Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/99/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní právne zastúpený. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi U. U., nar. XX.XX.XXXX t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Y. X. XXX/XX, P. X, XXX XX Y. O. X. X, o zaplatenie 1.362,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -107 zo dňa 6.októbra 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. -107 zo dňa 6.októbra 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 1.382,-Eur ,0,25 % zmenkového úroku denne zo sumy 1.362,-Eur od 22.7.2009 do zaplatenia,, 6% ročného úroku z sumy 1.362,- Eur od 25.11.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 4,54 Eur a k náhrade trov konania v sume 295,84 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia zmenkovej sumy , dohodnutého úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny, na základe skutočnosti, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 17.4.2009 vo K., na sumu 1.362,-Eur a zaviazal sa aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.07.2009. Zmenku je vystavil „ bez protestu“ a je opatrená doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Preskúmaním obsahu zmenky podpísanej odporcom dňa 17.4.2009 na sumu 1.362,- Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 22.7.2009, súd dospel k záveru, že ide o zmenku platnú obsahujúcu náležitosti podľa § 75 zákona, č. 191/1950 Zmenkový a šekový ( ďalej len zákon č. 191/1950 Sb) , preto v súlade s Nariadením európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu rozhodol o nárokoch uplatňovaných navrhovateľom bez nariadenia pojednávania. Odporca na doručené tlačivo „C“, ktoré prevzal dňa nereagoval. Vyjadrenie k návrhu nepredložil a k zmenke nevzniesol žiadne námietky. Okresný súd zistil, že zmenka obsahuje všetky formálne a materiálne požiadavky preto o pohľadávke navrhovateľa rozhodol rozsudkom a návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol v prospech navrhovateľa, ktorý bol v konaní plne úspešný podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že súd porušil jeho zákonné práva dané Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi a právnymi normami poukázal na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

a na smernicu Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv. Namietal, že zmluvné dojednanie úroku vo výške 0,25 % denne, t.j. 91, 25% ročne je podľa citovaných ustanovení smernice 93/13/EHS samo o sebe nekalou podmienkou a podľa § 39 Občian.zák. neplatné, pretože svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho, prieči sa dobrým mravom. Súd nielenže opomenul aplikáciu právnych európskych a vnútroštátnych právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, neskúmal neprijateľné ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi a to úrok v sadzbe 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, čo je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúca. Sankcia v uvedenej výške je sama o sebe v zjavnom nepomere vo vzťahu k zabezpečovacej zmluvnej povinnosti. Uvedené podmienky z hľadiska citovaných noriem sú nežiadúce, nepredpokladateľné a zakázané. V posudzovanom právnom vzťahu sú právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankciovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadať ex offo. Ďalej namietal, že došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 písm. b) h) O.s.p. a tiež podľa ust. § 205 ods. 1 psím. a), b), c) ,d), e) ,f) O.s.p. Žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil pre jeho nesúlad so zákonom.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v liste ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím nahradiť. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. Dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju robili neplatnou. Ide o platnú zmenku a je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Z ustanovenia § 17 zák.č. 191/1950 Sb. síce vyplýva, že ten kto je žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Keďže v sporovom konaní nemôže činiť odporca, tým menej tak môže činiť súd. Proti zmenkovému nároku určité námietky môže vznášať odporca, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno spočíva na odporcovi ( povinnom ) a nie na navrhovateľovi ( oprávnenom ). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu ( povinného ) na navrhovateľa ( oprávneného ). K otázke zmluvného úroku uviedol, že je nevyhnutné uviesť, že odporca zmenku podpísal dobrovoľne, išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Odporca teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku súhlasil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.10.2008, podľa ktorého z povahy zmenky ako abstraktného nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu odporca ( dlžník ) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 71,37 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s .p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporca vystavil blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne podpísal. Identifikoval sa ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy, záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku pri vystavení zmenky neboli vyplnené. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená ako zmenka na videnie splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na zmenke bolo určené na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená bez protestu.

Prvostupňový súd zaslal odporcovi tlačivo „ C“ tlačivo na odpoveď. Odporca vyplnené tlačivo „C“, súdu nedoručil k návrhu, výzve súdu na vyjadrenie k zmenke sa nevyjadril.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku úročenia dohodnutou zmenkou s úrokovou sadzbou doplnené prvým majiteľom zmenky. Zmenka bola následne indosovaná na súčasného majiteľa zmenky, ktorý je navrhovateľom v konaní. Platnosť zmenky ako takej odporca v konaní nenamietal a prvostupňový súd správne zistil, že zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle čl. I § 75 Zákona zmenkového a šekového. Pokiaľ dlžník sám vystavil zmenku, v ktorej pri vystavení uviedol výšku dohodnutého zmenkového úroku 0,25 % denne, týmto právnym úkonom sa zaviazal pre prípad nesplnenia svojej povinnosti splatiť zmenkovú istinu pri predložení majiteľovi zmenky aj výšku zmenkových úrokov 0,25 % denne. Túto výšku nedopisoval do zmenky prvý majiteľ zmenky ani iný majiteľ zmenky, dohodnutá výška zmenkového úroku ako sankcie pre prípad nezaplatenia zmenkovej sumy bola súčasťou vystavenej zmenky a teda vystaviteľ svojim podpisom na zmenke túto povinnosť na seba dobrovoľne prevzal.. Pokiaľ odporca v priebehu odvolacieho konania poukazoval na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, kedy neprijateľné zmluvné podmienky v uvedenej spotrebiteľskej zmluve spôsobujú absolútnu nekalosť posudzovaného právneho vzťahu.

Treba zdôrazniť, že predmetom tohto konania nie sú nároky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, preto ani nebol dôvod posudzovať platnosť spotrebiteľskej zmluvy a skúmať, či táto zmluva obsahuje neprijateľné podmienky tak, ako to uvádza v odvolaní odporca.

Predmetom konania je uplatnenie nároku zo zmenky. Správne okresný súd poukázal na to, že zmenka podľa § 75 zákona č. 191/1950 Sb. obsahuje všetky formálne a materiálne požiadavky, že odporca voči zmenke nevzniesol žiadne námietky a že v zmenke, ktorú odporca vystavil sa zaviazal zaplatiť zmluvnú sumu a zmenkový úrok. Ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak ako je tomu v prejedávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. V posudzovanom prípade odporca - dlžník nepreukázal, že nový majiteľ

zmenky konal pri nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal relevantné námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedený výrok okresného súdu aj adekvátne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa čl. 16 Nariadenia v nadväznosti na čl. 19 Nariadenia a ust. § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,37 Eur bez DPH. Pri vyhodnotení, či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí zo dňa 19.03.2014 a zo dňa 20.06.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.