Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-269-2014.pdf
PDF · 83.45 KB
No categories available
21Cb/269/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: FLOW - RMT s.r.o. Prešov, so sídlom Športová 7, 080 01 Prešov, IČO: 36 482 650, zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, Hlavná 111, P.O.BOX 265, 080 01 Prešov, proti žalovanému: EKOINŠTAL s.r.o., so sídlom Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, IČO: 36 486 213, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 856 967, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 3.000 eur a 9,25 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 3.841,83 eura od 21.11.2013 do 22.12.2013 a zo sumy 3.000 eur od 23.12.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 827,10 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 180 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 647,10 eura, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.8.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.000 eur a 9,25 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 3.841,73 eura od 21.11.2013 do 23.12.2013 a zo sumy 3.000 eur od 24.12.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania z dôvodu neuhradenia odplaty za dodávku a montáž oceľového potrubia. Okresný súd Prešov vydal dňa 24.10.2014 platobný rozkaz, č.k. 8Rob/568/2014-8, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3.000 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný okrem iného uviedol, že žalovaný považuje platobný rozkaz za neopodstatnený a v ňom uplatnený nárok neuznáva. Akosťou tovaru sa rozumie súhrn jeho vlastností nevyhnutných na jeho použitie. Žalovaný zákonným spôsobom upozornil žalobcu na faktické vady tovaru a žiadal výmenu tovaru alebo primeranú zľavu z kúpnej ceny. Preto žalobcovi nezaplatil za tovar v hotovosti. Zmluvné strany sa dohodli na zľave z kúpnej ceny v zmysle preukázaných vád , no doposiaľ žalovaný neobdržal novú faktúru. Faktúry, ktoré žalobca žalovanému vystavil, nezohľadňujú dohodu žalobcu a žalovaného o zľave z kúpnej ceny. Žalovaný sa teda ani nemohol dostať do omeškania. Žalobca nemal právo podať návrh na začatie konania vzhľadom na horeuvedené skutočnosti. V zmysle ustanovenia § 439 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú má tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Dňa 30.6.2015 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez ich účasti.
Na pojednávaní konanom dňa 30.6.2015 súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Jozefa Paliska, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne faktúry č. 13099, výpisu z účtu žalobcu, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 20.1.2015, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.1.2015, stanoviska právneho zástupcu žalovaného zo dňa 23.4.2015, Dohody o urovnaní zo dňa 11.12.2014 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v : Na základe ústnej objednávky dodal žalobca žalovanému oceľové potrubie, ktoré následne aj namontoval. Odplatu za dodané potrubie a práce súvisiace s namontovaním potrubia vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 13099 zo dňa 17.10.2013 celkovou sumou 3.841,73 eura splatnou dňa 20.11.2013. Napriek tomu že žalobca žalovanému dielo riadne odovzdal a žalovaný toto dielo prevzal , nezaplatil v lehote splatnosti cenu vykonaného diela. Následne zrealizoval úhradu na cenu diela iba čiastočne , keď dňa 23.12.2013 uhradil na faktúru č. 13099 sumu 841,73 eura. Doposiaľ neuhradený zostatok ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 13099 tak predstavuje sumu 3.000 eur. Túto sumu žalovaný žalobcovi aj uznal v rámci Dohody o urovnaní zo dňa 19.12.2014, v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur do 28.2.2015. Doposiaľ sa tak však napriek uzatvorenej dohode o urovnaní nestalo. Žalovaný takto žalobcovi stále dlhuje sumu 3.000 eur. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia .Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť z konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo , keď žalobcovi doposiaľ nedoplatil cenu za vykonané dielo v celkovej výške 3.000 eur, a to napriek tomu, že tento svoj záväzok uznal v rámci Dohody o urovnaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa . 19.12.2014. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 3.000 eur. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 3.000 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. aj na zaplatenie príslušného zákonného 9,25 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu , a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia (s prihliadnutím na jednu čiastočnú úhradu žalovaného v prospech žalobcu vo výške 841,73 eura). Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.841,73 eura od 21.11.2013 do 22.12.2013 a zo sumy 3.000 eur od 23.12.2013 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania , t.j. v časti týkajúcej sa zaplatenia 9,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 841,73 eura za deň 23.12.2014, žalobu zamietol, keďže žalovaný dňa 23.12.2014 už nebol v omeškaní s úhradou sumy 841,73 eura. Obranu žalovaného uplatnenú v odpore proti platobnému rozkazu považoval súd za účelovú, a to jednak preto, že na preukázanie svojich tvrdení uvedených v odpore proti platobnému rozkazu ohľadne údajného vadného plnenia zo strany žalobcu žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a jednak aj s poukazom na uzatvorenú dohodu o urovnaní. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 180 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 647,10eura za 5 úkonov právnej služby á 121,17 eura (prevzatie a príprava zastúpenia , spísanie návrhu na vydanie platobného rozkazu,vyjadrenia vo veci samej zo dňa 20.1.2015 a zo dňa 23.4.2015 a zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 30.6.2015) a režijný paušál 2x8,04 a režijný paušál 3x8,39 eura.
Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 827,10 eura.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V rámci rozhodovania o náhrade trov tohto konania súd nepriznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu za jeden uplatnený úkon právnej služby, a to konkrétne za spísanie výzvy na úhradu dlžnej sumy dňa 19.8.2014, nakoľko vykonanie takéhoto úkonu nebolo žiadnym spôsobom zdokladované. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že takýto úkon by bol aj tak neúčelný s prihliadnutím na to, že dňa 19.8.2014 podal už žalovaný vo veci žalobu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.