Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/108/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska č. 16, Bratislava, proti odporkyni M. B.A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XX, okres Čadca, o zaplatenie 326,60 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 114,48 Eur a neuhradený úrok z dohodnutej istiny za obdobie od 29.10.2013 do zaplatenia celej neuhradenej istiny, t.j. do 15.8.2014 vo výške 51,45 Eur.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania od 15.8.2014 do 10.9.2014 vo výške 5,15 % ročne z istiny 114,48 Eur a od 11.9.2014 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne z istiny 114,48 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Odporkyňa j e p o v i n n á hradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 33,13 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska č. 16, Bratislava, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 15.6.2015 žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže odporkyňu M. B. navrhovateľovi zaplatiť istinu 326,60 Eur s príslušenstvom na základe úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou ako spotrebiteľský úver vo výške 420,15 Eur na financovanie kúpy spotrebného úveru u predajcu, ktorý je uvedený v úverovej zmluve a súčasne sa odporkyňa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 12-tich mesačných splátok vo výške 39,68 Eur spolu celkom 476,16 Eur zaplatiť, keď prvá splátka bola splatná 15.11.2013.

Navrhovateľ poukázal na úverovú zmluvu, ktorú priložil k návrhu ako listinný dôkaz a na bod 2.1 časti 3/ úverovej zmluvy, v ktorej sa odporkyňa zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok s tým, že navrhovateľ splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený a príslušnej časti úverovej istiny. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza navrhovateľ z roku, ktorý má 365 dní a v prípade prestupného roku s 366-timi dňami a zo skutočného počtu dní.

Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa poskytnutý úver riadne a včas nesplácala a napriek dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila do podania návrhu iba časť dlžnej sumy a to sumu vo výške

243,47 Eur. Na predžalobné výzvy nereagovala. Poukázal na body 4.1 časti 3/ úverovej zmluvy, bod 7. časť 3/ úverovej zmluvy a na základe týchto skutočností uviedol, že v dôsledku nesplnených dohodnutých splátok zo strany odporkyne navrhovateľ vyhlásil dňa 5.1.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh odporkyne splatný v celom rozsahu. Okrem dlhu z úveru podľa §-u 502 ods. 1 Obchodného zákonníka do doby poskytnutia peňažných prostriedkov žiadal platiť úrok z dojednanej výšky, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Uvedená povinnosť trvá až do vrátenia peňažných prostriedkov. Poukázal na ustanovenia §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §-om 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. z. o výške úrokov z omeškania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť úrok z omeškania spolu s istinou a náhradou trov konania, ktoré vyčíslil zaplateným súdnym poplatkom z návrhu a trovami právneho zastúpenia.

Súd platobný rozkaz vo veci nevydal, predmet sporu kvalifikoval ako drobný spor v zmysle §-u 115a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s §-om 200ea ods. 1 O.s.p. a v zmysle §-u 156 ods. 3 O.s.p. nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré oznámil na úradnej tabuli procesného súdu.

Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a to zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená ako revolvingový úver dňa 26.10.2013, ďalšieho dôkazu, ktorým je prehľad jednotlivých predpísaných splátok a skutočného plnenia pri úverovej zmluve, ktorú označil číslom úverovej zmluvy a v jednotlivých riadkoch špecifikoval predpísanú splátku, ktorú rozdelil na časť, ktorá predstavovala splátku istiny a splátku úroku z poskytnutého úveru, pričom tieto dve platby tvorili v súhrne splátku mesačne vo výške 39,68 Eur. Navrhovateľ predložil súdu špecifikáciu jednotlivých operácii pri splácaní úveru, z ktorých bolo zrejmé, že išlo o splátky v konkrétnych sumách, v konkrétnych dátumoch a špecifikované, koľko predstavovala z tej - ktorej splátky splátka istiny a koľko úroku z poskytnutého úveru. Ku dňu zosplatnenia celého úveru, ktorý nebol riadne splácaný, podľa špecifikácie, ktorú uvádzal navrhovateľ v prehľadne, mal súd rozdielne súčty oproti špecifikácii navrhovateľa najmä v tom smere, že okrem výšky predpísanej splátky, z čoho osobitne špecifikoval navrhovateľ istinu a špecifikoval osobitne úrok, pri nákladoch, ktoré uvádzal dňa 2.1.2014, uviedol náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktorú sumu žiadnym spôsobom nepreukázal listinnými dôkazmi. Ďalší takýto riadok sa nachádza v špecifikácii zo dňa 15.1.2014, 27.2.2014, pričom zo špecifikácie vôbec nie je zrejmé, o aké náklady ide a prečo tvoria sumy, ktoré nakoniec tvoril v kolónke saldo ďalšie sumy, ktoré neboli ničím preukázané a v návrhu špecifikované a vysvetlené. Navrhovateľ v návrhu sa vôbec nezaoberá jednotlivými platbami, výškou úrokov konkrétne pri tej - ktorej platbe a už spomínanými nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky. Teda doklad, ktorý predložil navrhovateľ, je zo strany súdu ťažko preskúmateľný a preto samosudkyňa vychádzajúc z jednotlivých predpísaných splátok vyšpecifikovala, že odporkyňa uhradila splátky, ktoré predstavovali celkom sumu 305,67 Eur podľa jednotlivých dátumov a riadkov uvedených v prehľade predloženom navrhovateľom, z ktorého bolo zrejmé, v akej výške, v ktorom dátume bola tá - ktorá platba predpísaná od 29.10.2013 až do 1.8.2014. V tomto období sú špecifikované jednotlivé úhrady a špecifikované splátky, ktoré osobitne boli započítané na splátku istiny a osobitne na splátku úrokov. Súd z takéhoto prepočtu dospel k záveru, že splátkami od 29.10.2013 1.8.2014 uhradila odporkyňa na istine 305,67 Eur a do zosplatnenia celého úveru do 15.7.2014 na úroku 51,45 Eur. Teda rozdiel, ktorý súd vypočítal z prehľadu predloženého navrhovateľom a navrhovateľom uplatnenej istiny, keď sám tvrdí, že výška poskytnutých prostriedkov z titulu spotrebiteľského úveru predstavuje 420,15 Eur a jednotlivých splátok istiny podľa výpočtu predloženého navrhovateľom, súd vyčíslil splátky na istinu vo výške 305,67 Eur. Rozdiel medzi sumou 420,15 Eur a zaplatenými splátkami vo výške 305,67 Eur predstavuje 114,48 Eur. Súd takto ustálil istinu, ktorá nebola uhradená zo strany odporkyne.

Pokiaľ navrhovateľ si uplatňoval úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,76 % ročne zo sumy 284,15 Eur od 6.1.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 291,70 Eur od 6.1.2015 do zaplatenia, súd jednak z návrhu takto uplatňované príslušenstvo pohľadávky nepovažoval za riadne špecifikované a preukázané.

V tejto súvislosti súd po právnej stránke kvalifikoval uvedený spotrebiteľský úver ako revolvingový úver, ktorá skutočnosť vlastne vyplýva aj z predloženého listinného dôkazu, ktorým je úverová zmluva zo dňa 26.10.2013, z ktorej časť 3/ spoločné ustanovenia obsahujú body 1 až 22, uvádza, že splácanie úveru ako revolvingového sa odporca alebo klient zaväzuje splácať formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa nedohodne navrhovateľ so zmluvným partnerom inak. Navrhovateľ splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza Cetelem z roku,

ktorý má 365 dní, prípadne v prestupnom roku 366 dní a zo skutočného počtu dní. Uvádza iba všeobecné skutočnosti, ktoré nekonkretizujú, koľko z tej - ktorej splátky ide mesačne na splácanie istiny a koľko predstavuje úver, ktorá skutočnosť nevyplýva ani z prehľadu, ktorý ako dôkaz predložil navrhovateľ súdu na preukázanie priebehu splácania úveru. V bode 4/ pod bodom 4.2 je konkretizovaný následok porušenia povinností klienta, teda zmluvného partnera, v ktorom je uvedené, že navrhovateľ je oprávnený v prípade porušenia povinností klienta spláca poskytnutý úver/revolvingový úver riadne a včas požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru.

V tejto súvislosti súd poukazuje na právne hodnotenie, ktoré uvádzal navrhovateľ v návrhu, keď považoval zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou ako zmluvný vzťah v zmysle §-u 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a uvádzal, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona, ktorá skutočnosť a povinnosť trvá až do vrátenia peňažných prostriedkov.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri revolvingovom úvere je typické, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu.

V súdenom prípade, i keď úver je označený ako revolvingový, nedošlo k takému postupu, že by úver bol dopĺňaný, išlo o jednorazový úver na nákup spotrebného tovaru vo výške 420,15 Eur a odplata za poskytnuté finančné prostriedky predstavovala sumu, ktorá nebola presne konkretizovaná, i keď v zmluve o úvere je uvedená výška percentuálne RPMN, avšak v danom prípade nebola riadne konkretizovaná a ako to vyplýva aj z prehľadu splácania úveru, sumy, ktoré by mali tvoriť určité náklady na poskytnutý úver, nie sú riadne uvedené a konkretizované. Jasné z prehľadu je iba to, aká, v ktorom časovom období bola poukázaná odporkyňou splátka a koľko z tejto splátky tvorilo splatenie istiny a koľko splatenie úroku z poskytnutej sumy, ale ďalšie náklady nie sú žiadnym spôsobom preukázané, ani nevyplýva z predloženého prehľadu, čo predstavovali tieto splátky nákladov.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom vyčíslil istinu ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 420,15 Eur z časti úverovej zmluvy, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na 12-tich mesačných splátkach po 39,68 Eur, keď takto určená výška úveru podľa počtu splátok mala predstavovať celkom 476,16 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.11.2013, jednoduchým matematickým prepočtom potom súd dospel k záveru, že z istiny bolo uhradených 305,67 Eur a zvyšok uhradenej sumy predstavovali úroky z poskytnutého úveru do zosplatnenia celého úveru k 15.7.2014 sumu 51,45 Eur.

Súd pri rozhodovaní o úroku z poskytnutého úveru po zosplatnení do podania návrhu navrhovateľom postupoval v zmysle stanoviska vyjadreného v uznesení Najvyššieho súdu SR vo veci a justičnej praxe niektorých všeobecných súdov, ktorí zaujali právny názor, s ktorým sa procesný súd stotožnil, že zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah a dohoda o platení úrokov aj po zosplatnení úveru je odklon od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa. V rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sa okrem iného uvádza, že splácanie úveru v splátkach, teda na strane veriteľa vyvoláva stavy absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk potom pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti predstavuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje a v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získane za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok.

Iný režim je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičane istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho starne odpadá

obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.

V tom práve spočíva rozdiel a ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky, vymoženie jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).

Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, podľa vysloveného právneho názoru niet potom ani dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a na druhej strane by veriteľ naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku vôbec nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

Procesný súd preto v súlade s vysloveným právnym názorom nerozhodol v zmysle návrhu, ktorým si uplatňoval navrhovateľ okrem vrátenia istiny, ktorú on sám nepreskúmateľne vyčíslil na sumu, ktorá je predmetom konania aj napriek tomu, že súd po prepočte vykonaných splátok a požičanej sumy dospel k rozdielnym číselným údajom.

Vzhľadom na to, že správanie sa navrhovateľa ako veriteľa ani v tomto prípade nemá v slovenskom právnom poriadku žiadnu právnu ochranu a nemá ani žiaden titul na inkasovanie odplatných úrokov, súd preto rozhodol o úrokoch dohodnutých z poskytnutej úverovej istiny iba do obdobia od poskytnutia úveru do zosplatnenia celého úveru.

V tejto súvislosti potom vzniká odporkyni ako dlžníkovi jednorazovým zosplatnením celej sumy povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania odporkyne ako spotrebiteľa, kedy ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru o ďalšie sankcie v podobe úroku z omeškania, ktorý súd v tomto prípade neaplikoval v súlade s právnym názorom vysloveným navrhovateľom v návrhu, keď považoval zmluvný vzťah medzi ním a odporkyňou ako zmluvný vzťah založený na základe §-u 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože pri spotrebiteľských zmluvách, ktorou nesporne je zmluva poskytnutá odporkyni navrhovateľom, je potrebné aplikovať aj ustanovenia §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kedy pojem spotrebiteľskej zmluvy je v uvedených ustanoveniach špecifikovaný a za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzatvárané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Zákon o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľa označuje primárne fyzickú osobu a to iba v prípadoch, keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre samotnú fyzickú osobu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti. Zákonodarca nad rámec čl. 2 písm. b) Smernice rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, nakoľko v citovanom čl. II, písm. b) Smernice je za spotrebiteľa považovaná iba fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcej tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodnom, podnikaniu alebo povolaniu.

V súvislosti teda s právnym vzťahom medzi navrhovateľom a odporkyňou je jednoznačne potrebné aplikovať ustanovenia vyššie citované s ochranou §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a právne normy vzťahujúce sa na tieto právne vzťahy podľa Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu neprichádzajú do úvahy.

Na základe vyššie uvedeného právneho názoru potom súd ďalšiu časť príslušenstva pohľadávky, ktorým je úrok z omeškania, ktorý súd časovo ohraničil od obdobia zosplatnenia celého úveru, súd vyčíslil zo sumy, ktorú ako nesplatenú časť úveru vyčíslil rozdielne od návrhu navrhovateľa sumou, ktorá predstavuje 114,48 Eur a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania od 15.8.2014

do 10.9.2014 vo výške 5,15 % ročne a z istiny 114,48 Eur od 11.9.2014 naďalej do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd úrok z omeškania vyčíslil v zmysle §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, je povinný plniť úrok z omeškania, pokiaľ nie je jeho výška dohodnutá (čo v danom prípade nebolo), vo výške o 5 %-tuálnych bodov vyššej, ako je priemerná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Práve z týchto dôvodov súd rozčlenil obdobia úroku z omeškania podľa časového radu sadzieb Európskej centrálnej banky, keď prvý deň omeškania je od 15.8.2014, kedy bola sadzba úroku z omeškania Európskej centrálnej banky 0,15 % zvýšená o 5 %- tuálnych bodov v súlade s §-om 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. z. a táto sadzba bola platná do 10.9.2014. Teda úrok z omeškania z dlžne sumy od 15.8.2014 do 10.9.2014 je vo výške 5,15 % ročne a od 11.9.2014, kedy predstavovala sadzba úroku z omeškania Európskej centrálnej banky od 10.9.2014 naďalej 0,05 %, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny 114,48 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Zvyšnú časť nároku navrhovateľa na úhradu istiny a príslušenstva, ktoré si uplatňoval podaným návrhom zo dňa 15.6.2015, súd zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účastník, ktorý mal v konaní úspech iba čiastočne, má právo na náhradu trov konania v pomere podľa miery úspechu, prípadne súd môže rozhodnúť aj tak, že nemá právo na náhradu trov konania. V súdenom prípade súd mieru úspechu oproti neúspechu považoval v pomere 1/3-ina úspechu a 2/3-iny neúspechu. V tejto súvislosti potom z vyčíslených trov konania, ktoré sa skladajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,50 Eur a trov právneho zastúpenia vyčíslených právnym zástupcom navrhovateľa za dva úkony právnej služby z pôvodne hodnoty predmetu sporu, teda žalovanej hodnoty sporu po 24,90 Eur a to za úkony prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a dva režijné paušály, ktoré za rok 2015 predstavujú 8,39 Eur ku každému úkonu, predstavuje odmena advokáta po 24,90 Eur za dva úkony 49,80 Eur a dva režijné paušály po 8,39 Eur, spolu 16,78 Eur, režijný paušál s dvomi úkonmi právnej pomoci predstavuje 66,58 Eur. Právny zástupca navrhovateľa preukázal osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, že je platcom DPH, ktorá predstavuje 20 %, čo zo sumy odmeny s režijným paušálom predstavuje 13,31 Eur, teda spolu odmena za dva úkony, dva režijné paušály s 20 % DPH predstavuje sumu 79,89 Eur. Vzhľadom na to, že bol zaplatený súdny poplatok vo výške 19,50 Eur, spolu odmena za právne zastúpenie a zaplatený súdny poplatok predstavuje 99,39 Eur. Vzhľadom na uvedený postup súdu pri priznávaní náhrady trov konania podľa miery úspechu a neúspechu súd pomer určil tak, že miera úspechu je 1/3-ina k neúspechu v 2/3-inách, teda z trov konania takýmto kľúčom predstavuje potom 1/3-ina trov konania sumu vo výške 33,13 Eur, ktorú sumu súd zaviazal odporkyňu hradiť navrhovateľovi na účet právnej zástupcu Advokátsku kanceláriu JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Bratislava, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).