Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/245/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľky: M. U., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom O. U. O. X., R.. F. XXXX/ X, právne zastúpenej JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Inovecká 8, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, IČO 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, IČO 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti právneho úkonu, t a k t o

rozhodol:

I. Konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľke, ktoré odporca nadobudol z titulu neplatného právneho úkonu sa zastavuje.

II. Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 19.06.2007 je neplatná.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 175,01 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.08.2014 domáhala, aby súd rozhodol o určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2007, o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré odporca nadobudol z titulu neplatného právneho úkonu a zaplatiť náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 19.06.2007 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej odporca schválil navrhovateľke úver vo výške 100.008,- Sk (3.319,66 Eur) so splatnosťou 36 mesiacov, pričom navrhovateľke bola poskytnutá čiastka vo výške 50.004,- Sk (1.659,83 Eur) za odmenu odporcu výške 50.004,- Sk (1.659,83 Eur), RPMN za úver vo výške 71,31 % a poplatkom za úver vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur). V zmysle bodu 7 zmluvy o revolvingu ako podmienka poskytnutia revolvingového úveru navrhovateľke bolo podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľka uviedla, že zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže navrhovateľka je v postavení spotrebiteľa a navrhovateľ v postavení dodávateľa. Poukázala na § 53b Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú byť vyššie, ako ustanovuje vykonávací predpis. Navrhovateľka namietala, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje výšku splátok istiny úveru, výšku splátok úrokov z úveru a výšku splátok iných poplatkov, a z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí je potrebné zmluvu o revolvingovom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej poukázala na skutočnosť, že spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľné podmienky. Podľa názoru navrhovateľky zmluva o revolvingovom úvere obsahuje nasledujúce neprijateľné podmienky - neprimerane vysoké RPMN. Údaj o RPMN vo výške 71,55 % nie je pravdivým údajom, uviedol navrhovateľku do omylu a takéto klamanie by malo mať vždy dosah na platnosť právneho úkonu. V nadväznosti na výšku RPMN navrhovateľka uviedla, že dojednanie je možné považovať za dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ide o skutočnosť zakladajúcu neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej navrhovateľka poukázala na neprimerane vysokú odmenu dohodnutú medzi účastníkmi vo výške 50.004,- Sk v pomere k poskytnutému úveru vo výške 50.004,- Sk, a z tohto dôvodu je možné zmluvu o revolvingu považovať za absolútne neplatný právny úkon. Dňa 13.01.2014 bola zo strany odporcu doručená žiadosť zamestnávateľovi navrhovateľke o vykonanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou revolvingovej zmluvy a na základe ktorej mali byť vykonávané zrážky zo mzdy v prospech odporcu. Podľa názoru navrhovateľky možno dohodu o zrážkach o mzdy považovať za inštitút, ktorý je založený na subjektívnej predstave odporcu o výške pohľadávky a nie na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu. Takéto dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností spotrebiteľa. Navrhovateľka záverom uviedla, že vzhľadom na rozsah zásahov do práv spotrebiteľa a zmluvných záväzkov podľa zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné z objektívneho hľadiska udržať v platnosti zmluvu ako celok, nakoľko vadami netrpia iba jej podstatné náležitosti, ale v podstate všetky články zmluvy a treba pri tom tiež prihliadnuť aj na skutočnosť či by zmluvné strany mali vôľu v zmluvnom vzťahu zotrvať aj bez neplatných klauzúl.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako skutkovo a právne nedôvodný, ako aj z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti. Odporca poukázal na skutočnosť, že argumentácia navrhovateľky nevychádza ani z platného a účinného znenia zákona č. 258/2001 Z.z. v čase uzatvorenia zmluvy dňa 19.06.2007, pretože posúdenie zmluvy o revolvingovom úvere ako bezúročnú a bez poplatkov nemá základ v zákonných ustanoveniach zákona č. 258/2001 Z.z. v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa názoru odporcu zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z.z. v čase uzatvorenia zmluvy. Navrhovateľka v súvislosti so subjektívnymi tvrdeniami o nepravdivom údaji - výške RPMN žiadnym spôsobom neuniesla dôkazné bremeno a takýto argument spočívajúci a preukázaný iba rovinou subjektívneho tvrdenia považuje odporca za zjavne účelový. Údaj o RPMN je časovým vyjadrením celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, pričom bol vypočítaný podľa zákonného vzorca na jeho výpočet. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi podľa tvrdenia odporcu obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka však uvádza, že aj v prípade absencie tejto zákonnej náležitosti, čo výslovne odporca namietol uvedené v zmysle platného a účinného zákona v čase uzavretia zmluvy nespôsobuje právne posúdenie zmluvy o revolvingovom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov. Odporca namietol aj argumentáciu navrhovateľky o výške celkových nákladov/odplaty ako neprijateľnej zmluvnej podmienke, rozpore s dobrými mravmi a spôsobujúcej neplatnosť zmluvy ako celku. Účastníci sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Nad rámec toho odporca uviedol, že považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že pri predložení žiadosti o úver a jeho čerpaní navrhovateľke podmienky vyhovovali. Za daných okolností prijala peňažné prostriedky, pričom úver jej bol poskytnutý práve na základe rovnakých parametrov, ako sa uvádza v podanej žiadosti. Odporcovi nie je zrejmý právny základ, ktorý by navrhovateľku oprávňoval spochybňovať jej vlastné konanie (vykonané pred viac ako 7 rokmi). Naopak právny poriadok takýto postup nepripúšťa. Význam vedomosti navrhovateľky sa posudzuje z hľadiska priemerného spotrebiteľa. Navrhovateľka si bola vedomá existencie a rozsahu svojho záväzku pri podaní žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru, a rovnako tak aj jeho výšky. Pri vedomí uvedeného predložila žiadosť o poskytnutie úveru, schválený úver čerpala a splácala. Súčasné konanie navrhovateľky presahuje rámec prípustnej ochrany spotrebiteľa. Odporca nesúhlasil ani s vyjadreniami navrhovateľky týkajúcimi sa dohody o zrážkach zo mzdy, pretože z argumentácie navrhovateľky nie je zrejmé, prečo by zrážkami zo mzdy nemala/nemohla byť uhradená istina úveru. Ohľadne nej predsa logicky žiadna spornosť vzniknúť nemôže. V zmluve o revolvingovom úvere je jasne uvedená celková suma, ktorú musí navrhovateľka zaplatiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie časti mzdy na

akejsi subjektívnej predstave odporcu ani na uplatňovaní nároku, ktorý by bol sporný, ale predstavuje zrážky pre prípad riadneho neuhrádzania poskytnutého úveru - ktorý aj reálne nastal po uzavretí zmluvy.

V priebehu konania navrhovateľ upravil svoj návrh tak, že zobral návrh v časti uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (§ 96 ods. 1 O.s.p.)

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (§ 96 ods. 2 O.s.p.)

V zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p. a s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa a skutočnosť, že odporca nevyjadril nesúhlas so späťvzatím, súd konanie zastavil v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti odporcu a právneho zástupcu odporcu, ktorí požiadali o ospravedlnenie neprítomnosti ako aj vyjadrili súhlas, aby bolo rozhodnuté na základe listinných dôkazov a v intenciách podaných písomných vyjadrení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä žalobným návrhom a písomnými vyjadreniami účastníkov, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvných dojednaní, rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, rozhodcovského rozsudku vydanom v konaní pod sp. zn. 286/11/14 a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, ktorá má v predmete svojej činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, navrhovateľka je fyzická osoba, nepodnikateľ.

Dňa 19.06.2007 uzatvorili účastníci zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, obsahom ktorej bol záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľke úver vo výške 100.008,- Sk (3.319,66 Eur) a súčasne záväzok navrhovateľky nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, a to formou 36 mesačných splátok vo výške 2.778,- Sk (92,21 Eur). Zmluva na lícnej časti obsahuje nadpis „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere". V bode 1. je označený odporca obchodná spoločnosť ako veriteľ, v bode 2. je svojimi osobnými údajmi označená navrhovateľka, body 3. a 4. neboli vypísané, inak mohli obsahovať údaj o spoludlžníkovi 1/ a spoludlžníkovi 2/. Bod 5 žiadosti obsahuje údaj o požadovanom revolvingovom úvere. Z bodu 5 žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že navrhovateľka ako dlžníčka žiadala odporcu o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: poskytnutá čiastka úveru 100.008,- Sk (3.319,66 Eur), splatnosť úveru pri počte 36 splátok bez uvedenia dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 2.778,- Sk (92,21 Eur), RPMN za úver v percentách 71,31 %. Podstatne iným písmom už boli vyplnené údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré obsahuje bod 6 lícnej časti tejto zmluvy, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 100.008,- Sk (3.319,66 Eur), počet splátok 36, mesačná splátka vo výške 2.778,- Sk (92,21 Eur), RPMN za úver v percentách 71,55 %. Z uvedeného je zrejmé, že údaj o RPMN v bode 5 predmetnej žiadosti/zmluvy, ktorú možno považovať za akceptáciu alebo za návrh zmluvy, nie je totožný s akceptáciou žiadosti v bode 6 zmluvy/žiadosti, kde výška RPMN za úver je uvedená 71,55 %. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné považovať ustanovenia z dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti RPMN za neplatné. Prijatie návrhu navrhovateľky na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, urobené vyššie uvádzanými úkonmi odporcu, teda vyplnením bodu 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a vyhotovením oznámenia veriteľa o schválení úveru, ktoré obsahujú odlišné údaje RPMN bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany odporkyne nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že navrhovateľka RPMN vo výške, ktorá bola určená v prejavoch odporcu zo dňa 19.06.2007, akceptovala.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základným predpokladom úspechu každej žaloby podanej podľa citovaného zákonného ustanovenia je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V súdenej veci mal súd naliehavý právny záujem za preukázaný z tej skutočnosti, že navrhovateľka ako spotrebiteľ má z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti celej zmluvy o úvere, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, nakoľko odporca si voči nej uplatňuje pohľadávku aj so sporným príslušenstvom a zmluvnou pokutou (uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané v konaní pod sp. zn. ), a preto súd na zistený skutkový stav aplikoval zákonné ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. a pristúpil k skúmaniu platnosti predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu, v ktorom žiadala navrhovateľka o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 10/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.

Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení (interná štandardizácia resp. vytvorenie vzorov; K.Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2009, str. 30). Záver, že ide o o formulárovú zmluvu umocňuje aj jej číselné označenie č. XXXXXXXXXX. Je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte. Potvrdzujú to aj poznatky z vlastnej činnosti súdu. Súd preto podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa Obchodného zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, teda v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi spadá do kategórie absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), pričom táto skutočnosť nemá za následok, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré navrhovateľka ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva, že súd aplikoval na okamih uzatvorenia zmluvy, majúci za následok menej priaznivé postavenie spotrebiteľa s poukazom na povahu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako jednostranne kogentného neumožňujúceho sa odchýliť od občianskoprávnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, a preto súd v predmetnej veci aplikoval zhora citované ustanovenie § 43c a 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o okamih uzatvorenia zmluvy v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - odporcom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - navrhovateľkou ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd je toho názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere namietané navrhovateľkou v zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. by znamenal poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií, ak by súd nezistil vykonaným dokazovaním zákonné dôvody pre určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Vznik právneho vzťahu v danom prípade by bol daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, pretože samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti, dokonca nespĺňala náležitosti zmluvy vyhotovenej v predpísanej písomnej forme. Vo vyslovenom názore súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a je len možné sa domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a takýto nárok možno kvalifikovať ako nárok na vrátenie úveru bez úroku a bez poplatkov. Teda odporcovi by vzniklo právo požadovať späť len poskytnutý úver, bez úrokov a bez poplatkov a povinnosť navrhovateľky ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. V danom prípade zmluva neobsahuje najmä náležitosti určené v § 4 ods. 2 písm. a), i) zákona 258/2001 Z.z..

Nie je v prospech spotrebiteľa, aby dochádzalo k zneplatňovaniu zmlúv, ale naopak k použitiu teórie zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“). Napriek tejto zásade súd musí konštatovať neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu, pretože z verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska na ktorej sa nachádza aj listina, dokument Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2007 súd zistil, že priemerná úroková miera z nových úverov pre domácnosti, spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou od 1 rok do 5 rokov v júni 2013 bola vo výške 13,30 %. Dohodnutá odplata musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Vychádzajúc zo stavu, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2009). Vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, ako aj odplata, avšak rozhodne nie v hodnote 100 % v porovnaní s poskytnutým úverom, pričom v konkrétnom prípade sa dohodnutá odplata sa rovná hodnote poskytnutého úveru, čo nie je akceptovateľné ani u nebankového subjektu, a preto súd zmluvu medzi navrhovateľkou a odporcom určil za neplatnú v dôsledku čoho navrhovateľke vznikla len povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré prijala ako úver z titulu bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania navrhovateľa považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané z náhrady za trovy právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a účasť na pojednávaní konanom dňa 30.06.2015) á 64,53 Eur a režijný paušálom á 8,39 Eur za dva úkony v roku 2015 a zvýšenia o DPH v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), 13a ods. 1 písm. a), d), § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej ku dňu poskytnutia právnej služby.

Trovy konania je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.