Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-251-2015.pdf
PDF · 67.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/251/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. E. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov Q. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. Č.. XX zastúpeného advokátom JUDr. Imrichom Hrubým so sídlom na Farskej ul. č. 32 v Michalovciach a B. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. Č.. XXX t.č. S. Q. Y., L. K. XX, O. XNU O. K. v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 20.2.2015 č.k. 15P/218/2014-46 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súd prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému S. a konanie zastavil. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v predmetnej veci neboli vypočutí navrhovaní svedkovia, preto nevie, z akého dôvodu bolo konanie zastavené. Zdôraznil, že maloletého nevidel viac ako 10 mesiacov.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne, pretože matka sa s maloletým dlhodobo zdržiava v zahraničí a tam o neho zabezpečuje starostlivosť.
Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, keď len na základe vyjadrenia matky a potvrdenia ošetrujúceho lekára rozhodol, že miestom obvyklého pobytu maloletého je Škótsko, bez toho, aby skúmal dĺžku pobytu maloletého v danej krajine, jeho sociálne začlenenie a rodinné zázemie, ako aj dôvody, pre ktoré sa v uvedenej krajine nachádza a za akých okolností došlo k jeho premiestneniu. Pre konania o veciach rodičovských práv a povinností s cudzím prvkom v rámci európskej únie sa prednostne aplikuje Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (EF) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie) s výnimkou konaní týkajúcich sa len vyživovacej povinnosti, ktoré podľa poznámky č. 11 v jeho úvode a článku 1 ods. 3 písm. e/ sú z jeho obsahu pôsobnosti vylúčené. Podľa článku 8 nariadenia je rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci obvyklý pobyt dieťaťa v členskom štáte v čase začatia konania. Pretože článok 8 nariadenia neobsahuje žiaden výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pojmu „obvyklý pobyt“, toto určenie sa musí vykonať s ohľadom na kontext ustanovení nariadenia a jeho cieľ, najmä ten, ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia č. 12, podľa ktorého ním stanovené kritériá právomoci sú konštruované tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a najmä kritériu blízkosti. Pojem obvyklého pobytu nie je definovaný žiadnym právnym predpisom, avšak nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého členského štátu musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pojem obvyklého pobytu dieťaťa však zadefinoval rozsudok Súdneho dvora z 2.4.2009 vo veci C - 523/07 tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Odvolací súd konštatuje, že maloletý žil v Škótsku v čase rozhodnutia konajúceho súdu približne šesť mesiacov, nenavštevoval tam žiadne školské zariadenie, nemal tam okrem matky žiadnych rodinných príslušníkov a priateľov. Jedinou väzbou s danou krajinou bol pracovný pomer matky, ktorý trval v tom čase krátku dobu a v prípade, že by skončil, nemali by v danej krajine vytvorené žiadne sociálne a rodinné zázemie ani ekonomické zabezpečenie. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, že obvyklým pobytom maloletého je Slovenská republika. Rozhodnutím Okresného súdu Michalovce z 26.9.2012 č.k. 17P/210/2012-18 bola založená jeho miestna príslušnosť, preto má právomoc a príslušnosť konať vo veci. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil, a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa konať vo veci, náležite zistiť skutkový stav, posúdiť ho podľa platných zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov vo veci rozhodnúť.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.