Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-12-2015.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: D.. Z.. D. Ď., U. T. X, U., zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, advokátkou, AK Dobrovičová 6, Bratislava, proti odporkyni: D.. Z.. M. Ď.I., U. T. X, U., zast. Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou, AK Mickiewiczova 6, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: N. Ď., Q.. XX.XX.XXXX G. W. Ď., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 30.09.2014, č.k. 49P/89/2013-229, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
rozhodol:
Odvolací súd späťvzatie návrhu na začatie konania n e p r i p ú š ť a.
Odvolanie navrhovateľa v časti rozvodu manželstva sa o d m i e t a.
Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté 06.04.2002, maloleté deti W. Q.. XX.XX.XXXX G. N. Q.. XX.XX.XXXX po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti W. G. N. zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého N. sumou XXX € mesačne a na maloletú W. sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Upravil styk navrhovateľa s maloletým N. každý párny kalendárny týždeň s výnimkou sviatkov a prázdnin vždy v čase od štvrtku od 16.00 hod. do piatku do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v čase od štvrtka 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas prázdnin a sviatkov upravil súd prvého stupňa styk každý nepárny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov od štvrtka predchádzajúcemu Veľkonočnému piatku od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka, ktorý je prvým dňom prázdnin od 09.00 hod do piatku, ktorý je posledným dňom prázdnin do 18.00 hod. počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 09.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a 4. augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Počas Vianočných a zimných prázdnin v každom párnom roku od 26.12. od 18.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 26.12. od 18.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 18.00 hod. s tým, že si navrhovateľ preberie maloletého Richarda v určenom čase v mieste bydliska
odporkyne počas pracovného týždňa v prípade, že sa dieťa bude nachádzať v školskom zariadení prevezme ho v čase určenom v tomto zariadení a dieťa odovzdá v čase v určenom mieste jeho bydliska. Súd prvého stupňa upravil aj styk s maloletou W. a to každý nepárny kalendárny týždeň s výnimkou sviatkov a prázdnin vždy v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. každý nepárny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov od štvrtka predchádzajúcemu Veľkonočnému piatku od 09.00 hod do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý kalendárny rok vždy od pondelka, ktorý je prvým dňom prázdnin od 09.00 hod. do piatku, ktorý je posledným dňom prázdnin do 18.00 hod. počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 09.00 hod. do 15.7. 18.00 hod. a 4. augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Počas Vianočných a zimných prázdnin v každom párnom roku od 26.12. od 18.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 26.12. od 18.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 18.00 hod. s tým, že otec si prevezme v mieste bydliska maloletú W. v mieste bydliska matky počas pracovného týždňa v prípade, že sa dieťa bude nachádzať v školskom zariadení prevezme ho v školskom zariadení a odovzdá v určenom čase v mieste jej bydliska. Súd prvého stupňa zdôvodnil svoje rozhodnutie tak, že mal preukázané manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že nemôže plniť spoločenskú funkciu. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom ani jeden z manželov nemá záujem o obnovenie ich vzťahu. Príčiny rozvratu manželstva ustálil súd prvého stupňa v povahových a názorových rozdieloch manželov, ktorí majú odlišné názory na vedenie domácnosti, hospodárenie, organizovanie programu vo vzťahu k maloletým deťom, čo viedlo k ich vzájomnému odcudzeniu a následnému nadviazaniu novej známosti odporkyne s iným mužom, ktorú skutočnosť aj odporkyňa potvrdila. Pre jednoznačný postoj oboch účastníkov a ich nezáujem obnoviť manželské spolužitie, nevidel súd nádej, že by v budúcnosti došlo k zmene ich vzťahu, preto manželstvo účastníkov rozviedol. Pokiaľ ide o návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súd prvého stupňa nevyhovel návrhu navrhovateľa na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zohľadnil vyjadrenie a návrh odporkyne vo vzťahu k tejto časti návrhu. Súd prvého stupňa mal preukázané, že počas manželstva účastníci žili oddelene vzhľadom na prijatú pracovnú ponuku odporkyne na výkon práce mimo Bratislavy, obaja rodičia sa prispôsobili k zmene režimu, najskôr presťahovaním sa do W. W. a neskôr návratom do Bratislavy s tým, že odporkyňa časť týždňa trávila v W. W.. Súd prvého stupňa akceptoval námietku odporkyne, že navrhovateľ nemá vytvorené podmienky na bývanie, naviac navrhovateľ sa vyjadril, že otázku bývania bude riešiť až po rozvode manželstva. S prihliadnutím na vek maloletého N. súd prvého stupňa zohľadnil aj jeho vyjadrenie, ktorý jednoznačne uviedol, že má rád oboch rodičov, chce byť však s mamou. Silnejšiu väzbu na matku konštatovala aj triedna učiteľka N., ktorá uviedla, že dieťa lipne na mame. Naviac zhodnotila spoluprácu s matkou ako bezproblémovú a vzájomnú. Pokiaľ ide o maloletú W. súd prvého stupňa prihliadal na vek dieťaťa, jej väzbu k matke, skutočnosť, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka, pričom kontakt s W. bol doposiaľ realizovaný v menšom rozsahu. Navrhovateľ sám potvrdil väzbu dieťaťa k matke. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nezistil podmienky pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Obaja účastníci akceptovali, že budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výšku výživného určil súd prvého stupňa s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, keď navrhovateľ sa sám vyjadril, že má zárobok vo výške X.XXX € netto. Súd prvého stupňa zohľadnil aj príjem odporkyne, keď mal zato, že z výšky svojho príjmu a napokon a z hodnoty jej majetku poskytuje obom deťom vyššie plnenia ako otec. To však nemôže byť na ťarchu, aby určil súd otcovi výživné nižšou sumou. Obaja rodičia súd povinní podieľať sa na potrebách detí. Súd prvého stupňa upravil aj styk navrhovateľa s maloletými deťmi, pričom prihliadol na ich citovú väzbu, potreby ako aj program, ktorý sa pre deti bude uskutočňovať.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 veta prvá O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá namietala, že k rozhodnutiu došlo na pojednávaní za neúčasti klienta ako aj jej, z pojednávania sa ospravedlnila, avšak súd s jej ospravedlnenie neakceptoval a pojednával v jej neprítomnosti. Ona mala v deň pojednávania vážne gastroenterologické problémy, čo jej asistentka oznámila klientovi. Na pojednávanie boli riadne pripravení, avšak nebola v stave pracovať. Celý proces diagnostiky trval veľmi dlho, dodatočne predložila súdu správu o svojom zdravotnom stave. Na pojednávaní chceli uviesť nové skutočnosti osvedčujúce, že pravdivosť tvrdení odporkyne je sporná. Poukázala na tvrdenia odporkyne týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti pričom aj otec vykonával starostlivosť o maloleté deti, čo nakoniec potvrdila aj odporkyňa, keď s ňou robili rozhovor do ženského magazínu v čase, keď ešte nemala mimomanželskú známosť. Taktiež nevierohodné vychádza
potvrdenie triednej učiteľky, ktoré súd pri rozhodovaní vzal do úvahy. Matka a triedna učiteľka sú kamarátky. Vôbec maloletý k tejto otázke nebol vypočutý. Otec chcel navrhnúť aj znalecké dokazovanie, pretože celé roky sa staral o N. skoro sám a výborne. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav pokiaľ ide o možnosti otca, hoci mal z daňových priznaní preukázané že firma je v strate, vychádzal s tvrdení otca na pojednávaní. Lenže tieto tvrdenia uviedol v čase, keď bol základ dane vyčíslený za rok 2011, následne firma urobila zákazku, za ktorú jej odberateľ nezaplatil. Súd bez dôkazu vyhodnotil majetkovú situáciu otca ako dobrú, hoci z písomných dôkazov vyplývalo niečo iné. Súd prvého stupňa vytkol jej klientovi, že sa ospravedlňoval z pojednávaní, to vyhodnotil v jeho neprospech, pritom klient sa ospravedlňoval v záujme detí, snažil sa s odporkyňou dohodnúť a vyriešiť situáciu tak, aby dokázali kvôli deťom kooperovať. Preto chcel odročiť pojednávanie, lebo mal aj zo správania odporkyne pocit, že chápe dôležitosť rodičovskej dohody. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny.
Odporkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Poukázala na to, že navrhovateľ sa osobne zúčastnil troch pojednávaní naposledy dňa 30.1.2014 na ďalšie 3 pojednávania 25.3.2014, 29.5.2014 a 26.6.2014 sa na prvé dostavila iba právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá žiadala pojednávanie odročiť. Pojednávaní v dňoch 29.5.2014 a 26.6.2014 sa navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa nezúčastnili. Na ich nekorektný prístup upozorňovali opakovane. O termíne pojednávania vytýčeného na deň 9.9.2014 mal navrhovateľ vedomosť už v júni, pričom napriek tomu si na deň pojednávania zabezpečil pobyt na jachte, za ktorý následne uhradil zálohu, ktorú deklaroval súdu. Konanie navrhovateľa považujú za účelové. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa čo do rozvodu, z procesného hľadiska podanie odvolania navrhovateľom, ktorého návrhu bolo vyhovené nie je možné. Podobný názor zdieľa aj právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá tento uvádza vo svojej publikácii. Súd prvého stupňa rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností kvalifikovanie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Ona ani jej právna zástupkyňa nikdy nepožadovali vykonanie znaleckého dokazovania, tak ako sa to snaží prezentovať právna zástupkyňa navrhovateľa v odvolaniach. Navrhovateľ nepreukázal v konaní, že chce pre deti zabezpečiť stabilné prostredie, býva v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Upozorňovala ho opakovane, že má záujem byt predať, aby si riešil vlastné bývanie. On však asi počíta s tým, že mu tento byt prenechá. Navrhovateľ žije nadštandardným spôsobom života, napriek tomu nepovažuje za potrebné uhrádzať výživné na deti. Svoje majetkové pomery účelovo zahmlieva. Na pojednávaní 12.9.2013 uviedol, že jeho príjem R. X.XXX € netto, nespláca žiadne pôžičky, následne vypovedal, že za rok 2013 nepodával daňové priznanie, výšku príjmu vedel uviesť len orientačne. Všetky tvrdenia navrhovateľa vyzneli nevierohodne najmä z ohľadom na jeho majetkové a zárobkové pomery ako aj skutočnosť, že pôžičky mali byť údajne čerpané ešte v čase, keď žili spolu v spoločnej domácnosti.
Podaním zo dňa 22.4.2015 navrhovateľ zobral návrh späť, pričom uviedol, že sa vzájomné vzťahy manželov zlepšili a rovnako sa zlepšila aj komunikácia ako rodičov. Z uvedeného dôvodu žiadal konanie v tejto veci zastaviť.
Odporkyňa nesúhlasila so späťvzatím návrhu na rozvod manželstva znovu zdôraznila, že sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, ktorým súd rozhodol o rozvode manželstva o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Odôvodnenie podania späťvzatia a návrhu navrhovateľa nie je pravdivé. Cieľom navrhovateľa je vyhýbať sa zákonnej vyživovacej povinnosti, nakoľko už viac ako 3 roky sa finančne nepodieľa na zabezpečovaní potrieb detí, neuhrádza žiadne náklady spojené s výchovou, neposiela žiadne prostriedky z titulu výživného. Rozhodnutie súdu vychádzalo s reálnej situácie a nie je možné v žiadnom prípade uvažovať o obnovení v ich vzťahu.
Právna zástupkyňa navrhovateľa sa s týmto vyjadrením nestotožnila uviedla, že v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporkyne je neúčinný, uviedla, že navrhovateľ sa riadne podieľa na potrebách detí, kde u N. nahrádza náklady na capueru XXX € mesačne platby za plávanie XX € mesačne, jazda na koni XXX € za 6 mesiacov, doučovanie slovenského jazyka XXX € mesačne, školský výlet XX € mesačne a u maloletej W. pernamentka na jazdu na koni XXX,- eur mesačne.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa zaoberal späťvzatím návrhu navrhovateľom.
Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa z obsahu, ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednávaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude súdom meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom odporcu a konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, odporca má procesné právo vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom navrhovateľa. Tak je tomu v prípade keď k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde až po rozhodnutí súdu prvého stupňa ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.07.2012 sp. zn. 3Cdo 123/2012 ). V zmysle § 208 O.s.p. platí, že ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa ale jeho rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí, ak späťvzatie pripustí odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa sa vyjadrila k späťvzatiu návrhu na začatie konania o rozvod manželstva a nesúhlasila so späťvzatím návrhu. Odvolací súd zobral do úvahy nesúhlas odporkyne so späťvzatím návrhu, pretože posúdenie späťvzatia návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa podľa § 208 O.s.p. je závislé na stanovisku odporcu k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa a ak odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasí, odvolací súd nemôže späťvzatie návrhu pripustiť, zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaviť. Je potrebné rozlišovať úkon späťvzatia návrhu podľa § 96 O.s.p. na súde prvého stupňa a podľa § 208 O.s.p. v odvolacom konaní.
Vzhľadom na stanovisko odporkyne a jej nesúhlas so späťvzatím návrhu odvolací súd nepripustil späťvzatie návrhu na začatie konania.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Ide aj o prípad ak podal odvolanie účastník, ktorému bolo napadnutým rozsudkom vyhovené, súd o ňom rozhodne podľa vyššie cit. ustanovenia. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal svojim návrhom rozvodu manželstva, pričom mu bolo vyhovené. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie navrhovateľa v tejto časti odmietol.
Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou navrhovateľa, ktorou namietal, že nebol prítomný na rozhodovaní súdu prvého stupňa, pričom nebola prítomná ani jeho právna zástupkyňa a tým mu bola odňatá možnosť konať. Pri odňatí možnosti
pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bol stanovený termín pojednávania na deň 30.9.2014. V zápisnici o pojednávaní sa konštatuje, že sa na pojednávaní nedostavila právna zástupkyňa ani navrhovateľ. Súdu prvého stupňa bolo telefonicky oznámené, že právna zástupkyňa navrhovateľa je v nemocnici s akútnym problémom. Toto ospravedlnenie bolo doručené súdu 30.9.2014 o 11.45 hod. v čase začatia pojednávania súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a právnej zástupkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Právna zástupkyňa navrhovateľa doložila do spisu ospravedlnenie s potvrdením od J.. M. M., z ktorého vyplýva, že právna zástupkyňa navrhovateľa mala v uvedený deň gastroenterologické ťažkosti. Správne konal súd prvého stupňa v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne, pretože v čase pojednávania uvedené skutočnosti osvedčené neboli a dodatočne doložené ospravedlnenie právnou zástupkyňou navrhovateľa nespĺňa náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p., kde ak je dôvodom pre odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. Uvedené potvrdenie, kde sa konštatuje zdravotný stav zástupkyne navrhovateľa toto vyjadrenie lekára postráda. Neúčasť navrhovateľa na pojednávaní ospravedlnená nebola. Ak išlo o akútny problém jeho advokátky, o ktorom zrejme nevedel bolo jeho povinnosťou na pojednávanie sa dostaviť. O tom, či sa vo veci bude pojednávať alebo sa pojednávanie odročí vždy rozhoduje súd a nie účastník. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným poukazuje aj na absencie navrhovateľa a právnej zástupkyne na predchádzajúcich pojednávaniach. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní 25.3.2014 bol navrhovateľ vyzvaný, aby predložil doklady o svojich majetkových pomeroch. Ďalšieho pojednávania 29.5.2014 sa navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa nezúčastnili, pričom žiadali odročiť pojednávanie z dôvodu možného predpokladu uzavretia rodičovskej dohody. Pojednávanie bolo odročené na 26.6.2014, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa. Účasť na pojednávaní neospravedlnili, pojednávanie bolo odročené na termín 9.9.2014, pričom na pojednávaní sa nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa. Zástupkyňa navrhovateľa sa ospravedlnila s tým, že navrhovateľ čerpá v tomto čase dovolenku. Podľa predloženého dokladu na č.l. 190 spisu bolo zistené, že dovolenku čerpal v čase od 6.9.2014 do 13.9.2014, pričom faktúra bola vystavená 16.8.2014 a platba bola realizovaná 23.8.2014. Navrhovateľ o termíne pojednávania vedel od 14.7.2014 kedy jeho právna zástupkyňa prevzala predvolanie na pojednávanie. Z konania navrhovateľa či jeho právnej zástupkyne možno konštatovať, že narušili priebeh súdneho konania tým, že sa nezúčastňovali na súdom nariadených pojednávanich a svoju účasť riadne neospravedlnili. Toto konanie aj odvolací súd považuje za účelové, vôbec nepreukazujúce snahu navrhovateľa o usporiadanie vzťahov. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd prejednal a preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom pochádzajúcich manželstva účastníkov, pričom dospel k záveru, že súd prvého stupňa v tejto časti rozhodol správne. Správne konštatoval súd prvého stupňa, že neboli zistené podmienky pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v tejto časti vykonal dostatočné dokazovanie a vykonanie znaleckého dokazovania sa javí ako nadbytočné, keď samotné konanie o rozvod manželstva účastníkov začalo v máji 2013 a pre deti je najdôležitejšie stabilizovanie ich pomerov a dokazovanie, ktoré bolo vykonané je dostačujúce. Navrhovateľ nemá podmienky pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti ( byt, viazanosť detí na matku ). Navrhovateľovi bol úpravou styku poskytnutý dosť široký priestor na zabezpečenie svojho výchovného vplyvu, taktiež nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že navrhovateľ nemá vyriešenú bytovú otázku a za uvedené obdobie trvania konania o rozvod manželstva si túto ani nevyriešil. Zo starostlivosti odporkyne neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné zveriť maloleté deti do jej starostlivosti. Súd prvého stupňa správne prihliadal na záujem maloletých detí na ich citové väzby k rodičom. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj o určení výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti zohľadňoval možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča jeho životnú úroveň. Súd prvého stupňa vychádzal z údajov, ktoré poskytol navrhovateľ tieto nikdy nespochybňoval a tieto tvorili dostatočný záver preto, aby súd prvého stupňa o výživnom mohol rozhodnúť, keď navrhovateľ sám prezentuje vo svojich podaniach aké čiastky deťom poskytuje mimo výživného z čoho vyplýva jeho spôsobilosť platiť výživné v uvedenej výške. Povinnosť každého rodiča je prispievať na výživu svojich detí, pričom rodič je povinný prispievať na výživu svojich detí aj na úkor svojich osobných potrieb a nemôže presúvať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča s poukazom na nedostatok vlastných príjmov. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že deti nie sú schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Ak pre svoju neúčasť na pojednávaniach navrhovateľ neobjasnil svoje majetkové pomery, súd prvého stupňa sám vykonal dokazovanie, ktoré aj správne vyhodnotil. Je potrebné, aby navrhovateľ platil riadne výživné a nie podľa svojho uváženia, čo on považuje za potrebné, prípadne výživné neuhrádzal vôbec.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je správne. Odvolací súd preto vo zvyšku rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 O.s.p..
O trovách konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 144 veta prvá O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.