Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12CoP-4-2021.pdf
PDF · 142.16 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: R.. P. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX V. O., štátna príslušnosť T., zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanej: F. X., rod. R., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX V. O., štátna príslušnosť T., zastúpená splnomocneným zástupcom: J.. K. X., B. XX, XXX XX V. O., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. októbra 2020 č. k. 5Pc/3/2016-615 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam:
- nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. O., obec V. O., okres V. O., zapísaným v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako byt č. X, vo vchode XX, mezonet s vchodom na X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXX a na parcele č. XXX/X a k nemu prislúchajúca garáž č. X v suteréne bytového domu a k bytu prináležiacemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXXX/XXXXX k celku,
- ďalej k bytu prináležiacemu podielu XXXXX/XXXXX na priľahlom pozemku, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území V. O., obec V. O., okres V. O., zapísanému v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to parcela č. XXX/X - záhrada vo výmere XXXX m2, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela č. XXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
- ďalej k podielu na priľahlom pozemku XXXXX/XXXXX nachádzajúcemu sa v katastrálnom území V. O., obec V. O., okres V. O., zapísanému v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, na ktorej sa nachádza stavba so súpisným číslom č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX, a vyporiadáva ho tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania sumu 68.900 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 6. októbra 2020 č. k. 5Pc/3/2016-615 (napadnutý rozsudok) I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam:
- nachádzajúcim sa v obci V. O., katastrálne územie V. O., zapísaným v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako byt č. X vo vchode XX na X. poschodí , nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXX a k nemu prislúchajúca garáž č. X v suteréne bytového dom a k bytu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele X/X k celku,
- a ďalej k bytu prináležiacemu podielu XXXXX/XXXXX na priľahlom pozemku, nachádzajúci sa v obci V. O., katastrálne územie V. O., zapísaný v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape a to parcela č. XXX - záhrada vo výmere XXXX m2,
- a ďalej k podielu na priľahlom pozemku XXXXX/XXXXX nachádzajúcemu sa v obci V. O., katastrálne územie V. O., zapísaný v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parcela registra ,, C“ evidovaná na katastrálnej mape a to parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, na ktorej sa nachádza stavba so súpisným číslom č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX, a vyporiadal ho tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, II. žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania sumu 68.900 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.7.2016 domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) so žalovanou. Keďže k vyporiadaniu spoločného majetku patriaceho do masy BSM manželov nedošlo v zákonnej trojročnej lehote od rozvodu ich manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.11.2012, bol predmetný majetok pretransformovaný na podielové spoluvlastníctvo. Žalobca uviedol, že mal záujem a snahu vyriešiť predmetnú situáciu mimosúdnou cestou a žalovanej listom zo dňa 10.6.2016 navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Keďže sa žalovaná k predmetnému návrhu nevyjadrila, bol nútený riešiť situáciu súdnou cestou. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania neužíva a že aj žalovaná ich užíva len sporadicky, keďže pracuje v O.. Žalovaná má zlé vzťahy s matkou žalobcu, ktorá býva v rovnakom bytovom dome, v ktorom sa nachádza predmetná nehnuteľnosť a to priamo nad bytom matky žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že z listu vlastníctva vyplýva, že žalovaná má dlhy, ktoré zrejme nevie splácať, z toho teda usúdil, že by ho z predmetnej nehnuteľnosti vyplatiť nevedela, a keďže ide o byt, reálna deľba v tomto prípade do úvahy neprichádza. Na základe uvedených skutočností žalobca dospel k záveru, že najvhodnejším a najúčelnejším spôsobom, ako vyriešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tomto prípade je ten, že jej vyplatí sumu z podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Preto žalobca navrhol podľa § 142 Občianskeho zákonníka súdu prikázať predmetné nehnuteľnosti za primeranú náhradu do jeho výlučného vlastníctva. K žalobe žalobca pripojil fotokópiu rozvodového rozsudku a internetové výpisy listov vlastníctva týkajúce sa predmetných nehnuteľností.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že so zrušením podielového spoluvlastníctva nesúhlasí. Poukazovala pritom na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť. Uviedla, že jej bývalý manžel podal návrh na rozvod po 30 rokoch spolužitia, a to v roku 2010, aby mohol žiť so svojou T. z D. a aby ju mohol zabezpečiť z jej majetku. Od roku 2010 sa so žalobcom súdi o syna, o BSM, o podielové spoluvlastníctvo a rozvod. Je z toho vyčerpaná, slabá, má depresie z neistoty bytia, z odlúčenia jedného rokmi vytúženého syna a z fyzických atakov voči nej zaznamenaných na polícii a na kuratele. Uviedla, že vzhľadom na svoj vek sa cíti už stará na to, aby si budovala nové bývanie, že jej bývanie vyhovuje, že má rada svoj dom (byt) a viažu ju k nemu spomienky na detstvo jej syna. Žalovaná ďalej uviedla, že podporovala 30 rokov aktivity svojho bývalého manžela ako O. - K.. Sama nedokončila vysokú školu, aby ho mohla podporovať, keďže nadobudli dom v V. a zosobášili sa. Uviedla, že počas manželstva nadobudli so žalobcom dom v V. na základe kúpnej zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX zo spoločných peňažných prostriedkov patriacich do BSM a tieto nehnuteľnosti v roku 2005 predali za kúpnu cenu 99.581,75 eura. Časť z tejto kúpnej ceny vo výške 24.895,43 eura použili na splatenie podielu žalobcovej sestre. Časť kúpnej ceny vložili na účet T. T., ktorý patril žalobcovi a to 56.429,66 eura. Po zrušení tohto účtu žalobcom v roku 2011 si žalobca nechal tieto peniaze previesť na svoj novozaložený účet, ku ktorému žalovaná už dispozičné právo nemala. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca na vlastné meno v roku 2005 investoval peniaze do projektu v E. A. X. E. B.. V roku 2004 nadobudli žalobca a žalovaná do BSM osobné motorové vozidlo značky R. A A. A. a to za kúpnu cenu 40.565,66 eura. Žalovaná uviedla že toto vozidlo užívali obaja manželia v rovnakej miere. Následne v roku 2006 však žalobca toto vozidlo predal a prostriedky použil výlučne pre seba. V roku 2005 so žalobcom nadobudla ďalšie vozidlo R. R. za cenu 59.749,05 eura. Aj toto patrilo do BSM. Ďalej žalovaná poukázala na to, že zo spoločných peňazí si žalobca financoval L. D., ktorú využíva doteraz a profituje z nej. V roku 2005 jej zomrel otec, sestra ju vyplatila z rodičovského domu a získané peniaze ona investovala do domu na I. C. v V. O.. Žalobca vykradol ich spoločný dom, všetko premiestnil do svojho nového domu a ona je odkázaná na bývanie v spornej nehnuteľnosti. Uviedla tiež, že tento byt už raz splatila sestre žalovaného, tento byt je miestom jej bydliska, kde má prihlásený trvalý pobyt a platí všetky náklady výlučne ona. Navyše sa tu stretáva so synom, ktorý je ešte maloletý a ktorý tento byt považuje za svoj domov, a ona o tento byt preto nechce prísť. Ona nemá inú možnosť bývania, zatiaľ čo zánik spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nemá pre žalobcu prioritu, nie je na ne odkázaný a má ešte aj rodičovský dom. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd spoluvlastníctvo nezrušil a aby ostalo toto podielové spoluvlastníctvo nezmenené.
4. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca cestou právnej zástupkyne, uviedol, že podanou žalobou sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a navrhuje prikázať tieto nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanú. Tento spôsob vyporiadania navrhol z dôvodu, že nepredpokladá, že by žalovaná bola schopná zabezpečiť prostriedky na jeho vyplatenie. Má však za to, že je nevyhnutné spoločný majetok vyporiadať. Žalobca ďalej uviedol, že nemá v zásade výhrady ani voči takému riešeniu, že táto spoločná nehnuteľnosť pripadne do vlastníctva žalovanej, pokiaľ mu bude žalovaná finančne spôsobilá jeho podiel na nehnuteľnosti vyplatiť. Žalobca súčasne poukázal na to, že pokiaľ bude nehnuteľnosť prikázaná do jeho vlastníctva, žalovaná obdrží finančné prostriedky, za ktoré si môže zabezpečiť bývanie. Poukázal na to, že žalovaná opomenula uviesť, že jej podiel na nehnuteľnosti je zaťažený exekúciami na základe dlhov, ktoré nie sú spoločnými dlhmi strán sporu, čo môže byť dôvod, pre ktorý ona so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva nesúhlasí. Nie je pravdou, že to je jediné miesto, kde sa môže stretávať so synom. Dôkazom toho je konanie 7P /254/2014, z ktorého vyplýva, že žalovaná so synom navštevuje starú matku v obci V.. Čo sa týka ostatných jej tvrdení, tieto sú podľa neho nepravdivé a hoci na samotný výsledok konania vplyv mať nebudú, sú tak odchýlené od reality, že mal potrebu sa k nim aspoň stručne vyjadriť. Poukázal na obsah spisu vo veci vedenej pod sp.zn. 4C/111/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalovaná permanentne nehovorí pravdu a vymýšľa si, napríklad, čo sa týka dĺžky manželstva. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že sa 7 rokov spolu súdia o BSM, lebo ani on a ani žalovaná nepodali návrh na vyporiadanie BSM. Preto v tomto konaní nie je možné vyporiadať celé majetkové spoločenstvo strán sporu práve z dôvodu, že na vyporiadanie celej masy BSM bol priestor v rámci konania o vyporiadanie BSM, ale taký návrh v trojročnej lehote podaný nebol. Jediným relevantným zdrojom príjmu strán sporu počas manželstva bola práve jeho D. a ostatné vyjadrenia a tvrdenia žalovanej ohľadne ich spoločného majetku a naloženia s ním sú vymyslené a hlavne v tomto konaní nepodstatné. Z rozvodového spisu, v ktorom sa nachádzajú správy zo šetrenia pomerov, je zrejmé, že byt ktorý žalovaná obýva, zostal zariadený.
5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, 3, § 142 ods. 1, 2, 3, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nadobudli strany sporu počas ich manželstva, tento majetok teda pôvodne patril do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Ide o byt a podľa zákona č. 182/1993 Z.z. k bytu prináležiace spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a priľahlý pozemok. Konkrétne byt č. X vo vchode XX na X. poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXXX a k nemu prislúchajúca garáž č. X v suteréne bytového domu a k bytu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele X/X k celku, zapísané na Okresnom úrade V. O., odbor katastrálny na LV č. XXXX a k bytu prináležiaci podiel XXXXX/XXXXX na priľahlom pozemku, ktorý je zapísaný na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parcela registra ,,C“ č. XXX - záhrada vo výmere
XXXX m2, a podiel na priľahlom pozemku XXXXX/XXXXX, ktorý je zapísaný na Okresnom úrade V. O., odbor katastrálny, na LV č. XXXX ako parcela registra ,, C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2. Z rozsudku sp. zn. 4C/111/2010-315 zo dňa 14.5.2012 súd prvej inštancie zistil, že manželstvo strán sporu zaniklo rozvodom ku dňu 30.11.2012 a týmto dňom podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka nielen k zániku manželstva, ale aj k zániku ich BSM. Od uvedeného dňa im obom začala plynúť 3-ročná prekluzívna lehota podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, počas ktorej mali možnosť vyporiadať zaniknuté BSM dohodou, prípadne podať v uvedenej lehote návrh na jeho vyporiadanie súdom. Keďže v zákonnej (prekluzívnej) trojročnej lehote od zániku manželstva nebolo BSM vyporiadané dohodou a nebol ani podaný návrh na súd na jeho vyporiadanie, podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že vyššie uvedené nehnuteľnosti sa stali predmetom podielového spoluvlastníctva strán sporu s tým, že ich podiely, ako bývalých manželov sú rovnaké. Predmetné nehnuteľnosti v čase podania žaloby a aj v súčasnosti sú zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, a to v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, každý vlastní X/X k celku. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva. Urobil tak okrem iného aj s poukazom na nie dobré vzájomné vzťahy spoluvlastníkov a aj na skutočnosť, že žalovaná úvermi nehnuteľnosti zaťažuje. Nehnuteľnosti v súčasnosti užíva ona v čase, keď sa nachádza na území SR, keďže pracuje ako O. T. v O.. Žalobca teda navrhol spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať ho či už prikázaním do výlučného vlastníctva jemu alebo žalovanej s povinnosťou vyplatiť spoluvlastníka. Žalovaná žalobcom navrhované zrušenie podielového spoluvlastníctva a aj navrhovaný spôsob jeho vyporiadania namietala a spočiatku výslovne žiadala žalobu zamietnuť. Neskôr, keď sa dala v konaní zastúpiť splnomocneným zástupcom, sama žiadala, že ak súd žalobu nezamietne, aby bola žalobcovi uložená povinnosť vyplatiť ju na základe znaleckého posudku, ktorý do spisu založila. Žalovaná súdu síce predložila znalecký posudok S.. O. L. č. 35/2020 zo dňa 20.2.2020 na stanovenie všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu X/X na predmetných nehnuteľnostiach, dôkaz na preukázanie toho, že je schopná žalobcu ako spoluvlastníka vyplatiť však nepredložila. Žalobca predložil znalecký posudok S.. L. R. č. 74/2020 zo dňa 5.6.2020 na stanovenie ceny nehnuteľností a predložil aj potvrdenie L. P., D..T.., že ku dňu 20.5.2020 disponuje na svojom účte sumou 73.829,26 eura.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie podielového spoluvlastníctva, a to najmä s poukazom na nie dobré vzťahy medzi stranami sporu. Preto zrušil spoluvlastníctvo a súčasne ho vyporiadal postupom podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Predmetom vyporiadania bol byt s príslušenstvom a podielom na priľahlých pozemkoch, preto aj s poukazom na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov SR reálne rozdelenie veci možné nebolo. Žalovaná v priebehu takmer celého konania žiadala žalobu prioritne zamietnuť, prípadne ak súd tomuto jej návrhu nevyhovie, žiadala zaviazať žalobcu, aby jej vyplatil hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu stanovenú znaleckým posudkom, ktorý predložila ona. Až ku koncu pojednávania konaného dňa 25.2.2020 jej zástupca uviedol, že aj ona sa pokúsi zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalobcu, čo napokon neurobila. Žalobca prejavil o nehnuteľnosti reálny záujem a potvrdením z banky preukázal, že je schopný žalovanú vyplatiť. Žalovaná nepreukázala, že vie žalobcovi vyplatiť náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, a naopak opakovane žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, a z výpisov z listu vlastníctva je zrejmé, že jej spoluvlastnícky podiel je zaťažený exekučnými záložnými právami. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené vyhodnotil žalobcu ako osobu, ktorá od počiatku javí záujem o nadobudnutie výlučného vlastníctva a súčasne preukázal, že má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Preto súd súčasne so zrušením podielového spoluvlastníctva strán sporu rozhodol o tom, že tieto prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania sumu 68.900 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
7. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že obe strany predložili znalecké posudky preukazujúce cenu nehnuteľnosti, resp. spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná predložila znalecký posudok S.. O. L. č. 35/2020 z 20.2.2020, v ktorom znalkyňa určila všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu X/X k celku dotknutých nehnuteľností na 71.800 eur (t.j. hodnota nehnuteľností je 2x71.800 eur = 143.600 eur). Sumu 71.800 eur žiadala od žalobcu pre prípad, že súd prikáže nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva. Žalobca predložil súdu znalecký posudok S.. L. R. č. 74/2020 z 5.6.2020, ktorý stanovil celkovú hodnotu nehnuteľností sumou 132.000 eur (t.j. hodnota spoluvlastníckeho podielu, či už žalobcu, alebo žalovanej je u každého po 66.000 eur). Znalecké posudky boli predložené stranám sporu, aby sa k nim vyjadrili. Žiadna zo strán relevantným spôsobom znalecký posudok protistrany nespochybnila a nenavrhla zabezpečiť stanovisko znalca. Znalci v oboch prípadoch stanovovali všeobecnú hodnotu nehnuteľností, t.j. riešili vysoko odbornú otázku. Nie je zrejmé, prečo
došlo k rozdielom medzi stanovenými všeobecnými hodnotami, tieto však neboli také veľké, aby nebolo možné oba znalecké posudky zohľadniť. V záujme hospodárnosti konania a čo najspravodlivejšieho usporiadania veci súd prvej inštancie spriemeroval obe znalcami zistené hodnoty spoluvlastníckych podielov. Hodnota 1/2 podielu podľa ZP predloženého žalobkyňou 71.800 eur + hodnota 1/2 podielu podľa ZP predloženého žalobcom 66.000 eur = 137.800 eur : 2 = 68.900 eur. Takýmto spôsobom zistenú priemernú cenu spoluvlastníckeho podielu použil ako cenu podielu, na úhradu ktorého zaviazal žalobcu na vyrovnanie spoluvlastníkov.
8. Námietky žalovanej, ktorá žiadala žalobu zamietnuť s tvrdením, že ide prípad hodný osobitného zreteľa, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepostačujúce pre postup podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Žalovaná svoje námietky odvodzuje od skutočností, ktoré bolo možné preverovať len v rámci konania o vyporiadanie BSM, a nie v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva ku konkrétnej veci. Je na jej ťarchu, že nepodala v prekluzívnej lehote návrh na vyporiadanie BSM a súd už teraz mohol skúmať len to, či boli splnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom dospel k záveru, že tieto splnené boli. Žalovaná pracuje v O., má pravidelný príjem, nejde o sociálne odkázanú osobu, v rámci vyporiadania jej bude vyplatená nemalá finančná čiastka zodpovedajúca hodnote jej podielu, t.j. vyporiadaním týmto spôsobom nebola ukrátená na svojich právach. Čo sa týka jej tvrdení, že z vlastných finančných prostriedkov (z dedičstva po otcovi) už niekoho z daných nehnuteľností raz vyplatila, tieto tvrdenia nijako nepreukázala a nepreukázala ani to, že by sa niekedy viedlo nejaké súdne konanie o vyporiadanie BSM.
9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, 2 CSP a keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, tak mu priznal nárok na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že súd poprel jej základné procesné právo o rovnosti procesných strán, právo na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dokazovanie, nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, čím porušil ustanovenie § 191 ods. 1 CSP a vyvodil nesprávny skutkový a právny záver. Súd neodôvodnene na jej úkor zvýhodnil žalobcu, konal a rozhodol bez jej osobnej prítomnosti, na ktorej výslovne trvala, prihliadal len na dôkazy a nepodložené tvrdenia žalobcu, naviac svoje rozhodnutie aj nepreskúmateľne odôvodnil. Podľa nej súd nedostatočným spôsobom a v rozpore s dobrými mravmi neprihliadol na dôkazy, ktoré ona predložila, a neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré navrhla žalobu zamietnuť. Súd ju mal na tieto dôvody osobne vypočuť a potom o nich rozhodnúť, čo neučinil a rozhodol predčasne. Ak súd rozhodol o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, neprihliadol, že u neho ide len o kumulovanie majetku, ktorý nepotrebuje. Žalobca nepreukázal dostatočným a vierohodným spôsobom potrebu výlučne vlastniť spornú nehnuteľnosť a predovšetkým nepreukázal svoju solventnosť skutočne, riadne a včas vyplatiť jej hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu. Na preukázanie vyplatiť takú vysokú sumu nestačí len potvrdenie banky staršieho dátumu. Žiadala, aby súd opakovane zisťoval solventnosť žalobcu, prípadne aj vinkulovaním konkrétnej sumy alebo jej uložením do úschovy. Namietala aj spôsob určenia a výšku protihodnoty za jej spoluvlastnícky podiel. Ona totiž ako prvá predložila aktuálny znalecký posudok S.. O. L. na zistenie všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností, z hodnoty ktorej mal súd vychádzať. Znalecký posudok S.. L. R., ktorý predložil žalobca, určuje neprimerane nízku hodnotu sporných nehnuteľností a neopiera sa o zisťovanie u realitných kancelárií, ktoré nehnuteľnostiam určili vyššiu trhovú hodnotu. Tento znalec neprimerane nízko znižuje koeficienty za účelom zníženia trhovej ceny, naviac si hrubo protirečí so svojim vlastným predchádzajúcim znaleckým posudkom. Oba posudky S.. R. účelovo podhodnocujú všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností, a preto mal súd vychádzať len z posudku S.. L. a ňou určenej všeobecnej hodnoty. Navrhla preto vypočuť oboch znalcov a konfrontovať ich závery. Záverom uviedla, že navrhuje žalobcovi nepriznať náhradu trov konania s ohľadom na ňou vyslovené dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane.
11. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaná namieta, že boli porušené jej procesné práva v tomto konaní, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku a aj z celého spisu, najmä zo zápisníc z
pojednávaní, na ktorých bola žalovaná prítomná, je zrejmé, že v priebehu celého konania pristupovala k tomuto sporu nekonštruktívne, neprijala záver, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve a v tomto smere žiadne riešenie, navrhnuté žalobcom neakceptovala. K veci sa nevyjadrovala vecne, a teda ani nebolo možné zistiť, aká by bola jej predstava o výsledku tohto konania, okrem tej, že nehnuteľnosť ostane v podielovom spoluvlastníctve a ona v nej bude sama bývať. Súd prvej inštancie rozsudok podrobne zdôvodnil z hľadiska všetkých zákonných možností, ktoré pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prichádzajú do úvahy, a rovnako podrobne zdôvodnil aj svoj záver. K otázke zamietnutia žaloby žalobca uviedol, že dôvody, na ktoré poukazovala žalovaná, neboli takými, pre ktoré by bolo možné žalobu zamietnuť, keď žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno zamietnuť výlučne z dôvodov mimoriadnych a hodných osobitného zreteľa, môže ísť predovšetkým o vek, zdravotný stav, starostlivosť o maloleté dieťa, prípadne inú situáciu, ktorá by mala byť vyhodnotená ako krajne nevýhodná pre spoluvlastníka. K takejto situácii však u žalovanej nedochádza. Žalovaná zavádzala súd, keď tvrdila, že aj ona si vybavuje úver, z ktorého dôvodu bolo v jednom prípade pojednávanie aj odročené, pričom napriek dostatočnému času žalovaná vybavovanie úveru alebo existenciu prostriedkov na vyplatenie jeho spoluvlastníckeho podielu nepreukázala. On opustil spoločnú nehnuteľnosť výlučne pre správanie sa žalovanej a sám sa zariadil z hľadísk bývania spôsobom, ktorý bol pre neho prijateľný vzhľadom na skutočnosť, že on sám mal v starostlivosti maloletého syna. To však neznamená, že sa mal vzdať svojho nároku na nehnuteľnosť, ktorú užíva výlučne žalovaná; práve naopak, bolo neakceptovateľné naďalej udržiavať stav, kedy by žalovaná sama užívala nehnuteľnosť a žalobca by zo spoločnej nehnuteľnosti nemal žiaden prínos, žalovaná sama nehnuteľnosť opotrebováva, navyše ju zaťažuje dlhmi a nie je predpoklad, že by pristúpila k inému spôsobu vyporiadania, ako o ňom rozhodol súd. Súhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z priemeru súm podľa znaleckých posudkov predložených oboma stranami sporu a teda má za to, že hodnota, ktorá sa má vyplatiť žalovanej je spravodlivo určená pre obe strany sporu. V neposlednom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosť je zaťažená záložnými právami v exekučných konaniach, ktoré sa vedú proti žalovanej, a teda je namieste aj z toho dôvodu čo najskôr zabezpečiť aj vyrovnanie dlhov ako aj ochrániť nehnuteľnosť pred prípadným predajom v exekúcii. Žalovaná bude mať dostatok prostriedkov na to, aby si z vyplatenej sumy zabezpečila pre seba primerané bývanie. Z celého konania je zrejmé, že so žalovanou sa nedalo žiadnym spôsobom dohodnúť.
12. V priebehu odvolacieho konania žalobca písomne oznámil odvolaciemu súdu, že podaním zo dňa 4.11.2021 Okresný úrad V. O., katastrálny odbor, mu oznámil, že vykonal zmeny na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX, ktorých sa predmet konania týka, išlo zrejme o zápis geometrického plánu, ktorý nebol iniciovaný stranami sporu, avšak dotkol sa aj ich nehnuteľností. Vykonanou zmenou nedošlo k zmene predmetu konania, došlo však k zmene k označeniu nehnuteľností. Na základe uvedených skutočností upresnil žalobca petit žaloby v dôsledku zmeny označenia nehnuteľností tak, že žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci V. O., katastrálne územie V. O., zapísaným v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako byt č. X vo vchode XX, podkrovie, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXX a domu so súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X a k nemu prislúchajúca garáž č. X v suteréne bytového domu a k bytu prináležiacemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXXX/XXXXX k celku, ďalej k bytu prináležiacemu podielu XXXXX/XXXXX na priľahlom pozemku, nachádzajúci sa v obci V. O., katastrálne územie V. O., zapísaný v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape a to parcela č. XXX/X, záhrada vo výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, ďalej k podielu na priľahlom pozemku XXXXX/XXXXX nachádzajúcemu sa v obci V. O., katastrálne územie V. O., zapísaný v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parcela registra ,, C“ evidovaná na katastrálnej mape a to parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, na ktorej sa nachádza stavba so súpisným číslom č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX, a aby ho vyporiadal tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom územní V. O., ako byt č. X vo vchode XX, podkrovie, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXX a dome so súp. č. XXXX na parcele č. XXX/ X a k nemu prislúchajúca garáž č. X v suteréne bytového domu a k bytu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXXX/XXXXX k celku, zapísané na Okresnom úrade V. O., odbor katastrálny na LV č. XXXX a k bytu prináležiaci podiel XXXXX/XXXXX
na priľahlom pozemku, ktorý je zapísaný na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to parcela č. XXX/X, záhrada vo výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a podiel na priľahlom pozemku XXXXX/XXXXX, ktorý je zapísaný na Okresnom úrade V. O., odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parcela registra ,, C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXX
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, prikáže do jeho výlučného vlastníctva, pričom ho zaviaže zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 68.900 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu súd prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. K svojmu podaniu pripojil list okresného úradu a aktuálne listy vlastníctva.
13. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.10.2022 žalobca upravil spresnenie petitu v súlade so zápisom na LV č. XXXX tak, že namiesto podkrovie má byť uvedené mezonet s vchodom na X. poschodí. Podania žalobcu s prílohami odvolací súd doručil právnemu zástupcovi žalovanej.
14. Odvolací súd uznesením zo dňa 26.10.2022 č. k. 12CoP/4/2021-859 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam:
- nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. O., obec V. O., okres V. O., zapísaným v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako byt č. X, vo vchode XX, mezonet s vchodom na X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXX a na parcele č. XXX/X a k nemu prislúchajúca garáž č. X v suteréne bytového domu a k bytu prináležiacemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXXX/XXXXX k celku,
- ďalej k bytu prináležiacemu podielu XXXXX/XXXXX na priľahlom pozemku, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. O., obec V. O., okres V. O., zapísaný v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to parcela č. XXX/X - záhrada vo výmere XXXX m2, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
- ďalej k podielu na priľahlom pozemku XXXXX/XXXXX nachádzajúcemu sa v katastrálnom území V. O., obec V. O., okres V. O., zapísaný v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade V. O., odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, na ktorej sa nachádza stavba so súpisným číslom č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX, a vyporiadať ho tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého zaviaže zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania sumu 68.900 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
15. V priebehu odvolacieho konania žalovaná dňa 02.07.2021 predložila odvolaciemu súdu nový znalecký posudok č. 135/2021 zo dňa 28.06.2021 vypracovaný znalkyňou S.. O. L., ktorým znalkyňa stanovila hodnotu predmetných nehnuteľností ku dňu 22.06.2021 vo výške 85.600 eur. Dňa 06.07.2022 predložila žalovaná ďalší znalecký posudok č. 116/2022 vypracovaný znalkyňou S.. O. L., ktorou bola stanovená hodnota nehnuteľností ku dňu 22.06.2022 vo výške 101.000 eur.
16. Odvolací súd uvedené znalecké posudky doručil právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý zaslal súdu písomné vyjadrenie. Poukázal na to, že po podaní odvolania sa na predložené dôkazy neprihliada, pretože ide o novoty, a nie je naplnený ani jeden dôvod v zmysle § 366 CSP, pre ktorý by sa na ne mohlo prihliadnuť. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie mal k dispozícii dva znalecké posudky, ktoré boli ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie aktuálne. Žalovaná mala možnosť do rozhodnutia súdu prvej inštancie predložiť aj iný znalecký posudok, čo však neurobila. Žalovaná tvrdí, že v súčasnosti sa zvýšili hodnoty nehnuteľností, avšak podstatné je to, že hodnota nehnuteľnosti sa má zisťovať ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie. Znalecký posudok predložený žalovanou je vyhotovený dňa 28.6.2021 a podľa stavu ku dňu 22.6.2021, z uvedeného dôvodu nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keď súd prvej inštancie rozhodoval dňa 6.10.2020.
17. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
18. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že postup žalovanej, ktorá predložila k odvolaniu ďalšie dôkazy - znalecké posudky, je rozporný s ustanovením § 366 CSP. V zmysle predmetného ustanovenia je použitie prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli stranou sporu uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, obmedzené. Žalovaná v odvolacom konaní predložila dva nové znalecké posudky určujúce hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Keďže ide o novotu v odvolacom konaní, bola žalovaná povinná dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, nemohla bez svojej viny predložiť už v doterajšom priebehu konania. V predmetnom konaní súd prvej inštancie vychádzal z dvoch znaleckých posudkov, ktoré sporové strany v konaní predložili a na základe ktorých určil hodnotu nehnuteľností, hodnotu spoluvlastníckych podielov sporových strán a sumu, ktorú má žalobca vyplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania preskúmava správnosť postupu súdu prvej inštancie a správnosť jeho rozhodnutia v čase jeho vydania.
20. V zmysle § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Ak je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP, pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V danej veci sa o tzv. novoty v odvolacom konaní v zmysle predpokladanom Civilným sporovým poriadkom nejednalo, pretože súd prvej inštancie znalecké dokazovanie vykonal, sporové strany znalecké posudky nenamietali, aj na základe vyhotovených znaleckých posudkov ustálil súd prvej inštancie skutkový stav.
21. Nielenže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (a teda nemal za to, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ale tieto žalovanou predložené novoty sa ani netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ani nimi nemohlo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo že ich žalobcovia bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Vzhľadom na zmenu v označení nehnuteľností v katastri nehnuteľností, ku ktorej došlo až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, po rozhodnutí o tejto zmene v odvolacom konaní bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP formálne zmeniť.
23. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku a zmena výroku sa týka iba označenia predmetných nehnuteľností v súlade so stavom v katastri nehnuteľnosti tak, aby rozsudok bol riadne vykonateľný.
24. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď dospel k záveru o jeho vecnej správnosti. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Na danú vec aplikoval relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil zodpovedajúc i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalovanou v jej odvolaní. 26. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec rozhodujúce. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej.
27. Námietka žalovanej, že súd prvej inštancie rozhodol v jej neprítomnosti, je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 06.10.2020 o 9,00 hod. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené iba právnemu zástupcovi žalovanej dňa 23.07.2020. V zmysle § 110 ods. 1 CSP súd nebol povinný doručiť predvolanie aj žalovanej, keďže má zástupcu so splnomocnením na celé konanie. Žalovaná ani jej právny zástupca sa uvedeného pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania. V zmysle § 183 ods. 1 CSP sa pojednávanie môže odročiť na návrh sporovej strany iba z dôležitých dôvodov, pre ktoré sa nemôže na pojednávanie dostaviť, avšak žalovaná ani jej právny zástupca napriek riadnemu predvolaniu neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, nežiadali pojednávanie odročiť, a tak súd prvej inštancie správne konal a rozhodol vo veci postupom v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
28. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie prihliadal len na dôkazy a tvrdenia, avšak túto námietku bližšie nešpecifikovala. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je však zrejmé, že súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými tvrdeniami sporových strán a taktiež všetkými dôkazmi v konaní predloženými obomi sporovými stranami. Rozsudok zdôvodnil dostatočne a jasne z neho vyplýva, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súd pri rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa riadil. V odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
29. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci je predmetom konania podielové spoluvlastníctvo a nie BSM, preto súd prvej inštancie správne neprihliadol na skutočnosti uvádzané žalovanou ohľadne majetku a financií, ktoré predtým patrili do BSM. Toto BSM zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a v dôsledku toho, že po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti rozvodu, aj keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo súdom - nemôže už dôjsť k zohľadneniu okolností týkajúcich sa BSM v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka.
30. Žalovaná ničím nepreukázala, že je v jej schopnostiach vyplatiť žalobcu v prípade, ak by boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva. Na druhej strane spochybňuje dôkaz žalobcu o jeho solventnosti, ktorým je výpis z banky. Takýto doklad je však pre posúdenie veci dostatočný. Žalovanej muselo byť zrejmé, že môže nastať situácia, že žalobca bude chcieť usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam. Nemohla sa spoliehať na to, že zostanú so žalobcom
spoluvlastníkmi navždy. Pokiaľ mala záujem zostať bývať v predmetných nehnuteľnostiach, mala od rozvodu manželstva dostatočne dlhú dobu na to, aby si zabezpečila finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu z jeho spoluvlastníckeho podielu.
31. V odvolaní žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa žalovanou uvádzanými okolnosťami, ktoré ona považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, zaoberal a vysvetlil, prečo ich nepovažuje za relevantné. Odvolací súd dôvody súdu prvej inštancie v tomto smere považuje za správne.
32. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadne určenia hodnoty nehnuteľností súdom prvej inštancie na základe priemeru dvoch znaleckých posudkov, odvolací súd sa taktiež stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. Zdôrazňuje, že žalovaná ale ani žalobca nemali v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne konkrétne výhrady k znaleckým posudkom, len každý z nich trval na tom posudku, ktorý predložil on sám. Žalovaná nežiadala vypočuť na pojednávaní znalcov, ktorí znalecké posudky vyhotovili, ich vypočutie navrhla až v odvolaní, čo je neprípustné.
33. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovanej sú neopodstatnené, teda jej odvolanie je nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny. Len v dôsledku zmeny zápisu nehnuteľností v katastri nehnuteľností však odvolací súd musel v zmysle § 388 CSP formálne tento rozsudok zmeniť a do výroku rozsudku s cieľom zabezpečiť jeho vykonateľnosť pojať označenie predmetných nehnuteľností v súlade s ich súčasnou evidenciou v katastri nehnuteľností. Rozsudok ako taký má vo svojej podstate povahu potvrdzujúceho rozsudku súdu prvej inštancie.
34. V konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu patrí v celom rozsahu náhrada trov konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).