Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-400-2015.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/400/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: C. O., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt mesto J. J., toho času bytom T. XX, XXX XX J. J., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti odporcovi: C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt P. XXX/XX, XXX XX P. P., toho času bytom B. XXX, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, o určenie otcovstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. J. so sídlom V. X, XXX XX J. J., o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C/13/2014-101 zo dňa 19. 02. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej C. O. výživným vo výške 60,- Eur mesačne počnúc dňom 16. 06. 2014, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, vo výroku, ktorým rozhodol o zaostalom výživnom na maloletú C. O. za obdobie od 16. 06. 2014 do 28. 02. 2014 vo výške 510,- Eur a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné v dvadsiatich štyroch mesačných splátkach vo výške 21,25 Eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom marec 2015 až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol a vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 66,- Eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 348,84 Eur za zastúpenie advokátom zástupcovi navrhovateľky v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že odporca je otcom maloletej C. O., nar. XX. XX. XXXX v J. J. z matky C. O.. Zároveň rozhodoval o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. Maloleté dieťa zveril do osobnej výchovy a starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 60,- Eur mesačne, počnúc dňom 16. 06. 2014, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozhodol o zaostalom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 16. 06. 2014 do 28. 02. 2014 vo výške 510,- Eur, pričom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné v dvadsiatich štyroch mesačných splátkach vo výške 21,25 Eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom marec 2015 až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 66,- Eur za zaplatený súdny poplatok a 348,84 Eur za zastúpenie advokátom, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zákonom stanovenej lehote rozsudok okresného súdu odvolaním napadla navrhovateľka aj odporca.
Navrhovateľka podala odvolanie voči výroku III. a IV. uvedeného rozhodnutia, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu sumou 60,- Eur mesačne, počnúc dňom 16. 06. 2014 a rozhodol o zameškanom výživnom.
Odvolací súd posúdiac celý obsah podaného odvolania, keďže navrhovateľka sa domáha, aby odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc dňom 16. 06. 2014, má za to, že navrhovateľka odvolaním napadla aj výrok rozsudku, ktorým súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol, a to v rozsahu výroku rozsudku, ktorým súd vo výške prevyšujúcej sumu 60,- Eur mesačne zamietol.
V odvolaní navrhovateľka poukázala na to, že súd pri rozhodovaní o určení výživného musí posúdiť komplexne všetky pomery účastníkov, pričom nemôže opomenúť ani existenciu § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle. Má za to, že prvostupňový súd dostatočne neprihliadol na skutočnosti uvedené navrhovateľkou pri jej výsluchu, poukázala na to, že vzhľadom na bytové pomery odporcu, ako otca maloletej, ktorý býva v rodinnom dome, je namieste, aby maloletá mohla bývať v bezpečnom domove spolu s matkou, má za to, že súd pri svojom rozhodovaní nedostatočne prihliadol aj na vývoj životných nákladov, ktoré podstatne s vekom maloletej stúpajú, uviedla, že maloletá v nadväznosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú, ako aj na skutočnosť, že vzhľadom k zlej finančnej situácii navrhovateľka chce nastúpiť do práce, avšak nemá z čoho pokryť ani náklady na jasle pre maloletú, nakoľko sama navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- Eur spolu na tri deti, pričom výška rodičovského príspevku, ktorý dostáva na maloletú C. O., je vo výške 220,- Eur mesačne. Na zabezpečenie potrieb maloletej, ako aj na chod domácnosti a iných potrieb maloletej, matke zostáva spolu suma 70,- Eur mesačne. Poukázala na to, že osobnú starostlivosť matky je potrebné zohľadniť ako kompenzáciu finančného príspevku, ktorú má matka poskytnúť na výživu dieťaťa. Má za to, že výška priznaného výživného na maloleté dieťa vo výške 60,- Eur mesačne je veľmi nízka, neprimeraná veku, potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca, ktorý sa nielenže zatajuje pred súdom, ale aj pred navrhovateľkou, neplní si riadne a včas ani iné povinnosti, napríklad daňové a podobne, aj napriek tomu, že je spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, snaží sa zatajovať svoj príjem, pričom, ak by aj príjem nemal, odporca nemá zdravotné problémy, dobrovoľne si platí zdravotné a sociálne poistenie, má možnosť sa zamestnať. Ak by nemal príjem, má navrhovateľka za to, že by sa o možnosť zamestnania minimálne uchádzal, a to z dôvodu, že okrem vyživovacej povinnosti k maloletej C. má aj iné vyživovacie povinnosti. Odporcovi nič nebráni v tom, aby rozšíril svoju podnikateľskú činnosť prípadne aj o iné predmety podnikania, nakoľko je v produktívnom veku a musí si byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ako aj k jeho ďalším dvom deťom, ktoré vychováva s R. D., s ktorou býva aj v spoločnej domácnosti a ktorá má rovnako majetkovú účasť na niektorých z obchodných spoločností, v ktorých je spoločníkom aj odporca. Navrhovateľka má za to, že prvostupňový súd mal vykonať podrobnejšie šetrenie, vyžiadať si zoznam z obchodného registra spoločností, v ktorých má odporca majetkovú účasť, zápisnice z valných zhromaždení tak, aby bolo zrejmé, aký bol hospodársky výsledok jednotlivých spoločností a aké zisky boli spoločníkom vyplatené, keďže tieto príjmy sa už neuvádzajú v daňovom priznaní fyzickej osoby. Súd je povinný hodnotiť životnú úroveň rodiča pred jeho reálnymi možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu, uložiť odporcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu výživným vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc dňom 16. 06. 2014 a rozhodnúť o zaostalom výživnom vo výške 1.105,- Eur za obdobie od 16. 06. 2014 do 28. 02. 2014.
Odporca v podanom odvolaní namietal určenie vyživovacej povinnosti a zameškané výživné z dôvodu, že dlhodobo nie je schopný pracovať, pretože je dlhodobo chorý. Nachádza sa vo výkone väzby, momentálne je po náročnej operácii, jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mu neumožňoval a ani neumožňuje pracovať, z týchto dôvodov dlhodobo nemal žiaden príjem, nemá a nebude mať žiaden príjem, nevie platiť určené výživné a splácať zameškané výživné. Poštové zásielky na adrese jeho pobytu si nevie prevziať, nakoľko sa nachádza v ÚVTOS a ÚVV L..
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporcovi v žiadnom prípade nebráni skutočnosť, že sa momentálne nachádza v ÚVV L., aby si riadne plnil svoje vyživovacie povinnosti, pričom jeho aktuálny stav nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa, nakoľko takmer rok od jej
narodenia úmyselne odporca popieral otcovstvo k nej. Má za to, že odvolanie odporcu je len účelové, nakoľko sa úmyselne vyhýbal súdnemu konaniu, k doručenému návrhu na začatie konania sa nijako nevyjadril, vyjadril sa až následne podaným odvolaním k vyhlásenému rozhodnutiu. Navrhovateľka sa v ostatnom pridržiava svojich vyjadrení uvedených v odvolaní.
V dôsledku podaných odvolaní krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil (č. l. 136), že odporca sa od 01. 12. 2014 nachádza v Ústave na výkon väzby L.; pokiaľ teda okresný súd vo veci pojednával dňa 19. 02. 2015, na ktorom pojednávaní vyhlásil aj rozsudok vo veci samej, pričom okresný súd odporcu na pojednávanie uskutočnené dňa 19. 02. 2015 predvolával prostredníctvom pošty z adresy B. XXX, P. a zásielka sa súdu vrátila späť dňa 05. 02. 2015 s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a zároveň súd predvolával odporcu na toto pojednávanie aj prostredníctvom OO PZ Zlaté Moravce so žiadosťou o doručenie súdnej zásielky - predvolanie na pojednávanie dňa 19. 02. 2015, pričom z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že doručenie predvolania na pojednávanie dňa 19. 02. 2015 nebolo realizované ani prostredníctvom OO PZ Zlaté Moravce, za situácie, že z obsahu spisu vyplýva, že odporca už v období od 01. 12. 2014 sa nachádzal v Ústave na výkon väzby L., nemožno konštatovať doručenie predvolania na pojednávania ani v zmysle § 46 ods. 2 O. s. p. dňom 05. 02. 2015 tak, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval prvostupňový súd. Pokiaľ teda odporca na pojednávanie dňa 19. 02. 2015, na ktorom pojednávaní súd aj vo veci samej rozhodol, nebol riadne predvolaný, pričom nemožno aplikovať na doručenie predvolania ani fikciu doručenia v zmysle § 46 ods. 2 O. s. p., je daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Odporcovi, ako účastníkovi konania, sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pričom na túto vadu konania pred súdom prvého stupňa je odvolací súd povinný prihliadať v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 O. s. p., pričom odvolací súd konštatuje, že sa jedná o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na nedostatočne zistený skutkový stav. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu zrušil vo výrokoch, ktoré boli napadnuté odvolaním navrhovateľky a odporcu. Vzhľadom na obsah odvolania navrhovateľky a dôvody odvolania navrhovateľky odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému dieťaťu nemal dostatočne zistený skutkový stav, je potrebné, aby prvostupňový súd doplnil dokazovanie a zistil riadne majetkové pomery odporcu, ako aj majetkové pomery navrhovateľky a v súlade s ustanovením § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 (ďalej „Zákon o rodine") po doplnení dokazovania náležitým zistením schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého dieťaťa určil vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému dieťaťu s prihliadnutím aj na rozsah osobnej starostlivosti, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje navrhovateľka. Je potrebné, aby sa súd náležite vysporiadal s existenciou ďalších vyživovacích povinností, výškou vyživovacích povinností, či už navrhovateľky, alebo aj odporcu, pretože ani táto skutková okolnosť z vykonaného dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd nie je jednoznačne a náležitým spôsobom preukázaná. Prvostupňový súd ani v odôvodnení rozhodnutia okruhu a výške vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča maloletého dieťaťa nevenoval náležitú pozornosť. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že matka vypovedala, že má náklady na maloleté dieťa v rozsahu 70,- až 80,- Eur mesačne, z toho súd usúdil náklady na maloleté dieťa vo výške 75,- Eur s tým, že do nákladov započítal aj výbavičku a ustálil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu čiastkou 60,- Eur. Odvolací súd uvádza, že je potrebné s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka jednoznačne sa vysporiadať s otázkou, či kolízny opatrovník pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu navrhol zohľadniť náklady vynaložené na zakúpenie výbavičky dieťaťa alebo sa jednalo o návrh poskytnúť matke maloletého dieťaťa príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, pričom v prípade, že by sa jednalo o takýto návrh, súd musí zohľadňovať ustanovenie § 74 Zákona o rodine.
Po doplnení dokazovania, tak ako to odvolací súd uviedol už vyššie, prvostupňový súd posúdi a určí rozsah vyživovacej povinnosti v súlade s ustanovením § 62 a nasl. Zákona o rodine, zároveň rozhodne o zameškanom výživnom na maloleté dieťa, pričom odvolací súd poukazuje na nesprávnosť výroku uvedeného v rozhodnutí prvostupňového súdu, čo sa týka dĺžky obdobia, keď súd uviedol vo výroku rozhodnutia obdobie od 16. 06. 2014 do 28. 02. 2014, keď zrejme toto obdobie malo byť vzhľadom
na dátum rozhodnutia vo veci samej stanovené do 28. 02. 2015, čomu zodpovedá aj odôvodnenie rozhodnutia. Prvostupňový súd teda v ďalšom konaní bude venovať pozornosť aj správnemu určeniu obdobia zameškaného výživného.
Keďže odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O. s. p. zrušil aj rozhodnutie o náhrade trov konania, pričom o náhrade trov konania následne rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Odvolaním nenapadnuté výroky, ktorými súd prvého stupňa určil, že odporca je otcom maloletej C. O., nar. XX. XX. XXXX. z matky C. O. a maloleté dieťa zveril do osobnej výchovy a starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, zostávajú nedotknuté z dôvodov, že rozsudok prvostupňového súdu v týchto častiach nebol odvolaním žiadneho z účastníkov konania napadnutý. Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.