Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/74/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. K. studni XXX/ A, zastúpený JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom so sídlom Nitra, Farská 33, proti odporkyni: S.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L., O. XX, zastúpená Mgr. Jozefom Slíškom, advokátom, so sídlom Nitra, Coboriho 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. -367, zo dňa 14. februára 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal hnuteľné veci: dvojkazetové rádio HITACHI v hodnote 0,- eur, mikrovlnnú rúru v hodnote 49,80 eura, vysávač značky ROWENTA v hodnote 0,- eur, elektrický gril v hodnote 0,- eur, DVD prehrávač v hodnote 128,90 eura, žehličku v hodnote 0,- eur, stojanový ventilátor v hodnote 8,- eur, hifi vežu SONY v hodnote 0 eur, farebný televízor TESLA v hodnote 782,- eura, cirkulár domácej výroby v hodnote 26,60 eura. Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľné veci: farebný televízor SALORA v hodnote 0,- eur, kosačku značky MOUNTFIELD v hodnote 92,- eur, automatickú práčku ELEKTROLUX v hodnote 117,30 eura, personálny počítač bez značky v hodnote 0,- eur , digestor v hodnote 52,60 eura, luster v hodnote 6,70 eura, šijací stroj VERITAS v hodnote 21,20 eura, mrazničku CALEX v hodnote 27,90 eura, vešiakovú stenu v hodnote 57,49 eura, nábytok v dcérinej izbe v hodnote 89,75 eura, sedaciu súpravu v hodnote 93,47 eura, manželskú posteľ v hodnote 56,06 eura, kuchynskú skrinkovú zostavu v hodnote 354,17 eura, obývaciu stenu ANTIC v hodnote 76,77 eura, biele GALA skrine s nadstavcami v hodnote 37,54 eura. Prípadnú pohľadávku vo výške 32.804,- eura voči podielovej spoluvlastníčke I. V. súd prvého stupňa prikázal navrhovateľovi a odporkyni a to každému v rovnakom pomere. Y. vyrovnania podielov uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,82 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Obom účastníkom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra, súdny poplatok 2.030,50 eura a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň titulom trov, ktoré platil štát, uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť 699,57 eura a odporkyni 467,21 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to všetko na účet Okresného súd Nitra. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ust. , prvá veta (ďalej len „“). Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 25.10.1980 bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného Nitra zo dňa 19.01.2006 č.k. -18 , právoplatný dňa 25.01.2006. Účastníci sa na vyporiadaní nedohodli. Súd prvého stupňa zistil, že do BSM účastníkov patria hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zostatkové hodnoty hnuteľných veci na základe znaleckých posudkov znalca Doc. Ing. Miroslava Mokrého, ktorý dňa 30.05.2009 vpracoval písomný Znalecký posudok č. 18/2009 a znalca Ing. Petra Bobošíka, ktorý dňa 19.08.2009 vypracoval písomný Znalecký posudok č. 1/2009, voči ktorým účastníci konania nemali námietky. Odporkyňa pôvodne do predmetu BSM žiadala zaradiť aj motocykel

BABETA a osobné motorové vozidlo MAZDA, avšak počas súdneho konania z predmetu BSM vypustila motocykel BABETA. Súd prvého stupňa do predmetu BSM nezahrnul ani osobné motorové vozidlo, ktorú skutočnosť mal preukázanú výpoveďami svedkov - F. P., I. H. a I. H.. Ďalej do masy BSM zahrnul investície do nehnuteľnosti - rodinného domu , zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I. L., obec I. L., ktorú na základe platnej darovacej zmluvy nadobudli účastníci do podielového spoluvlastníctva. Poukázal na to, že v súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti evidované vo vlastníctve B/1 I. V. a pod B/2 odporkyne, a to každá osobitne v podiele 1 k celku. Z vyjadrenia odporkyne vyplývalo, že do rodinného domu bola investovaná suma 300.000,- Sk ako stavebné sporenie, suma 300.000,- Sk ako úver z banky, suma 280.000,- Sk titulom kúpnej ceny z predaja bytu a suma 400.000,- Sk ako pôžička od I. H. st., t.j. spolu suma 42.488 eur (1.280.000,- Sk). Z vyjadrenia navrhovateľa vyplývalo, že investície boli vykonané z úveru 600.000,- Sk, zo sumy 250.000,- Sk a pôžičky 400.000,- Sk. Z výpovede svedka I. H. st. mal za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa mu titulom pôžičky vrátili 400.000,- Sk z toho každý osobitne t.j. navrhovateľ a odporkyňa po 200.000,- Sk. Z výpovede svedka S. H. súd zistil, že za kúpu bytu na I. ulici v J. vyplatil účastníkom v hotovosti sumu 250.000,- Sk. Nebolo teda preukázané tvrdenie navrhovateľa, že za tento byt bolo v hotovosti vyplatených 560.000,- Sk. Ohľadom výšky vykonaných investícií do nehnuteľnosti súd prvého stupňa vychádzal zo sumy 65.608,- eur, ktorú ustanovil znalec Ing. Ľubomír Vnuk v znaleckom posudku č. 23/2009 . Bral pritom do úvahy skutočnosť, že podielová spoluvlastníčka I. V. nebola účastníčkou tohto konania a preto rozhodol, že táto „prípadná“ pohľadávka v sume 32.804,- eur voči podielovej spoluvlastníčke I. V. patrí do BSM účastníkov konania. Keďže podielová spoluvlastníčka I. V. nie je účastníčkou konania, základ nároku a výška nároku voči tejto osobe môže byť sporná. Navyše prípadné uplatnenie práva na tieto vložené investície by podliehalo inému právnemu režimu, než vyporiadaniu BSM. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa predmetnú otázku nemohol riešiť ako predbežnú v rámci tohto konania o vyporiadanie BSM. V opačnom prípade by došlo k zásahu do práv a povinností tretej osoby. Poukázal na to, že uvedená vec je predmetom konania Okresného súdu Nitra sp. zn. , ktorá vec doposiaľ nie je právoplatne skončená. Výšku nároku a základ nároku bude navrhovateľ preukazovať v tomto konaní sp. zn. . Súd prvého stupňa preto vyporiadal len „prípadný nárok“ medzi účastníkmi konania ako bývalými manželmi a tento prikázal každému z účastníkov v rovnakom pomere. Keďže navrhovateľovi boli prikázané veci v zostatkovej hodnote 995,30 eura a odporkyni boli prikázané veci v zostatkovej hodnote 1082,95 eura, čo je spolu 2.078,25 eura, súd prvého stupňa pri zásade, že podiely oboch manželov súd rovnaké, určil že podiel každého z manželov by mal byť 1.032,12 eura. Vzhľadom na to, že hodnota podielu odporcu predstavuje sumu 995,30 eura a hodnota podielu navrhovateľky sumu 1.082,95 eura, súd titulom finančného vyrovnania uložil odporkyni povinnosť vyplatiť navrhovateľovi sumu 43,82 eura. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov, keďže účastníci konania mali vo veci len čiastočný úspech. Ďalej súd podľa rozhodol o náhrade trov konania, ktoré platil štát v celkovej výške 1.399,14 eura, a to z titulu svedočného v sume 93,27 eura (2.810,- Sk), znalečné - znalcovi Doc. Ing. Miroslavovi Mokrému v sume 301,- eur, znalečné - znalcovi Ing. Ľubomírovi Vnukovi v sume 649,72 eura, znalečné - znalcovi Ing. Petrovi Bobošíkovi v sume 134,80 eura, náhrada za použitie motorového vozidla znalcovi Ing. Petrovi Bobošíkovi v sume 26,- eur, znalečné - znalcovi Ing. Josefovi Veverkovi v sume 194,34 eura. Súd prvého stupňa zohľadňujúc v prospech odporkyni zložený preddavok vo výške 232,36 eura, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť titulom trov štátu sumu 467,21 eura a navrhovateľovi, ktorí žiadny preddavok nezložil titulom trov štátu uložil povinnosť zaplatiť sumu 699,57 eura. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok 2.030,50 eura z vyporiadania BSM spoločne a nerozdielne, vychádzajúc pritom zo základu súdneho poplatku, ktorým bola suma 67.686,25 eura (65.608,- eura + 995,30 eura + 1.082,95 eura).

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ a odporkyňa.

Navrhovateľ napadol odvolaním rozsudok súd prvého stupňa vo výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť mu titulom vyrovnania podielov sumu 43,82 eura. Uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí správne konštatuje, že účastníci konania prostriedky patriace do BSM vo výške 65.608 eura investovali do nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. ú. I. L., zapísaných na LV č. XXXX. Vzhľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti sú t.č. v podielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej matky, je zrejmé, že do podielu patriaceho odporkyni bolo z prostriedkov v BSM investovaných 32.804 eur a do podielu patriaceho I. bolo z prostriedkov v BSM účastníkov konania investovaných 32.804 eura. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa správne rozhodol, že do BSM účastníkov konania patrí pohľadávka voči I. V. vo výške 32.804 eura a túto prikázal účastníkom rovným dielom. V tomto smere však súd prvého stupňa opomenul vyporiadať investície, ktoré boli vynaložené na zhodnotenie

spoluvlastníckeho podielu odporkyne. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že z prostriedkov v BSM účastníkov sa na osobný majetok odporkyne vynaložila suma 32.804 eura, a preto súd prvého stupňa postupom podľa druhá veta mal odporkyni uložiť povinnosť vyplatiť navrhovateľovi sumu 16.402 eura titulom vyporiadania investície. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.445,82 eura s tým, že v prípade , ak odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí, žiadal pripustiť dovolanie pre vyriešenie otázky po právnej stránke zásadného významu , či sa pri vyporiadaní BSM má prihliadať na to, že manželia počas trvania manželstva investovali finančné prostriedky patriace do BSM do spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorý patrí len jednému z manželov.

Odporkyňa odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa prípadnej pohľadávky vo výške 32.804 eura voči podielovej spoluvlastníčke I. V., v ktorej časti žiadala rozsudok zmeniť tak, že prípadná pohľadávka nepatrí do BSM. Ďalej odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o povinnosti navrhovateľa a odporkyne zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 2.030,50 eura. Poukázala na to, že účastníci ako bývalí manželia nadobudli na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.07.1999 do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. I. L., zapísané na LV č. XXXX pre kat. ú. I. L. ako parc. č. 3409/1 - zastavené plochy o výmere 475 m2, parc. č. 3409/2 - záhrady o výmere 582 m2, par. č. 3409/3 - zastavené plochy o výmere 17 m2, parc .č. 3409/4

- záhrady o výmere 364 m2 v podiele 1 a rodinný dom sp, č. XX nachádzajúci sa na parc. č. 3409/1 a to v podiele 1. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. -135 zo dňa 20. 03. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2007 a vykonateľnosť dňa 30. 06. 2007, bol navrhovateľ povinný vydať I. V. predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1. Odporkyňa nesúhlasila s tým, že vykonané investície patria do masy zaniknutého BSM, pretože v danom prípade účastníci ako manželia zhodnocovali počas manželstva každý svoj spoluvlastnícky podiel. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že v konaní bola vypočutá ako svedok I. V., ako ani s tvrdením, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX k. ú. I. L. sú v podielovom spoluvlastníctve I. V. a Y. H., a to každá v podiele 1, pretože v priebehu konania boli tieto nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve odporkyne a X. H., ktorá je dcérou účastníkov konania. Namietala, že súd prvého stupňa napriek konštatovaniu, že základ nároku a výška nároku voči I. V., môžu byť sporné, označil túto pohľadávku vo výroku rozsudku ako prípadnú pohľadávku, ktorá patrí do masy BSM . Okrem toho uviedla, že v čase rozhodovania už I. V. nebola podielovou spoluvlastníčkou. Z uvedených dôvodov považovala rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný a nejasný.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že postup súdu prvého stupňa, ktorý zahrnul do BSM aj investície do spoluvlastníckych podielov účastníkov, bol správny. V konaní bolo preukázané, že každý z manželov investoval do svojho podielu, pričom prostriedky investované do domu v podielovom spoluvlastníctve boli prostriedky v BSM účastníkov. Poukázal na to, že s investovaním spoločných prostriedkov do majetku patriaceho len jednému z manželov počíta v . Pokiaľ ide o investovanie prostriedkov v BSM do majetku tretej osoby, v danom prípade ide o pohľadávku oprávneného držiteľa voči vlastníčke I. V., ktorá nehnuteľnosť vlastnila v čase vrátenia daru, ktorý okamih je rozhodujúci pre uplatnenie nároku na náhradu nákladov vynaložených na vec počas oprávnenej držby. Bol toho názoru, že pohľadávka je majetkovým právom, ktoré patrí do BSM a musí byť v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadané. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Dodal, že rozsudok, ktorým súd vyporiadava BSM, a to konkrétne pohľadávky voči tretím osobám, nemožno použiť ako exekučný titul voči tretej osobe. Z uvedeného dôvodu sa rozhodnutím súdu o vyporiadaní pohľadávky voči I. V. nerozhodovalo o jej právach a povinnostiach. O konkrétnej povinnosti I. sa bude rozhodovať v samotnom súdnom konaní.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a ) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. , zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Účastníkom z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal.

Predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, veci ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedeného z manželov a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorá mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka ( ). Z tohto vyplýva, že z BSM zákon vyníma veci v prípade ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený majetok manželov. Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do svojho oddeleného vlastníctva. Pokiaľ obdarovaní boli obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového spoluvlastníctva . Aké budú ich podiely, závisí od obsahu darovacej zmluvy alebo sa použije zákonná domnienka, že podiely oboch obdarovaných manželov sú rovnaké.

Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať , čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, teda za trvania BSM, sa vyporiadajú primerane podľa a . Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Súd pri vyporiadaní vychádza z kogentného ust. .

Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu.

Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ustanovenie určuje obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa . Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že prvostupňový súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení nepostupoval, nevykonal dostatočné dokazovanie, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo tvorí predmet BSM, aká je hodnota masy BSM, čo tvorí aktíva (hodnota vecí, pohľadávok), a čo patrí do pasív (dlhov) a ako súd prvého stupňa ustálil celkový majetok bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami a pasívami a koľko z takto zistenej hodnoty majetku predstavuje podiel každého z manželov. V tomto smere nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k sume 43,82 eura, na ktorú zaviazal zaplatiť odporkyňu navrhovateľovi titulom vyrovnania podielov, pretože v odôvodnení absentuje výpočet, podľa ktorého súd prvého stupňa dospel k uvedenej sume. V konaní o vyporiadanie BSM musí byť z odôvodnenia rozsudku jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k sume, ktorú je povinný jeden z účastníkov zaplatiť na vyporiadanie BSM druhému účastníkovi. Výpočet tejto sumy má byť natoľko prehľadný, aby sa ktokoľvek mohol presvedčiť o jeho správnosti. Pokiaľ odôvodnenie rozsudku neobsahuje výpočet, čo je aj tento prípad, je rozsudok nepreskúmateľný.

V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporným vyporiadanie spoločných prostriedkov investovaných do nehnuteľnosti darovanej účastníkom treťou osobou počas trvania ich manželstva. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 25.10.1980 a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. -18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2006. V priebehu trvania manželstva účastníci ako obdarovaní uzatvorili s I. V. ako darujúcou dňa 27.07.1999 darovacou zmluvu (č.l. 48 spisu), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v celosti 1/1 označených ako parc. č. 3409/1 - zast. plochy o výmere 475 m2, parc. č. 3409/2 - záhrady o výmere 572 m2, parc .č. 3409/3 - zast. plochy o výmere 17 m2, parc č. 409/4 - záhrady o výmere 364 m2, rodinný dom súp. č. 17 na parc č. 3409/1, ktoré nadobudli do podielového spoluvlastníctva. Po nadobudnutí týchto nehnuteľností investovali do ich rekonštrukcie spoločné finančné prostriedky. BSM trvalo od uzatvorenia manželstva 25.10.1980 do zániku manželstva rozvodom 25.1.2006. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. -135 zo dňa 20. 03. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2007 a vykonateľnosť dňa 30. 06. 2007 v spojení s opravným uznesením č.k. -149 zo dňa 15.11.2007, bol navrhovateľ povinný vydať I. Rauszovej predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1 z titulu vrátenia daru.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na predmetnom dome vykonali rekonštrukciu, ani to, že nehnuteľnosť nadobudli na základe darovacej zmluvy do podielového spoluvlastníctva, a preto nehnuteľnosť nepatrila do BSM. Počas trvania ich manželstva však investovali do tejto nehnuteľnosti a preto bolo potrebné zaoberať sa refundáciou týchto nákladov, prostredníctvom čoho sa rieši majetkový presun z bezpodielového spoluvlastníctva do oddeleného majetku niektorého z manželov. V tomto smere treba súhlasiť s námietkou navrhovateľa v odvolaní, že súd prvého stupňa neprihliadol na spoločné prostriedky vynaložené na oddelený majetok odporkyne ako podielovej spoluvlastníčky (R6/1972, R 27/1979) a tie nezohľadniť pri výpočte vyporiadacieho podielu ( ). Iné je to v prípade spoločných prostriedkov investovaných počas trvania manželstva do nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu patriaceho tretej osobe. V tomto prípade bolo potrebné najskôr vyriešiť, či aj v prípade investícií do polovice nehnuteľnosti, ktorú nadobudol navrhovateľ darovacou zmluvou od tretej osoby (I. a ktorú následne musel vrátiť darkyni, ide o spoločné finančné prostriedky patriace do BSM investované do oddeleného majetku navrhovateľa (ako je to v prípade odporkyne) alebo či ide o investície do cudzej veci (tretej osoby) a v takom prípade nepodliehajú režimu BSM. Súd si musí najskôr vyriešiť otázku, či ku dňu zániku BSM bol navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a v tom prípade by išlo o vynaloženie finančných prostriedkov z BSM na jeho oddelený majetok (ako v prípade odporkyne) a tieto prostriedky zohľadniť pri výpočte podielov oboch účastníkov alebo nebol podielovým spoluvlastníkom a v tom prípade by išlo o vynaloženie spoločných prostriedkov na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti tretej osoby a v takom prípade je rozhodujúce, či bývalým manželom vznikla a voči tretej osobe trvá pohľadávka z tohto dôvodu (R 6/1972). Až po zistení, že ide o spoločnú pohľadávku bývalých manželov do nehnuteľnosti tretej osoby, mohol by ju vyporiadať v rámci BSM ( pokiaľ nie je premlčaná) tak, že obaja účastníci sú povinní uhradiť dlh v rovnakom pomere ( rozhodnutie NS SR sp.zn. , R 7/1991). S ohľadom na uvedené výrok rozsudku, ktorým „prípadnú pohľadávku vo výške 32.804 eura voči tretej osobe prikazuje obom účastníkom a to každému v rovnakom pomere“, je nejasný a nezrozumiteľný, nezodpovedajúci zásadám vyporiadania BSM rozhodnutím súdu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvého stupňa preto nesprávne právne posúdil otázku určenia rozsahu majetku patriaceho do BSM ak zahrnul do masy BSM investície do nehnuteľnosti v sume 65.608 eur s tým, že prípadný nárok medzi účastníkmi konania, t.j. „prípadnú pohľadávku“ vo výške 32.804 eura voči podielovej spoluvlastníčke I. vyporiadal tak, že túto prikázal každému z účastníkov v rovnakom pomere. Na jednej strane súd pohľadávku vo výške 32,804 eura považuje za pasívum a zahrnul ju do vyporiadania BSM, na druhej strane uvádza, že ide o „prípadnú pohľadávku“, ktorá sa týka tretej osoby a preto nemôže byť predmetom BSM, čo je rozpor v ustálení toho, či investície vo výške 32.804,- eur patria alebo nepatria do BSM a okrem toho, zákon pojem „ prípadná pohľadávka“ nepozná. Podstatným pre rozhodnutie veci je ustálenie masy BSM (aktív a pasív) s tým, že súd si najskôr vyrieši otázku, či finančné prostriedky- investície z BSM v čase, keď ich účastníci vynaložili, boli vynakladané do spoluvlastníckeho podielu každého z manželov (teda či navrhovateľ v tom čase bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti alebo len oprávneným držiteľom s ohľadom na rozhodnutie súdu o jeho povinnosti vrátiť spoluvlastnícky podiel darkyni I. V.) a teda či investície vynaložené do spoluvlastníckeho podielu patriaceho už tretej osobe, patria alebo nepatria do BSM. V prípade spoločných finančných prostriedkov investovaných do oddeleného majetku odporkyne, tieto zohľadní pri výpočte vyrovnávacích podielov.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vykoná dokazovanie, pričom sa bude zaoberať i všetkými argumentmi uvedenými navrhovateľom a odporkyňou v odvolaní. Následne až po dokazovaní v naznačenom smere súd prvého stupňa opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách tak, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách celého konania vrátane tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.