Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/84/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. L. nar. 25.2.1999 zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov F. S. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. XX v E. a M. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na S. ul .č. X v E. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.1.2015 č.k. -76 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné otca na mal. M. nar. XX.X.XXXX naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. z 12.2.2002 z 1.200,-Sk (39,83Eur) na 200 Eur mesačne počnúc dňom 25.4.2014 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa.

Z r u š u j e výrok o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 12.2.2002 č.k. tak, že zvýšil výživné pre mal. M. z 1.200 Sk na 300 Eur od 1.5.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke. Dlžné výživné 1.740 Eur za obdobie od 1.5.2014 do 31.12.2014 ho zaviazal zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zvýši výživné pre mal. M. z 1200 Sk na 80 Eur mesačne od 1.5.2014 do budúcna, a výrok o dlžnom výživnom zruší. Uviedol, že s obsahom napadnutého rozsudku nesúhlasí, pretože konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Určené výživné označil za nezákonné a v rozpore s jeho schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi. Konštatoval, že jeho mesačný príjem je 1290 Eur, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá má príjem 520 Eur mesačne, s jej dcérou a ich spoločnou dcérou a ich mesačné výdavky sú 1635 Eur. Uviedol, že dcéra priateľky končí strednú školu a chce študovať na Vysokej škole, s čím budú mať zvýšené výdavky. Nesúhlasil s tvrdením konajúceho súdu, že k priateľkinej dcére nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, pretože v spoločnej domácnosti žijú 13 rokov, sú rodina a nevie si predstaviť, že by žiadnym spôsobom nemal prispievať na spoločnú domácnosť. Poukázal na to, že dcéra K. má alergiu a bol jej odporúčaný pobyt pri mori. Vyslovil presvedčenie, že matka požiadala o zvýšenie výživného v takom rozsahu z dôvodu, že jej bývalý manžel jej neplatí výživné na ich spoločné deti.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasila s tvrdením otca, že o zvýšenie požiadala z dôvodu, že otec jej dcér na nich neplatí výživné a dodala, že na nich prispieva po 150 eur mesačne a len vďaka týmto prostriedkom dokáže zaplatiť podnájom. Konštatovala, že maloletý je tiež alergik a od septembra nastúpi na strednú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Uviedla, že po skončení materskej dovolenky jej zamestnávateľ neumožnil vrátiť sa do práce, preto si aktívne hľadá prácu a pripravuje sa na výkon kozmetického poradenstva, nakoľko sa jej naskytla možnosť pracovať v kozmetickom salóne, s čím má taktiež zvýšené výdavky.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav (§ 120 ods. 1 O.s.p.), posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ako nepochybne vyplýva z odôvodnenia rozsudku, ale nesprávne rozhodol o počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, pretože ho neurčil od podania návrhu na zvýšenie výživného, teda od 25.4.2014 (§ 77 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine), ale od 1.5.2014 bez toho, aby v odôvodnení uviedol na základe akých skutočností tak rozhodol a nesprávne určil rozsah výživného, pretože nedostatočne zohľadnil možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému a určil neprimerane vysoké výživné. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby mal. M. od poslednej úpravy vzrástli, nakoľko naposledy súd rozhodol pred viac ako 12 rokmi, maloletý mal v čase poslednej úpravy tri roky a v súčasnosti skončil základnú školu. Uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je však vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že príjem otca sa od poslednej úpravy zvýšil o 129 % a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Konajúci súd zvýšil výživné o 650 %. Zdôrazňuje, že takto určené výživné nezodpovedá zákonným požiadavkám Zákona o rodine, pretože nezohľadňuje mieru zmeny pomerov otca v porovnaní so zmenou pomerov maloletého. Odvolací súd preto zmenil výšku výživného, zohľadnil dĺžku času, ktorá uplynula od poslednej úpravy, nástup mal. M. na vyšší stupeň vzdelávania, zvýšené výdavky maloletého spojené s jeho poruchou učenia, ako aj vyživovacie povinnosti, ktoré pribudli obom rodičom a určil výživné, ktoré zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého, ktoré poskytuje priestor do budúcna zmeniť jeho výšku, ak sa opätovne zmenia pomery maloletého. Určené výživné predstavuje približne 7 Eur na deň, čo postačuje na zabezpečenie odôvodneným potrieb maloletého, ktoré okrem primárnej vyživovacej povinnosti zahŕňa aj sekundárku, ktorú tvoria výdavky spojené s kultúrnym vyžitím maloletého, oddychom, záľubami a vzdelaním, primerané jeho veku a nevyhnutné pre jeho celkový osobnostný vývoj. K odvolacím námietkam otca dodáva, že ním navrhované výživné zodpovedá približne 6 % z jeho príjmu, čo nezohľadňuje právo maloletého podieľať sa na jeho životnej úrovni, pretože predstavuje približne 2,6 Eura na deň a nepostačuje ani na zabezpečenie nevyhnutných výdavkov na stravu pre 15 ročného chlapca vo vývoji, ktorý stále rastie a potrebuje výdatnejšiu a objemnejšiu stravu ako dospelý muž,

ktorého rast a vývoj sa zastavil. Odvolací súd konštatuje, že zohľadnil aj výdavky otca spojené s chodom jeho súčasnej domácnosti v takom rozsahu, aby neznevýhodňovali maloletého v porovnaní s deťmi, ktoré s otcom žijú v spoločnej domácnosti, pretože v prvom rade je povinný plniť si svoji zákonnú vyživovaciu povinnosť zodpovedajúcu zákonným požiadavkám Zákona o rodine s dôrazom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že zvýšil výživné pre maloletého z 1200 Sk na 200 Eur mesačne od 25.4.2014, teda od podania návrhu v zmysle ust. § 77 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu odporca platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, preto je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne zabezpečením potrebných listinných dôkazov a opäť rozhodol o dlžnom výživnom pre navrhovateľku od 24.5.2014 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo výroku o určení výživného, súčasne rozhodol aj o spôsobe zaplatenia dlhu dôsledne vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ako aj trovách konania.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.