 16.12.2013, na ktorom súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania, vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a dokazovanie vyhlásil za skončené a vo veci meritórne rozhodol rozsudkom, nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila iba žalovaná, pričom súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.
Žiadosť žalobcu o „zrušenie“ tohto pojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“ , v ktorej poukázal na podanú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky, a v ktorej sa podľa žalobcu rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť, a zároveň, že ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a že sú tu dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a tak navrhol prerušiť konanie vedené pod sp.zn. 11C 170/2012 do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, súd posúdil, ako návrh na prerušenie konania.
Okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania dôvodiac, že podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania vo veci samej a, že okolnosti namietané v ústavnej sťažnosti nemôžu mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci.
Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvého stupňa a k dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu prvého stupňa uvádza toto :
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. platí, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie nezakladá procesné právo účastníka konania na vyhovenie návrhu na prerušenie konania - súd totiž „môže“ (nemusí) prerušiť konanie. Procesným následkom nevyhovenia návrhu na prerušenie konania je, že súd koná vo veci ďalej. Zamietnutím návrhu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 209/2009, sp.zn. 3 Cdo 57/2011, sp.zn. 6 Cdo 2/2012, sp.zn. 3 Cdo 363/2012 etc.).
Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že pokiaľ žalobca ako riadne predvolaný účastník na pojednávanie súdu sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania, zbavil sa sám procesnej možnosti svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Treba zdôrazniť, že pokiaľ žalobca by sa súdneho pojednávania zúčastnil, mal by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možností vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, lebo zákonný sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.12.2012 č.k. 14 NcC 38/2012-18; uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.1.2013.
Za situácie, že právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, t.j. Krajským súdom v Košiciach v zmysle § 16 O.s.p. bolo rozhodnuté o tom, že zákonný sudca JUDr. Gabriel Štefanič nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
V danej veci neboli splnené ani zákonné podmienky pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., lebo žalovaná k žalobe sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 5.3.2013, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 8.4.2013. Žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby podaním zo dňa 4.6.2013, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 21.6.2013.
K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz mohol vyžiadať - a vyjadriť sa k ním (porovnaj Kmec, J., Kosář, D. Kratochvíl, J., Bobek, M. Európska úmluva o lidských právech, Komentář I. vydaní Praha C.H.Beck 2012, str. 740). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného Vedou, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2011 (2. zväzok) kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
V danom prípade neobstoja odvolacie námietky žalobcu, lebo nielenže mal možnosť, ale aj zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby v podaní zo dňa 4.6.2013.
Pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/, písm. e/ a písm. f/ O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, prípadne, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd jeho rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny, vrátane rozhodnutia o trovách konania.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami, ako aj správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní pod sp.zn. Ex 12072/2010, a preto základ nároku nie je daný.
Správne, podrobné, presvedčivé, ako aj zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver okresného súdu, že okresný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že o žiadosti súdneho exekútora na zmenu súdneho exekútora, ktorá bola doručená 15.10.2009 nerozhodol v 30-dňovej lehote podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Z exekučného spisu 11 Er 99/2007 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia - o zmenu súdneho
exekútora bola doručená exekučnému súdu dňa 15.10.2009. Poverenie pre nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo okresným súdom vydané dňa 17.2.2010. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Správne exekučný súd postupoval, keď vyzval pôvodného exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu o predloženie exekučného spisu a taktiež o vyúčtovanie trov pôvodného exekútora, pričom z uznesenia okresného súdu zo dňa 17.2.2010 sp.zn. 11 Er 99/2007 vyplýva, že konajúci súd rozhodol aj určení trov exekúcie pôvodnému exekútorovi Mgr. Rudolfovi Dulinovi.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu uplynutie 30-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku na rozhodnutie o zmene exekútora od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora nie je neodôvodneným prieťahom v konaní. Naviac žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda z titulu spomínaného rozhodnutia, lebo pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora.
Odvolaciemu súdu sa žiada zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zmene exekútora je činnosť súdu závislá od súčinnosti pôvodného súdneho exekútora a taktiež aj od toho, či predloží včas (vy)účtované trovy exekúcie, o ktorých je exekučný súd povinný rozhodnúť. Vzhľadom na tieto skutočnosti je prakticky vylúčené, aby súd rozhodol do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ak pôvodný exekútor nie je súčinný s exekučným súdom.
Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že s prihliadnutím na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, teda aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, resp. žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ani nepreukázal, že by jeho sťažnosť v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov bola preukázaná.
Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zmene exekútora.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora vo veci 11 Er 99/2007 preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, lebo jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli; žalobca
nebol úspešný v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov konania, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.