Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-36-2015.pdf
PDF · 102.22 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletú W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Bratislava, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava na návrh matky B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Bratislava, zastúpenej advokátkou Mgr. Renátou Dobrovodskou, Račianska 15, Bratislava proti otcovi F. W.P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Bratislava o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť F. W.B., nar. XX.XX.XXXX k mal. W. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 39,83 euro mesačne na sumu 120,- euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 20.03.2015 do 30.6.2015 v sume 178,70 euro súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- euro spolu s bežným výživným. Matka bude mal. W.W. W., nar. XX.X.XXXX zastupovať a spravovať jej majetok. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. Týmto súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 28.04.2000 v časti o výživnom. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej W. W. sa návrhom podaným na tunajší súd domáhala zvýšenia výživného na mal. W., zo sumy 39,83 euro na 450,- euro mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo rodičov mal. W. bolo rozvedené rozsudkom Okresného 2 27P/36/2015
súdu Bratislava III, č.k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 28.04.2000 s tým, že maloletá bola na čas po rozvode zverená do starostlivosti matke a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 1200,- Sk/39,83 euro mesačne. Na základe mediácie, ktorá prebehla pred mediátorkou JUDr. W. X. sa rodičia dohodli, tak, že otec bude dobrovoľne platiť na mal. Barboru výživné vo výške 66,39 euro. Matka poukázala na to, že na strane dieťaťa sa zmenili pomery, keď navštevuje strednú školu, vzrástli aj náklady na život a nie je v silách matky aby pokryla všetky finančné výdavky. Otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove, starostlivosti svojej dcéry a len v malej miere na výžive. Maloletá sa od svojich šiestich rokov venuje jazdeckému športu, absolvuje preteky. Tieto aktivity matka dieťaťa podporuje, pretože dcére sa v športe darí, matka má dve práce aby mohla uhradiť náklady, ktoré s týmto športom ako aj inými výdavkami vznikajú. Dcéra navštevuje gymnázium na Q. J.. v Bratislave a jazdeckému športu sa venuje v Pezinku, čo sa premieta do nákladov. Uvedený šport finančne kryje aj starý otec z matkinej strany, ktorý platí ustajnenie dvoch koní.
Dcéra je vo veku 15 rokov, kedy vznikajú zvýšené výdaje na ošatenie, obuv, zvyšujú sa náklady spojené so štúdiom na gymnáziu, cestovné, kultúrne vyžitie a pod. Maloletá nosí zubný strojček, s čím sú tiež spojené finančné výdaje. Navštevuje kurz angličtiny. Matka poukázala na to, že otec pracoval vo Veľkej Británii, v súčasnosti pracuje ako skladník. Pri práci v zahraničí istotne získal vyššie príjmy, z ktorých žiadnym spôsobom neposkytoval riadnu výživu pre svoju dcéru. Po rozvode manželstva s matkou mal. W. uzavrel otec nové manželstvo, z ktorého sa narodila dcéra, ktorá má v súčasnosti 14 rokov. Navrhovateľka poukázala na to, že sama má dve práce, pracuje pre poisťovňu KASKOSERVIS s.r.o. a jej mesačný príjem predstavuje 958,34 euro netto, ďalej pracuje v spoločnosti svojho otca G.B.DAD s.r.o. ako účtovníčka s mesačným príjmom 798,44 euro, avšak od januára 2015 z tejto práce žiadny príjem nemá vzhľadom na skutočnosť, že ekonomická situácia spoločnosti neumožňuje tento výdavok. Otec mal. W. vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že má dve vyživovacie povinnosti, k mal. W. a k mal. D., nar. XX.XX.XXXX. Napriek tomu, že súdnym rozhodnutím mu bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. W. v sume 39,83 euro platí výživné dobrovoľne v sume 66,39 euro, na mal. D. platí výživné 67,- euro. Medzi jeho ďalšie mesačné výdaje patrí splácanie úveru VUB banke, a. s. vo výške 106,40 euro, nájomné 434,04 euro, cestovné 26,90 euro, telefón 25,- euro, životné poistenie 43,- euro, čo mesačne bez stravy a hygienických potrieb predstavuje sumu 768,73 euro. Uviedol, že je ochotný prispievať zvýšeným výživným na mal. W., jeho zárobkové možnosti mu však neumožňujú prispievať vyššou sumou ako 100,- euro mesačne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnej zástupkyne navrhovateľky, kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, oboznámil sa s rodným listom mal. W., rodným listom mal. D., rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. XXC XXX/XX, rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2010, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.03.2015, nájomnej zmluvy zo dňa 28.01.2015, potvrdení o príjmoch rodičov maloletej, potvrdenia o zdravotnom stave dieťaťa, záznamu o priebehu mediácie zo dňa 17.12.2005, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Manželstvo rodičov maloletej W. W. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 28.04.2000 s tým, že mal. W. bola na čas po rozvode manželstva zverená do výchovy a opatery matke a otec bol zaviazaný 3 27P/36/2015
povinnosťou platiť výživné 1200,- Sk/39, 83 euro mesačne. Rodičia dieťaťa sa dňa 17.12.2005 dohodli pred mediátorkou JUDr. W. X. tak, že otec bude od mesiaca január 2006 platiť výživné na dcéru W. v sume 2000,- Sk/66,38 euro mesačne. Zo súhlasnej výpovede účastníkov konania (§ 120 ods. 3 O. s. p.) mal súd za preukázané, že otec platil doposiaľ výživné v takto dohodnutej výške. Otec dieťaťa pracuje v obchodnej spoločnosti SAS Automotive s.r.o. ako skladník s priemerným mesačným zárobkom 752,- euro netto. Nevlastní nehnuteľnosti, hnuteľné veci väčšej hodnoty a okrem príjmu z pracovného pomeru iný zdroj príjmu nemá. Otec býva v 1-izbovom byte o výmere 33,27 m2 nachádzajúceho sa na H.Č. J. Č.. XX v Bratislave, ktorý má v nájme na základe nájomnej zmluvy uzavretej dna 28.01.2015. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 31.01.2016 s výškou nájomného a poplatkov za služby spojené s užívaním bytu spolu v sume 434,04 euro. Po rozvode manželstva s matkou mal. W. uzavrel otec manželstvo s Y. W., z ich manželstva sa dňa 04.10.2001 narodila dcéra D.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2010 bolo toto manželstvo rozvedené. Súd schválil v konaní rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. D. zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 67,- euro. Na preukázanie mesačných nevyhnutných výdajov otec predložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú uzavrel dňa 10.03.2015 s veriteľom - VÚB banka, a.s., na základe ktorej mu bol vyplatený spotrebiteľský úver vo výške 7 000,- euro, ktorú sumu sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 106,40 euro. Matka mal. W. nové manželstvo neuzavrela, iné vyživovacie povinnosti nemá, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Býva spolu s dcérou v rodičovskom byte, platí všetky poplatky spojené s užívaním bytu. Rodičia jej finančne pomáhajú, podporujú svoju vnučku v jazdeckom športe. Pracuje vo firme svojho otca G.B. DAD s.r.o., Orešanská cesta 7, Trnava ako účtovníčka s priemerným mesačným príjmom 740,- euro netto od januára 2015, jej však táto firma mzdu nevypláca pre nepriaznivú ekonomickú situáciu, pracuje tiež ako poisťovacia maklérka pre obchodnú spoločnosť KASKOSERVIS s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom 933,- euro netto.
Od 07.marca 2015 je matka maloletej práceneschopná pre poranenie achillovej šľachy, je poberateľkou nemocenských dávok. Právna zástupkyňa matky na otázku súdu, v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd priznal zvýšené výživné spätne odo dňa 01.09.2014, uviedla, že zvýšené výživné žiada priznať odo dňa 01.09.2014, kedy dcéra účastníkov nastúpila na gymnázium, navrhovateľka nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr z dôvodu, že sa snažila s odporcom dohodnúť mimosúdne, prostredníctvom mediátora. Celkové mesačné výdaje na dcéru matka vyčíslila nasledovne:
- Výdavky na šport ...200,- euro, (tréner 2 x do týždňa á 25,- euro/h, športová výstroj, strava a ubytovanie na pretekoch, nezahrnula sem výdavky spojené s ustajnením koní)
- Štartovné a zápisné na preteky................83,33 euro 4 27P/36/2015
- Doučovanie z angličtiny.......................... 80,- euro/mesiac - individuálne
- Poplatok škola......................................14,70 euro
- Poplatok za učebnice..............................16,67 euro
- Školské výlety.......................................17,50 euro
- Strava v škole.......................................20,83 euro
- Strava doma........................................150,-- euro
- Lekárska starostlivosť............................20,-- euro
- Cestovné MHD......................................12,-- euro
- Medzimestské cestovanie.......................15,-- euro
- Výdavky na ošatenie..............................60,-- euro
- Drogéria...............................................25,-- euro
- Telefón................................................10,-- euro
- Internet...............................................11,50 euro
- Vreckové.............................................20,-- euro
- Výdavky na dovolenku..........................66,67 euro/ročne Celkové mesačné výdaje na dcéru ustálila sumou cca 900,-- euro.
Podľa potvrdenia Gymnázia Jána Papánka, Vazovova ul. č. 6, Bratislava, je maloletá W. W. v školskom roku 2014/2015 študentkou 1.D triedy. Podľa lekárskeho potvrdenia MUDr. P. M., čeľustnej ortopedičky, mal. Barbora je v jej dispenzárnej liečbe od januára 2008. Maloletá W. je zapísaná v športovom klube JK Rozálka o.z., , tréningy prebiehajú v areály Zdravia ROZALKA, Suvorovova 9, Pezinok. Jedna hodina tréningu stojí 25,- euro. Matka dieťaťa na pojednávaní súdu uviedla, že sa snaží dcéru v jej jazdeckom športe podporovať, pomáhajú jej v tom aj starí rodičia zo strany matky. Dcéra chodí aj na parkúrové súťaže, v ktorých sa jej darí. Má dva kone, jedného jej kúpil starý otec a jedného má prenajatého. Výdaje spojené s ustajnením a starostlivosťou o kone uhrádza starý otec. Matka z uvedeného dôvodu pracuje v dvoch zamestnaniach, čo by mal skúsiť aj otec. Otec sa s dcérou vôbec nestretáva, nemá záujem ani snahu. Práve z tohto dôvodu žiada, aby súd určil, že matka je oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Právna zástupkyňa matky poukázala, že pri určení výživného by mal súd prihliadnuť aj na možnosti a schopností rodiča. Ak matka môže pracovať v dvoch zamestnaniach, môže takto pracovať aj otec dieťaťa. Tiež je otázne, či by nebolo výhodnejšie keby si otec prenajal otec byt v inom, menej lukratívnom obvode Bratislavy. Otec dieťaťa pred súdom uviedol, že by bol schopný platiť výživné v sume maximálne 100,- euro mesačne. Okrem príjmu z pracovného pomeru, nemá iný zdroj príjmu, pracuje na zmeny, preto by nebol schopný pracovať aj v ďalšom zamestnaní. Okrem mal. W. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. D., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú platí výživné v sume 67,- euro mesačne. V spoločnej domácnosti býva s priateľkou D. X., s ktorou plánuje budúcnosť, hospodária spoločne tak, že on platí poplatky za byt a jeho priateľka financuje stravu, drogériu. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 5 27P/36/2015
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, že ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne však závisí od schopnosti a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajúc z kritéria odôvodnenosti potrieb aj tieto musia mať určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že povinný rodič žije spolu s priateľkou v prenajatom 1-izbovom byte o rozlohe 33,27 m2 na H. J. v Bratislave, za ktorý platí nájomné 434,04 euro mesačne, spláca spotrebiteľsky úver v sume 106,40 euro, výživné na dcéru D. 67,- euro a výživné na dcéru W. 66,39 euro. Len tieto mesačné výdaje predstavujú spolu 673,39 euro, pričom jeho priemerný mesačný príjem dosahuje 740,- euro netto. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak povinný rodič žije v spoločnej domácnosti s priateľkou D. X., ktorý vzťah hodnotil sám ako vážny a perspektívny, predpokladá sa, že spoločne uhrádzajú náklady spojené s užívaním bytu a vedením spoločnej domácnosti, čím sa mesačné výdaje otca maloletej znižujú v tomto smere na 1/2. Matka mal. W. zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, na čo súd v konaní tiež prihliadal, momentálne je práceneschopná, čo je stav iba dočasný. Matka pracuje v obchodnej spoločnosti Kaskoservis s.r.o., s netto mzdou 933,- euro, do januára 2015 mala príjem aj z pracovného vzťahu u firmy svojho otca G.B.DAD s.r.o. avšak podľa tvrdení uvedených v návrhu od januára 2015 z tejto práce žiaden príjem nemá, pre nepriaznivú ekonomickú situáciu firmy. Súd konštatuje výšku príjmu matky 933,- euro netto a výšku príjmu otca 740,- euro netto. Matka vyčíslila náklady na výživu dcéry Barbory sumou 900,- euro, čo je takmer suma príjmu matky a prevyšuje príjem otca. Požiadavka rozvoja mal. W. je nesporná, jej nadštandardné podmienky však musia byť podložené adekvátnymi schopnosťami a 6 27P/36/2015
možnosťami povinného rodiča. V danom prípade sám otec nedosahuje príjem vo výške výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletú. Otec je vyučený automechanik, je zamestnaný v obchodnej spoločnosti SAS Automotive s.r.o. ako skladník. Súd je toho názoru, že jeho príjem je primeraný jeho vzdelaniu a pracovnému zaradeniu, súd nezistil, že by otec vlastnil nehnuteľnosti, resp. hnuteľné veci väčšej hodnoty, preto by nebolo v jeho možnostiach ani schopnostiach platiť výživné vo výške 450,- euro tak, ako to žiadala matka. Takáto výška výživného je vzhľadom na jeho príjem nereálna a neodzrkadľuje základnú zásadu, že výživné má byť primerané schopnostiam a zárobkovým možnostiam povinného rodiča. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, prihliadnuc na ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine dospel záveru, že v možnostiach povinného rodiča je prispievať na výživu svojej dcéry zvýšeným výživným 120,- euro mesačne. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, keďže nebolo v konaní preukázané, že by osobné a majetkové pomery povinného rodiča odôvodňovali prispievať na svoju dcéru vyššou sumou. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Dôvody hodné osobitného zreteľa musí oprávnený rodič súdu preukázať. Mohla by medzi ne patriť napr. objektívna nemožnosť podať návrh o zvýšenie, resp. určenie výživného proti otcovi napr. preto, že oprávnený rodič netušil, kde žije alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu, kedy sa oprávnený rodič nemohol venovať takémuto konaniu. V prejednávanej veci právna zástupkyňa matky neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal priznať výživné za dobu troch rokov spätne od podania návrhu, následne žiadala priznať výživné aspoň od 01.09.2014, kedy začala dcéra účastníkov navštevovať gymnázium. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že skutočne dňa 01.09.2014 došlo k zmene pomerov na strane maloletej Barbory, táto zmena pomerov však sama o sebe neodôvodňuje priznať výživné spätne. Zákon výslovne vyžaduje aby oprávnený rodič preukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vznikli na jeho strane a ktoré mu neumožňovali objektívne podať návrh na súd skôr. Vzhľadom na to, že matka neuviedla žiadne relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce spätné priznanie výživného a len vo všeobecnej rovine skonštatovala, že už ku dňu 1.9.2014 nastala zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, súd počiatok zvýšenia výživného otca pre maloleté dieťa určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine a vo zvyšnej časti jej návrh zamietol a dodáva, že ku dňu podania návrhu boli nepochybne splnené všetky zákonné podmienky odôvodňujúce zvýšenie výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a že nastala výrazná zmena týchto okolností na strane dieťaťa, keď nastúpila na štúdium na gymnázium a napokon od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2000, keď dieťa bolo vo veku 1 roka nepochybne došlo k zmene pomerov na strane mal. Barbory, ktorá skutočnosť odôvodňovala zvýšenie výživného v stanovenej výške. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd týmto rozsudkom zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 28.04.2000 v časti o výživnom. Súd určil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné, ktoré mu vzniklo odo dňa priznania zvýšeného výživného, t.j. odo dňa podania návrhu na súd (20.03.2015) do rozhodnutia súdu dňa 30.06.2015 vo výške 178,70 € (3 mesiace a 10 dní) pričom súd určil 7 27P/36/2015
zročné výživné ako rozdiel medzi určeným zvýšeným výživným 120,- euro a sumou, ktorú povinný platil na základe mimosúdnej dohody 66,39 euro, tento rozdiel predstavuje 53,61 euro/mesiac. Takto vzniknutý dlh na výživnom (§ 154 ods. 1 O. s. p.), ktoré za obdobie od 20.03.2015 do 30.06.2015 predstavuje 178,70 euro súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- euro spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na príjmové pomery otca a výšku dlžnej čiastky. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd určil, že matka dieťaťa je oprávnená mal. Barboru zastupovať a spravovať jej majetok, keďže v konaní o rozvod manželstva tieto práva a povinnosti upravené neboli. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods. 3/ O. s. p.). 8 27P/36/2015
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O. s. p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.