Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-229-2014.pdf
PDF · 78.44 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/229/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: ORAG Slovakia spol. s r.o., Mojmírova 8, Bratislava, IČO: 31 333 630, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Juríček, Robotnícka 5, Bratislava, P.O.Box 43 proti žalovaným: 1/ Mgr. Eva Timár Myjavcová, Štúrova 42, Šamorín, správca konkurznej podstaty WELTEN, a.s., Báč č. 113, IČO: 35 966 378, 2/ Tatra banka, akciová spoločnosť, Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, 3/ JUDr. Margita Hrivňáková, Májkova č. 3, Bratislava, P.O.Box 76, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu AJG s.r.o., Landererová 1, Bratislava, IČO: 35 885 831, 4/ EXTON SYSTEMS LTD, 15 Stopher House, Webber Street Londýn, SE 1 ORE, IČO: 7 222 036, zastúpený zástupcom JUDr. Jánom Falisom, Mraziarenská č. 6, Bratislava, o určenie neplatnosti záložných zmlúv, o odvolaní žalovaného 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/143/2010-439 zo dňa 14.04.2014 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním pripustil späťvzatie návrhu, konanie podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. zastavil keď skonštatoval, že žalobca v priebehu konania zobral návrh späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaní 1/, 2/ a 4/ so späťvzatím návrhu súhlasili, žalovaný 3/ nesúhlasil s poukazom na to, že nie sú mu známe žiadne dôvody, pre ktoré žalobca berie návrh na začatie konania späť, pričom predmetné konanie je jediným konaním, v ktorom je postavenie žalovaného 3/ ako záložného veriteľa spochybnené a rozhodnutím vo veci samej bude určená platnosť záložných zmlúv a nároky účastníkov konania z nej vyplývajúce, čím bude ovplyvnené i jeho uspokojenie z majetku žalovaného 1/, vyriešená vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného 3/ a v prípade určenia neplatnosti záložných zmlúv by záložným veriteľom zostal iba žalovaný 3/ a tým by sa vymožiteľnosť jeho pohľadávky značne zlepšila.
Prvostupňový súd uviedol, že zákon neukladá žalobcovi výslovnú povinnosť zdôvodniť späťvzatie návrhu, z toho dôvodu žalobcu o zdôvodnenie tohto úkonu ani nežiadal. Na strane žalovaného 3/ nezistil žiadne vážne dôvody, ktoré by opodstatňovali vyslovenie jeho nesúhlasu so späťvzatím návrhu. Žalovaný 3/ síce nesúhlas so späťvzatím návrhu odôvodnil záujmom na vyslovení neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným 1/, čím by sa jeho pozícia záložného veriteľa zvýhodnila, ale takéto zdôvodnenie nesúhlasu prvostupňový súd nepovažoval za vážny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné v konaní pokračovať, pričom vzal do úvahy i samotnú pochybnosť o naliehavom právnom záujme na vyslovení neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorý je potrebné pri rozhodovaní o návrhu skúmať. Dôvodom podania žaloby na určenie neplatnosti záložných zmlúv uzatvorených žalovaným 1/ v prospech žalovaných 2/ a 3/ bolo zabezpečenie pohľadávky žalobcu, ktorú mal voči
žalovanému 1/ z nezaplatenej ceny diela. V prípade úspechu žalobcu by sa tak založené nehnuteľnosti mohli stať predmetom exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s tým, že zastavenie konania zavinil žalobca, a tak žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania. Pretože žalovaní 1/, 2/ a 4/ si tento nárok neuplatnili, súd im trovy konania podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. nepriznal a náhradu trov konania priznal iba žalovanému 3/ podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 527,34 eur.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti zastavenia konania podal v zákonnej lehote žalovaný 3/ odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sa postupom prvostupňového súdu mu odňala možnosť konať pred súdom. Konkrétne poukázal na to, že konštatovanie prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení rozhodnutia sa nezakladá na skutočnostiach, ktoré odvolateľ uviedol v nesúhlase so späťvzatím, pretože ho odôvodňoval inými dôvodmi, než uviedol prvostupňový súd. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či súd mal na mysli pochybnosti o existencii naliehavého právneho záujmu, na ktorý poukázal pri posudzovaní neplatnosti záložných zmlúv v spojení s dôvodom nepripustenia späťvzatia, preto je konštatovanie prvostupňového súdu nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, čím došlo k odňatiu možnosti žalovanému 3/ konať pred súdom a realizovať procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolateľ zdôraznil i svoje ústavné právo, ktoré mu vyplýva z článku 46 ods. 1 z Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako i na právnu úpravu uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. a opätovne zdôraznil, že žalobca neuviedol dôvody, pre ktoré berie návrh späť, prečo tak náhle koná, pričom k tomuto postupu nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Predmetom konania je okrem iného i určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovaným 1/ v prospech žalovaného 3/, kde konanie vo veci trvá už takmer dva roky, pričom sa jedná o jediné konanie, v ktorom je spochybňovaný žalovaný 3/ ako záložný veriteľ, pričom, ak by súd prvého stupňa vo veci ďalej konal a rozhodol, bola by jednoznačne určená platnosť záložných zmlúv a z toho i vyplývajúce nároky žalovaného 3/. Otázka platnosti resp. neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej v prospech žalovaného 3/ má pre neho význam, pretože rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej by tak bolo značne ovplyvnené uspokojenie jeho pohľadávky z majetku žalovaného 1/ a tým vymožiteľnosť tak jeho pohľadávky ako i ostatných účastníkov konania, ktorí sú veriteľmi. Vyriešenie otázky neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva má preto relevantný význam i pri posudzovaní výkonu záložného práva záložným veriteľom v prvom poradí predajom nehnuteľnosti, ktoré prebieha na OS Dunajská Streda pod sp. zn. 7C/79/2012 podľa návrhu žalovaného 3/ o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zastavenie konania označil odvolateľ za nehospodárne i vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania.
K odvolaniu žalovaného 3/ sa vyjadril žalobca, ktorý označil rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, žiadal ho potvrdiť s tým, že dôvody uvádzané odvolateľom nie sú opodstatnené. Uznesenie súdu prvého stupňa rešpektuje vôľu účastníka konania, ktorý má právo disponovať s návrhom na začatie konania, pričom žalovaný 3/ - odvolateľ v čase, kým ešte nebol na neho vyhlásený konkurz so späťvzatím súhlasil, ale po vstupe do konkurzu správkyňa konkurznej podstaty s takýmto úkonom vyjadrila nesúhlas. Žalobca okrem toho nie je účastníkom konania o platnosť dražby, ktoré konanie označil odvolateľ - žalovaný 3/ za dôležité, preto odvolateľ nemôže mať žiaden záujem na pokračovaní v konaní v spojení s konaním o neplatnosti dražby.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne a odvolanie nie je dôvodné.
Späťvzatie návrhu je jedným z dispozičných úkonov prislúchajúcich účastníkovi, ktorý je v postavení tzv. dominus litis (pán sporu) a nie je limitovaný hospodárnosťou konania, ale iba záujmom protistrany. Zákon neukladá žalobcovi povinnosť odôvodňovať späťvzatie návrhu, hoci späťvzatie návrhu bez odôvodnenia má následky spočívajúce v povinnosti súvisiacej s rozhodnutím o náhrade trov konania, keď so zreteľom na zásadu tzv. procesného zavinenia sa má za to, že zastavenie konania bez dôvodu zavinil žalobca.
Ak späťvzatiu dôjde v priebehu konania, je súd povinný zadovážiť si vyjadrenie žalovaného a zistiť, či tento nesúhlasí so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu je vecou úvahy súdu, ktoré nemôže byť svojvoľné, ale vychádzajúc z dikcie zákona, ktorý za dôvod nesúhlasu označuje predovšetkým „vážne dôvody“, medzi ktoré môžu patriť dôvody etické, morálne, ekonomické, či iné. Súd pri posudzovaní vážnosti dôvodov nesúhlasu musí zohľadniť skutkové okolnosti prípadu, povahu uplatňovaného nároku a dôsledky zastavenia konania z hľadiska skutkového a právneho vzťahu medzi účastníkmi, dopad na postavenie účastníkov s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov, pričom dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov je na odvolateľovi
- žalovanom 3/.
Dôvody, ktoré uviedol odvolateľ ale medzi ne nepatria. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 3/ je iba jedným z veriteľov žalovaného 1/, ktorého postavenie by sa mohlo v prípade rozhodnutia o veci samej i zlepšiť. Odvolací súd vzal ale do úvahy, že pri nesúhlase žalovaného 3/ so späťvzatím návrhu sa posudzuje i miera ohrozenia jeho práva a právom chránených záujmov, pričom nezistil, že by k tomu na strane odvolateľa mohlo dôjsť, preto aj dôvody, na ktoré odvolateľ poukázal odvolací súd vyhodnotil ako nepriame výhody, ktoré by v prípade rozhodnutia o veci samej mohol, resp. nemohol žalovaný 3/ získať.
Odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu nevyhodnotil nesúhlas žalovaného 3/ so späťvzatím návrhu ako dôvodný, ktorý by zakladal opodstatnenosť požiadavky v konaní pokračovať. Späťvzatím žaloby sa jeho postavenie záložného veriteľa voči žalovanému 1/ ako záložcovi nezmení, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi prvostupňového súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, preto v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca vo vyjadrení k odvolaniu si návrh na priznanie trov odvolacieho konania nepodal.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.