Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-1417-2012.pdf
PDF · 73.72 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/1417/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO 30 807 484 proti povinnému GRAFOL Trade, s.r.o., Mlynská 16, Svit, IČO 44 122 004, o vymoženie 227,54 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo výške 41,63 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 12.11.2012 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 227,54 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozhodnutia oprávneného č. 700-3011581012-GC04/12 zo dňa 08.08.2012. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 * 070570 dňa 05.12.2012.
Dňa 04.07.2014 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V inej exekučnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14Er/843/2011 medzi tými istými účastníkmi oprávnený dňa 07.10.2014 súdu oznámil, že naďalej trvá na vykonávaní exekučného konania, nakoľko aj napriek minimálnej pravdepodobnosti je možná zmena majetkových pomerov povinného. Má za to, že súdny exekútor nevyužil všetky zákonné možnosti na vymoženie pohľadávky oprávneného. Nesúhlasí so zastavením exekúcie a jeho zaviazaním k úhrade trov exekučného konania, nakoľko skutočnosť, že povinný je nemajetný, on nespôsobil a súdny exekútor vedie exekučné konanie od roku 2012 do roku 2014.
Z pripojeného exekučného spisu a súdneho spisu súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 27.11.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd dňa 05.12.2012 udelil a ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 02.01.2013. Z odpovedného hárku Sociálnej poisťovne zo dňa 21.06.2014 k žiadosti súdneho exekútora súd zistil, že povinný je evidovaný ako zamestnávateľ od 01.09.2008, v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov. Súdny exekútor vykonal lustráciu v evidencii Okresného riaditeľstvo PZ - ODI Poprad v inom exekučnom konaní vedenom proti povinnému (na tunajšom súde pod sp. zn. 14Er/843/2011), ktoré súdnemu exekútorovi dňa 13.11.2012 oznámilo, že povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Dňa 01.03.2013, dňa 20.01.2014 a dňa 12.07.2014 vykonal súdny exekútor lustráciu nehnuteľného majetku povinného s negatívnym výsledkom. Ďalej súd zistil, že dňa 30.07.2014 vykonal súdny exekútor lustráciu v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne so zistením, že povinný dlhuje sumu 14.954,01 eur a dňa zároveň vykonal lustráciu v zozname dlžníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. so zistením, že povinný dlhuje sumu 5.173,22
eur. Súdny exekútor vydal príkaz na za začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v 11 bankách v iných exekučných konaniach, ktoré však neboli zrealizované, nakoľko povinný nemal na účtoch žiadne finančné prostriedky. Súdny exekútor vykonal zisťovanie bankových účtov v 18 peňažných ústavoch, avšak nebol zistený žiadny aktívny bankový účet. Voči povinnému sú vedené ďalšie exekučné konania, na Exekútorskom úrade Mgr. Martina Petrušku je vedených 20 exekučných konaní, v ktorých nie sú evidované žiadne úhrady. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo, žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty, nemá žiaden aktívny účet, nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadnych zamestnancov a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená (nenadobudol žiaden majetok, je dlžníkom Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., sú voči nemu vedené ďalšie exekučné konania). Oprávnený sám neposkytol súdnemu exekútorovi súčinnosť poskytnutím informácií o stave majetku povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne zistené skutočnosti o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného a súdny exekútor má vždy nárok na náhradu trov exekúcie, keď právna úprava zakotvuje minimálnu výšku odmeny, na náhradu ktorej má súdny exekútor nárok v každom exekučnom konaní.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur, keď podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura, preto súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálne stanovenej výške 33,19 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 1,50 eur (0,10 eur žiadosť o udelenie poverenia + 1,40 eur návrh na zastavenie exekúcie).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov poštovné za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 1,40 eur, ale len vo výške 0,10 eur, nakoľko z exekútorského spisu mal preukázané, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia jednou zásielkou v 14 exekučných konaniach. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú náhradu hotových výdavkov poštovné žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a vrátenie poverenia vo výške 2,80 eur, nakoľko má za to, že pri vykonávaní úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú, nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit.
vyhlášky. Žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a vrátenie poverenia nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, vyžiadanie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti je úkonom potrebným len pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora, vrátenie poverenia je len úkonom, ktorým si súdny exekútor plní svoju povinnosť v zmysle § 60 Exekučného poriadku a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčnú a administratívnu činnosť, ktorá je súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu priznať ani náhradu hotových výdavkov. Súd zároveň prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu administratívnych nákladov so založením a vedením exekučného spisu vo výške 10,- eur, ktoré súdny exekútor nijak presne nešpecifikoval, ani nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že takéto administratívne náklady so založením a vedením exekučného spisu sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 34,69 eur + 20 % DPH, t. j. 41,63 eur.
Poučenie:
Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.
Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.