Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-32-2015.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8P/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - Z. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX a otec - S. A. nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L., adresa na doručovanie: H., X.. Č.. V. XX (X. V. G. - W.), v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu matke podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého, maloletý zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Námestie slobody 1, takto
rozhodol:
Súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 27.05.2015 matka dieťaťa žiadala, aby súd dal za otca dieťaťa súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. D.. V odôvodnení návrhu uviedla, že z hľadiska ďalšieho vývoja maloletého, ktorý bol zverený do jej výchovy, by bolo prospešné, keby mal. D. mal priezvisko R., ktoré je zhodné s jej priezviskom. Naviac, otec sa o maloletého nezaujíma, nestýka sa s ním, nekupuje mu nič nad rámec výživného a výživné neplatí načas ako mu bolo stanovené súdom. Otca dieťaťa žiadala, aby jej dal súhlas na zmenu priezviska, ale on odmietol. O zmenu žiada aj preto, že ju volajú podľa maloletého, A., čo je pre ňu nepríjemné.
Na pojednávaní matka trvala na návrhu z dôvodov v ňom uvedených, najmä preto, že ju volajú tak ako sa volá syn, teda A., čo sa jej nepáči a vadí jej to. Otec sa o syna od rozchodu moc nezaujímal. Pokiaľ sa aj stretli, tak tých stretnutí moc nebolo, možno 15 odkedy spolu nežijú. Posledne keď sa stretol so synom, tak ho zobral do krčmy a v jeho prítomnosti pil. Syn sa s otcom chcel stretávať, ale v poslednom čase už o to nemá záujem. Niekedy sa stalo, že aj keď prišiel po syna, tak cítila, že má vypité, ale D. s otcom pustila, lebo stretnutia boli krátke, tak na hodinu, dve. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, tak výživné si riadne neplatil. Má dlh, ktorý bol určený v trestnom konaní, tento zatiaľ neznížil. Aj keď má syn sviatok, tak od otca nič nedostal. Ona žila s otcom dieťaťa do mája 2012. Žili spolu celú dobu od narodenia syna. V čase spolužitia jej pomáhal, tiež mal záujem o syna. Po rozchode sa otec chcel so synom stretávať, niekedy mu syna dala ako žiadal, ale niekedy jej to nevyhovovalo, napr. keď niekde so synom išli. Myslí si, že otec dieťaťa aj zarobil peniaze a výživné nezaplatil. Napr. robil u zamestnávateľa p. G., od neho mal dostať za prácu 300,- EUR, čo prepil a keďže pil, tak ho zamestnávateľ z práce vyhodil. Syn chodí do škôlky a keď so škôlkou komunikuje, tak automaticky ju volajú pani A.. Syna sa pýtala, či sa chce volať ako ona a povedal, že áno. Zatiaľ sa syn stotožňuje so svojim priezviskom. Otec sa so synom nestretol zhruba rok a pol. V tomto roku sa len náhodne stretli v meste, keď jej dal na syna 50,- EUR. Ona žije v spoločnej domácnosti s mamou a s bratom. Ďalšie deti nemá. Otec sa so synom posledne stretol pred spomínaným rokom a tri mesiace. Odvtedy sa už stretnutí nedomáhal. Mama aj brat majú rovnaké priezvisko ako ona. Syn sám od seba nespomínal, že by sa chcel volať ako ona. On to ešte veľmi nevníma, len keď sa ho na to pýtala, tak povedal, že chce mať priezvisko aké má aj ona. Otca syn nespomína. T.č. chodí do škôlky, v septembri ešte nenastupuje do školy, lebo má odklad na odporúčanie psychologičky, že je ešte veľmi hravý. So synom nenavštevuje psychologickú poradňu, syn bol vyšetrený len v súvislosti so školskou dochádzkou. Čo sa týka stretnutí v U. O., tak na víkende boli u otca asi 6x. Prvé stretnutia boli v poriadku, otec sa o syna zaujímal. Pri poslednom šiestom stretnutí bol otec opitý, peniaze míňal na automatoch a volala bratrancovi, aby ich odtiaľ odviezol. Odvtedy už za otcom nechodili. Je pravdou, že si našla potom nový vzťah a to asi po štyroch mesiacoch ako sa prestali stretávať a otec začal vyvolávať aj jej priateľovi, aby doviezol D. aj s ňou za ním. Nechcela chodiť za otcom, takže si mohol zobrať len samotného D., o čo ale záujem nemal. Čo sa týka škôlky, tak D. bol chorý a potom ho dala do škôlky a práve vtedy zisťoval otec u p. B., či je v škôlke. Otec si syna nemôže brávať zo škôlky, pretože tam sa vypisuje potvrdenie, kde uviedla osoby, ktoré môžu brávať syna zo škôlky, a uviedla seba a tiež brata a mamu. Nenapísala v dotazníku pre škôlku aj otca ako osobu, ktorá môže brávať syna, pretože s otcom už nie je v kontakte a mala obavy, kde by syn bol s otcom, keďže jeho pomery nepozná.
Otec vo výpovedi uviedol, že čo sa týka stretnutí, tak je pravdou, že nežije s matkou od mája 2012. Zhruba po polroku od rozchodu sa vzťahy medzi nimi celkom upravili. Matka chodila aj s D. za ním do U. C., kde v tom čase robil, chodievali veľmi často, skoro každý víkend a trávili spolu víkendy. Takto to trvalo možno polroka a tieto návštevy skončili kvôli tomu, že si našla matka priateľa. On sa nechcel miešať do ich vzťahu, takže nechodil ani za D., vedel, že syn by s ním nešiel bez matky. Nie je pravdou, že následne za synom ešte chodil a že mal prísť pod vplyvom alkoholu. Po tom ako matka prestala so synom za ním chodiť, tak sa stretli len jedenkrát v tomto roku, kedy matka mu volala, aby jej dal 50,- EUR. Stretli sa v meste, on bol momentálne v práci, z ktorej len odbehol. Preto so synom nemohol byť dlhšie. S matkou sa dohodnúť nedá, tak sa nesnažil. V čase keď spolu žili v jednej domácnosti, tak pracoval ako živnostník. Zarábal pre rodinu, aj matke pomáhal. V súčasnosti robí len na dohodu. Pokiaľ zarobí peniaze, tak je tu možnosť, že zníži zameškané výživné. V tomto roku zaplatil na výživnom sumu 150,- EUR a ešte 240,- EUR. On začal robiť v súčasnom zamestnaní len od minulého týždňa. Zatiaľ je stále živnostník, ale keďže má podmienečný trest, tak ide živnosť zrušiť a to z toho dôvodu, aby mohol mať čistý register trestov. Pred prácou, ktorú robí teraz, robil brigádnicky, tam zarobil zhruba 700,- EUR mesačne a v tomto roku platil výživné na syna tak ako je uvedené v rozsudku zo dňa 25.06.2015 z trestného konania. Od roku 2013 párkrát volal matke kvôli synovi, ale nedohodol sa s ňou, väčšinou vždy niekde bola alebo mu povedala, že syn je chorý. Potom zisťoval v škôlke, kde chodí syn, u učiteľky B., či je naozaj chorý a zistil, že syn je v škôlke. Jemu povedala učiteľka B., že má zákaz chodiť za synom do škôlky, alebo ho zo škôlky brať a toto mu povedala, keď s ňou volal telefonicky. On to rešpektoval, pretože veci násilne nerobí. Nebol na úrade práce, aby mu ohľadom stretnutí pomohli. Nesúhlasí s návrhom matky na zmenu priezviska syna. Na záver otec uviedol, že on má súhlasiť so zmenou priezviska, ale naďalej má platiť výživné na syna, asi je v tomto prípade bezpredmetný človek.
Kolízny opatrovník sa priklonil k návrhu matky a žiadal mu vyhovieť a to z toho dôvodu, že otec sa so synom od mája 2013 nestretáva, ani sa nesnažil o stretnutia, napr. aj prostredníctvom pomoci cez ich úrad. Neprispieva na výživu syna pravidelne a maloletý žije v domácnosti, kde majú rovnaké priezvisko ako matka aj ďalší členovia a sám maloletý sa chce volať ako jeho matka.
Okrem výsluchu účastníkov konania, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom mal. D. A., s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.: 8P/77/2012, 8P/147/2012, 9T/79/2014 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Mal. D. A. nar. XX.XX.XXXX pochádza z nemanželského vzťahu Z. R. a S. A.. Otcovstvo k dieťaťu bolo určené na základe súhlasného vyhlásenia rodičov, ktorí sa dohodli spoločne na priezvisku syna podľa otca. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/77/2012-77 zo 06.09.2012 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol mal. D. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na výživu dieťaťa sumu 150,- EUR mesačne, počnúc od 01.06.2012 a doplatiť zameškané výživné vyčíslené vo výške 190,- EUR, do 30.09.2012. Ako vyplýva z návrhu matky, na základe ktorého bolo začaté toto konanie, rodičia žili v spoločnej domácnosti do 31.05.2012.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/147/2012-31 zo dňa 15.01.2013 bol návrh otca na zníženie výživného na mal. D., ktorým žiadal o zníženie zo sumy 150,- EUR na sumu 50,- EUR mesačne, zamietnutý v celom rozsahu. Z výpovede matky v tomto konaní vyplýva, že stretnutia otca so synom neprebiehali, pretože mala problém syna dávať otcovi z dôvodu, že nie je zodpovedný. Odôvodňovala to tým, že ak mu syna dala, tak mu dával piť studené nápoje a potom bol syn chorý, preto už ďalej nesúhlasila so stretnutiami. Otec vo výpovedi uvádzal, že sa chcel stretnúť so synom a keď o to prejavil telefonický záujem, tak matka uvádzala, že syn je chorý, alebo uviedla iné dôvody, pre ktoré sa nemohol s ním stretnúť. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9T/79/2014-86 zo dňa 25.06.2015, voči ktorému sa vzdali práva na podanie odvolania obžalovaný aj prokurátor, súd uznal otca vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu dva roky a zároveň prikázal obžalovanému v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, zaplatiť dlhované výživné voči synovi D. vo výške 770,- EUR, riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči synovi D. a podrobiť sa priebežnej kontrole zo strany probačného a mediačného úradníka. Prečinu sa dopustil tým, že ako rodič v období od 01.04.2014 do 25.06.2015 si neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi D. nar. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/77/2012 zo dňa 06.09.2012 vo výške 150,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Z. R., keďže v žalovanom období zaplatil výživné splatné v tomto období len vo výške 1.480,- EUR a to v septembri 2014 sumu 50,- EUR, v októbri 2014 sumu 300,- EUR, v novembri 2014 sumu 240,- EUR, v decembri 2014 sumu 150,- EUR, v januári 2015 sumu 50,- EUR, vo februári 2015 sumu 150,- EUR, v marci 2015 sumu 150,- EUR, v apríli 2015 sumu 150,- EUR a v máji 2015 sumu 240,- EUR a takto konal napriek tomu, že ako živnostník mal príjem z podnikania a z brigád, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči jeho synovi vo výške 770,- EUR. Z odpisu z registra trestov v uvedenom trestnom spise bolo zistené, že otec nemá žiaden záznam v registri trestov.
Podľa § 35 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom a účinnom znení (ďalej len „ZoR“),, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 8 zákona NR SR č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
Ak sa rodičia v podstatných veciach nevedia dohodnúť, môže sa hociktorý z nich v zmysle § 35 ZoR návrhom domáhať rozhodnutia súdu. Výpočet podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností je v ust. § 35 ZoR uvedený len príkladmo. Za podstatnú vec možno považovať aj podanie návrhu na zmenu priezviska. Súd môže udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa len keď sú pre to zistené vážne dôvody a keď je udelenie takéhoto súhlasu v záujme maloletého dieťaťa. Súd pre rozhodnutie vo veci zisťoval plnenie rodičovských povinností voči maloletému zo strany otca a to za celé obdobie od narodenia dieťaťa až doteraz. Z obsahu spisu sp.zn. 8P/77/2012 aj z výpovedí rodičov v tomto konaní bolo zistené, že rodičia žili v spoločnej domácnosti so synom do 31.05.2012. Počas spolužitia od narodenia dieťaťa otec o syna prejavoval záujem, matke so starostlivosťou o dieťa vypomáhal, zárobok z podnikania poskytoval na krytie potrieb dieťaťa aj spoločnej domácnosti. Po rozchode rodičov sa polroka otec stretával so synom, s ktorým matka chodievala za otcom na U., kde toho času pracoval, pričom nešlo o krátkodobé stretnutia, ale o víkendové pobyty. Následne sa pre nezhody rodičov kontakty rodičov aj stretnutia otca so synom prerušili, čo trvá doteraz. Je pravdou, že otec sa už po niekoľkých neúspešných telefonických pokusoch o dojednanie stretnutí so synom, dôvodom ktorých bol napr. nesúhlas matky so stretnutím pre chorobu syna, resp. pre neprítomnosť matky so synom v bydlisku, o ďalšie stretnutia nepokúšal a ani sa ich nedomáhal súdne, či za súčinnosti ÚPSVaR. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, dohodnuté výživné schválené v rodičovskej dohode si otec riadne v období od 01.04.2014 doteraz neplnil, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Nemožno však konštatovať, že na potreby dieťaťa v uvedenom období vôbec neprispieval resp. prispieval len v zanedbateľnom rozsahu, keďže za obdobie od 01.04.2014 do 30.05.2015 z výživného v celkovej výške 2.250,- EUR uhradil 1.480,- EUR a teda neuhradená ostala jeho časť v sume 770,- EUR. Matka dieťaťa nežije v manželstve resp. v partnerskom vzťahu, v ktorom by jej partner nahrádzal rolu otca a s ktorým by mal maloletý vytvorený blízky vzťah. Mal. D. nemal problém stýkať sa s otcom v čase stretnutí realizovaných po rozchode rodičov. Vie kto je jeho otcom a priezvisko, ktoré nesie po otcovi, neodmieta, je s ním stotožnený. Ako vyplýva z návrhu matky a jej výpovede v konaní, rozdielnosť priezvisk vadí matke, čo zdôvodnila tým, že sa často stáva, že ju oslovujú priezviskom syna a toto považuje za hlavný dôvod podaného návrhu. Pokiaľ matka poukazovala na to, že D. vyjadril súhlas so zmenou priezviska na jej priezvisko, tak z výpovede matky vyplýva, že to nebolo z jeho iniciatívy, t.j. že dieťa sa nedožaduje tejto zmeny. Nebolo zistené, že by mal maloletý určitý problém so súčasným priezviskom. Jeho súhlas bol vyvolaný len cielenými otázkami matky, či sa chce volať ako ona. Maloletý je vychovávaný len matkou a jej príbuznými, t.j. stotožňuje sa s postojmi matky, ktorá preňho predstavuje istotu a najdôležitejšiu osobu. V konaní teda bolo zistené, že otec síce neprejavuje o syna v súčasnosti taký záujem aký sa predpokladá u rodiča, avšak o syna sa zaujímal a podieľal sa na jeho starostlivosti od jeho narodenia počas celého spolužitia rodičov, ako aj určitý čas po ich rozchode a následná pasivita resp. nekontaktovanie sa otca so synom, bolo spôsobené aj konfliktnými vzťahmi rodičov a nesúhlasom či nezáujmom matky o stretnutia otca so synom. Nebolo preukázané, že by maloletý v súčasnosti negatívne vnímal rozdiel v priezvisku, ktoré nesie a ktoré má jeho matka. Súd je toho názoru, že nie sú naplnené vážne dôvody pre udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa a že požadovaná zmena priezviska je v záujme maloletého a je prospešná pre jeho zdravý vývoj. Naopak, súd je toho názoru, že je v záujme dieťaťa, aby bol znova obnovený a budovaný vzťah maloletého s otcom, pocit spolupatričnosti dieťaťa s otcom, ktorý má mať tiež miesto vo výchove a starostlivosti o syna, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami dieťaťa, čo v tomto prípade zistené nebolo. Preto súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).
V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V tomto prípade v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).