Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-690-2014.pdf
PDF · 81.04 KB
Case nature
Subarea
13Co/690/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa:
BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: V. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. L. XXXX/XX, F. F., naposledy bytom N. T. č. 8, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníčkou Zuzanou Kánovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 660,18 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/28/2014 - 106 zo dňa 15. 04. 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznáva, mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 52,18 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku, vedený vo U., a. s., pobočka T. pod
č. IBAN: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: SUBASKBX, VS: XXXXXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia; vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa ustanovenia § 96
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,O. s. p.“) zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne - Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove náhradu trov konania nepriznáva.
Vo vzťahu k trovám konania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že v danom prípade má povinnosť nahradiť trovy konania s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. navrhovateľ, keďže zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a nepreukázal procesné zavinenie odporkyne, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie bolo zastavené pre správanie odporkyne. Odporkyňa si však náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka konania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia
uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez vedomia odporkyne. Odporkyňa nedala súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, preto mal okresný súd zato, že takéto trovy nie sú účelne vynaložené. Konštatoval, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/2003, podľa obsahu ktorého súdy skúmajú najmä účelnosť vynaložených trov konania. Zdôraznil, že vedľajší účastník vstupuje do konaní, o ktorých nemá žiadnu vedomosť, o jeho vstupe do konania nemajú vedomosť ani odporcovia a teda vstupuje do konania bez ohľadu na ich vôľu. Jeho vstup je paušálny, pričom tak postupuje v stovke ďalších prípadov, čo podľa okresného súdu navodzuje dojem, že účelom jeho vstupu do konania nie je ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách konania v podaní zo dňa 14. 05. 2014 vedľajší účastník na strane odporkyne odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, konkrétne proti výroku, ktorým okresný súd rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. Vo vzťahu k ustanoveniu § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. vedľajší účastník na strane odporkyne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/463/2012 zo dňa 12. 12. 2012, kde sa uvádza: ,,Ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane navrhovateľa aj odporcu. Vždy bude zavinenie na strane navrhovateľa, a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu a súčasne nejde o situáciu, ktorú predpokladá § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., teda že späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, by bolo spôsobené správaním odporcu. Ak by späťvzatie návrhu bolo spôsobené správaním odporcu, napr. odporca by plnil navrhovateľovi po podaní žaloby, bol by povinný uhradiť trovy konania odporca podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.“ V uvedenej súvislosti vedľajší účastník na strane odporkyne v odvolaní zdôraznil, že Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatuje, že vylúčenie zavinenia účastníka konania v príčinnej súvislosti s procesným úkonom, v dôsledku ktorého došlo k zastaveniu konania z iných dôvodov ako sú predpokladané v § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., je v rozpore so všeobecne platnými aplikačnými pravidlami ustanovenia § 146 ods. 2, prvá veta O. s. p. a ústavne neakceptovateľné. V závere odvolania vedľajší účastník na strane odporkyne navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania zmenil a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia; vo zvyšnej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 660,18 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu na vydanie platobného rozkazu. V podaní zo dňa 18. 12. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne, ďalej že žiada, aby mu súd doručil návrh na začatie konania s prílohami a zároveň si uplatnilo právo na náhradu trov konania.
V podaní zo dňa 11. 04. 2013 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k návrhu, pričom poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľná zmluvná podmienka.
V podaní zo dňa 09. 04. 2014 zobral navrhovateľ žalobu podľa ustanovenia § 96
ods. 1 O. s. p. v celom rozsahu späť, na základe čoho navrhol konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť tak, že súd žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd, tak ako bolo vyššie uvedené, konanie podľa ust. § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa ust. 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov nepriznáva, pretože odporkyňa si náhradu trov neuplatnila a trovy vedľajšieho účastníka na strane odporkyne posúdil ako neúčelne vynaložené trovy konania. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách konania vedľajší účastník na strane odporkyne odvolal. Z obsahu odvolania vedľajšieho účastníka je zrejmé, že vedľajší v odvolaní namietal, že okresný súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolanie vedľajšieho účastníka je čiastočne dôvodné. Nemožno sa stotožniť so záverom okresného súdu v tom, že by vedľajšiemu účastníkovi nevznikol vôbec nárok na náhradu trov konania. Na druhej strane je však vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky zrejmé, že sa v danom prípade jedná
o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), nakoľko predmet konania neprekročil sumu
1.000 €. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd mal správne postupovať tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne mal priznať náhradu trov právneho zastúpenia; uplatnenú výšku trov mal však v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. krátiť.
Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich nepriznať alebo znížiť.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od tohto okamihu ide drobný spor.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že pokiaľ okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia argumentoval tým, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nevznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pretože trovy vedľajšieho účastníka sú neúčelne vynaloženými trovami konania, odvolací súd uvádza, že uznesenie okresného súdu v tejto časti nie je správne, pretože vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu viedlo v konečnom dôsledku k späťvzatiu žaloby, čo znamená, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli vynaložené v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol priaznivý pre žalovaného spotrebiteľa - odporkyňu, nakoľko navrhovateľ zobral v konečnom dôsledku žalobu na základe argumentácie vedľajšieho účastníka späť. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS/2257/2008 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia navrhovateľa, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez súhlasu žalovaného spotrebiteľa, pretože ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014 nelimitovalo vstup združenia na ochranu spotrebiteľov do konania súhlasom hlavného účastníka konania, na podporu ktorého vstúpilo takéto združenie do konania. Bez ohľadu na uvedené, je však potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), nakoľko predmet konania neprekročil sumu 1.000 €. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd mal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. priznať, ale na rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka zároveň aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p., ktoré upravuje krátenie, resp. nepriznanie náhrady trov konania v prípade tzv. drobných sporov, tak ako je to v tomto prípade.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd nepriznal odporkyni a vedľajšiemu účastníkov na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne po aplikácii ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a ust. § 150 ods. 2 O. s. p. trovy právneho zastúpenia v rozsahu 2/3 z celkovo v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uplatnených trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 78,28 € (ako odmeny za dva úkony právnej služby v prvostupňovom konaní (príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie k návrhu) 2 x po 24,90 €,
plus dva x režijný paušál k uvedeným úkonom právnej služby, 1 x vo výške 7,63 € a 1 x vo výške 7,81 €), t. j. vo výške 52,18 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (ust. § 149 ods. 1 O. s. p.), do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia; vo zvyšnej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.