Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-11-2022.pdf
PDF · 90.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom 812 72 Bratislava, Pribinova 2, proti žalovanému: R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. č. XXX, o zaplatenie 104,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 104,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,- eur od 19.09.2020 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2022, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 104,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,- eur od 19.09.2020 do zaplatenia.
2/ Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 19.08.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXX vo výške 104,- eur, splatná do 18.09.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení S. za obdobie od 24.04.2020 do 02.05.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil. Žalobca zaslal žalovanému výzvy na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020, ako aj zo dňa 02.02.2022. Týmito výzvami vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, preto si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania od 19.09.2020 až do ich úplného zaplatenia, t.j. odo dňa ktorý nasleduje po dni splatnosti faktúry (18.09.2020), ktorou bola vyúčtovaná suma za poskytnutú stravu. Žalovaný požaduje úroky z omeškania vo výške 5% ročne s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k žalovanej istine žalobca poukázal na § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z. z.“), podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Žalobca k tomu doplnil, že predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje
plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
3/ Súd podľa žaloby dňa 17.05.2022 vydal platobný rozkaz č. k. 6C/11/2022-21, ktorý sa nepodarilo žalovanému (do vlastných rúk) doručiť.
4/ Nakoľko z § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) vyplýva, že ak nemožno platobný rozkaz žalovanému doručiť, súd ho v plnom rozsahu zruší, uznesením č. k. 6C/11/2022-37 zo dňa 20.09.2022 súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu uvedeného v predchádzajúcom odseku.
5/ Zároveň súd (podľa § 167 ods. 1, 2 CSP) vydal uznesenie, ktorým žalovaného vyzval, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia, uviedol, či žalobcom uplatnený nárok uznáva alebo nie a v prípade, že ho neuznáva, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, označil a predložil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto uznesenie súd žalovanému doručil spolu so žalobou a jej prílohami, ako aj poučeniami o procesných právach a povinnostiach strán sporu.
6/ Pre účely doručenia žaloby, vyššie uvedených uznesení, ako aj poučení o procesných právach a povinnostiach súd zisťoval adresu súčasného pobytu žalovaného, resp. adresu, na ktorej preberá poštové zásielky.
7/ Žalobca uviedol v žalobe adresu žalovaného S., XXX XX S. XXX. Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaný má vedený trvalý pobyt na adrese XXX XX S. súpisné číslo XXX (od 15.04.2019
- č. l. 13 spisu). Na túto adresu súd žalovanému doručoval platobný rozkaz a výsledok doručovania prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. bol taký, že písomnosti mu doručené neboli z dôvodu, že si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd z tohto dôvodu písomnosti pre žalovaného doručoval prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ v W., ktoré súdu oznámilo, že zásielka žalovanému doručená nebola, pretože dom, v ktorom má bývať je neobývaný a jeho iná adresa pobytu nie je známa (č. l. 27 spisu). Následne súd požiadal o súčinnosť Obec S. (W.), ktorá súdu oznámila, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu, ktorá je v ich obci dlhodobo nezdržiava. Na tejto adrese je prihlásený aj jeho otec V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa na tejto adrese taktiež nezdržiava. Obec má vedomosť, že žije v zahraničí. Nakoľko obec uviedla telefónne číslo na otca žalovaného, aj jeho emailovú adresu, súd kontaktoval otca žalovaného telefonicky, aj emailom, avšak otec na email súdu nereagoval a jeho telefónne číslo bolo nedostupné. Súdu sa tak súčasný pobyt žalovaného, na ktorú by mu mohla byť úspešne doručená žaloba, zistiť nepodarilo.
8/ Podľa § 116 ods. 1 a 2 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. (2) Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
9/ Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, súd dňa 21.09.2022 na svojej webovej stránke, ako aj úradnej tabuli, oznámil podanie žaloby spolu s jej prílohami a tiež oznámil aj procesné poučenia a uznesenie 6C/11/2022 zo dňa 20.09.2022 (č. l. 41 spisu). S ohľadom na toto oznámenie súd považoval žalobu za doručenú dňom 06.10.2022.
10/ Následne dňa 04.11.2022, keď žalovaný dovtedy na takto doručenú žalobu nereagoval, súd na svojej webovej stránke a úradnej tabuli určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na 15.11.2022 o 8,45 hod.
11/ Súd totiž dospel k záveru, že na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie nie je potrebné, pretože boli splnené podmienky na takýto postup súdu vyplývajúce z § 177 ods. 2 písm. a) CSP.
12/ Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
13/ V danej veci hodnota sporu bez príslušenstva predstavuje 104,- eur, skutkové tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe nie sú sporné (nakoľko ich žalovaný nijako nerozporoval, resp. nepoprel) a vo veci ide o jednoduché právne posúdenie.
14/ Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
15/ O veci súd rozhodol na základe listinných dôkazov pripojených k žalobe, čo boli všetky navrhnuté, resp. označené dôkazy.
16/ Pri svojom rozhodovaní súd zároveň vychádzal z nesporných skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe.
17/ Z týchto listín a nesporných skutkových tvrdení vyplýva nasledovný skutkový stav: Dňa 19.08.2020 žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 104,- eur, splatnú do 18.09.2020, a to titulom nákladov za stravu počas nariadenej karantény v zariadení S. za obdobie od 24.04.2020 do 02.05.2020 (č. l. 4 spisu). Faktúra bola žalovanému odoslaná na adresu S., XXX XX S., odkiaľ sa žalobcovi vrátila z dôvodu neznámeho adresáta (č. l. 4 p. v. a č. l. 5 spisu). Dňa 19.10.2020 žalobca vyhotovil výzvu na úhradu pohľadávky, ktorou žalovaného vyzval v lehote 30 dní od jej vystavenia na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla za poskytnutú stravu v povinnej karanténe, ktorú bol povinný uhradiť podľa faktúry variabilný symbol XXXXXXXXX v sume 104,- eur so splatnosťou 18.09.2020. Túto výzvu žalobca žalovanému zaslal na adresu jeho trvalého pobytu S., XXX XX S. dňa 30.10.2020. Dňa 02.11.2020 bola zásielka uložená na pošte a dňa 23.11.2020 bola žalobcovi vrátená s vyznačenou poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ (č. l. 5 p. v. spisu a č. l. 6 p. v. spisu). Žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky podľa vyššie uvedenej faktúry aj pred podaním žaloby, a to listom zo dňa 02.02.2022 (č. l. 7 spisu), ktorý mu adresoval na adresu jeho trvalého pobytu, z ktorej sa zásielka žalobcovi vrátila dňa 04.03.2022 s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ (č. l. 7 p. v. a 8 spisu).
18/ Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase trvania karantény žalovaného), podľa ktorého opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia. Súčasne súd aplikoval § 58 ods. 2 uvedeného zákona (v znení účinnom v čase trvania karantény žalovaného), podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
19/ Plénum Ústavného súdu v náleze sp. zn. Pl. ÚS 4/2021 vyslovilo, že ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia je ustanovením svojou povahou zákonným, ktoré umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi uložených tejto osobe tým, že tieto náklady je povinná znášať. Z tohto ustanovenia je zároveň zrejmé, že uložená povinnosť znášať náklady je podmienená tým, že tieto vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. Prípustnosť tohto zásahu do vlastníctva z hľadiska rozsahu je výslovne obmedzená výškou nákladov spojených s plnením uložených povinností, ktoré je fyzická osoba povinná znášať sama. Ide pritom o náklady plnenia akýchkoľvek (uložených) povinností, nielen povinnosti podrobiť sa
opatreniam obmedzujúcim jej osobnú slobodu - patrí sem napríklad aj povinnosť znášať náklady spojené s používaním preventívnych a iných ochranných pomôcok, náklady dezinfekcie atď..
20/ Nakoľko žalovanému nariadená karanténa trvala od 24.04.2020 do 02.05.2020, t.j. spolu 9 dní a žalobca si uplatnil paušálne náklady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (v znení účinnom v čase trvania karantény žalovaného) v spojení s § 1 písm. c) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 176/2019 Z. z. o sumách stravného (v znení účinnom v čase trvania karantény žalovaného), t.j. vo výške 11,60 eur za deň, čo predstavuje spolu 104,40 eur, súd žalobe o zaplatenie 104,- eur vyhovel. Súd len na okraj (pretože ide, vo vzťahu k prejednávanej veci, o právnu úpravu de lege ferenda) uvádza, že podľa ods. 4 usmernenia generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SKR-COKP1-2020/000496-006 z 11.11.2020 o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach bola stravná jednotka celodennej stravy stanovená na sumu 13,- eur s DPH vrátane plastového obalu.
21/ Popri sume 104,- eur súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 19.09.2020 do zaplatenia, na ktoré vznikol žalobcovi nárok s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa totiž tým, že nezaplatil sumu 104,- eur v lehote splatnosti faktúry, dostal po uplynutí tejto lehoty do omeškania, ktoré trvá doposiaľ.
22/ Zhrnúc doteraz uvedené, súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
23/ Pokiaľ ide o trovy konania, nárok na ne vznikol v spore plne úspešnému žalobcovi, a to s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však žiadne trovy konania žalobcovi vzniknúť nemohli, keďže od platenia súdnych poplatkov je zo zákona oslobodený a v spore nebol zastúpený advokátom, resp. spoločnosťou vykonávajúcou advokáciu a žaloba bola súdu doručená elektronicky, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.