Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-75-2015.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/75/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., N. XX/X, o vymoženie 1.806,65 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 10. novembra 2014 č. k. 6Er/133/2013-18, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom Šaľa, P. Pázmáňa 49/3, pod sp. zn. 6Er/133/2013 (EX 281/13) v časti o vymoženie 516 eur a príslušných trov exekúcie. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), d), § 4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a) a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ako aj zistenie, že exekučné konanie, predmetom ktorého je vymoženie zdravotného poistenia, je v zmysle citovaného § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. vecne oslobodené od súdnych poplatkov, avšak exekučné konanie, týkajúce sa vymoženia pokuty na základe rozhodnutia o priestupku ako exekučného titulu vydaného Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno, nepodlieha oslobodeniu od súdnych poplatkov. Nakoľko predmetom oslobodenia od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) boli pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, pričom išlo o tzv. súdne pohľadávky, ktorých správu a vymáhanie uskutočňuje justičná pokladnica, súd prvého stupňa mal za to, že v tomto prípade sa nejedná o vecné oslobodenie v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže predmet tohto konania nemožno subsumovať pod toto ustanovenie. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) nebolo možné konštatovať ani osobné oslobodenie oprávneného od súdnych poplatkov. Okrem toho k osobe oprávneného bolo treba poznamenať, že tento je akciovou spoločnosťou - obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania, teda za účelom vytvárania zisku, ktorej predmetom podnikania je sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností, obstarávanie služieb spojených s ich prevádzkou, leasing hnuteľných vecí, poskytovanie poradenskej činnosti vo veciach podnikania v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť, faktoring a forfaiting, poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Z tohto hľadiska bolo zaplatenie súdneho poplatku oprávneným odôvodnené, nakoľko tento súdny poplatok oprávnený uhrádza zo zisku, ktorý vytvára, a nie zo štátneho rozpočtu, ako je to u osôb, na ktoré sa osobné oslobodenie vzťahuje, pričom bolo potrebné poznamenať, že pre posúdenie, či je oslobodenie oprávneného odôvodnené, bolo irelevantné, kto je zakladateľom alebo jediným akcionárom oprávneného. Naviac bol toho názoru, že v danej veci nebolo možné aplikovať právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III ÚS 63/03 zo dňa 23. 08. 2006, na ktoré sa vo svojom podaní odvolával oprávnený, pretože v danom
prípade prejednávanom Ústavným súdom SR išlo o odlišný dôvod vecného oslobodenia od súdneho poplatku, konkrétne o oslobodenie vo veci zdravotného poistenia, kedy " nie osoba veriteľa, ale charakter pohľadávky, t.j. nárok vzniknutý z titulu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, je právnym dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov". Keďže nebol daný dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku a oprávnený nezaplatil predmetný súdny poplatok ani na osobitnú výzvu súdu, pričom bol poučený o následkoch nezaplatenia, súd prvého stupňa konanie v časti o vymoženie pokuty vo výške 516 eur s príslušnými trovami exekúcie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, nestotožňujúc sa s právnym názorom súdu prvého stupňa. Poukázal pritom na § 2 ods. 1 písm. f), § 4 ods. 1 písm. c), d), § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch a položku 13 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Mal za to, že už v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že konanie je oslobodené od súdneho poplatku, nakoľko ide o vymáhanie zdravotného poistenia a pokuty. Zdôraznil, že citované zákonné ustanovenia sa vzťahujú na vecné oslobodenie od súdneho poplatku, t.j. na konanie ako také a nie na osobné oslobodenie od súdneho poplatku, čo znamená, že nie osoba veriteľa, ale charakter pohľadávky bol právnym dôvodom na oslobodenie od súdneho poplatku. S poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 59 ods. 2 Ústavy SR bol toho názoru, že konanie o vymáhanie zdravotného poistenia a o vymáhanie pokút je oslobodené od platenia súdneho poplatku aj v prípade, ak doterajší veriteľ postúpi svoju pôvodnú pohľadávku postupníkovi, nakoľko postúpením pohľadávky sa jej charakter nemení, mení sa iba osoba veriteľa. V danej exekučnej veci išlo nepochybne o uplatňovanie majetkového práva, ktoré vzniklo zo záväzkového právneho vzťahu zdravotného poistenia a štátom uložených pokút, ktoré podlieha vecnému oslobodeniu od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. c), d) Zákona o súdnych poplatkoch. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvého stupňa v rozpore so zákonom vyzval oprávneného na zaplatenie súdneho poplatku a následne konanie v časti zastavil, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 25. 01. 2013, kedy došiel súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov - výkaz nedoplatkov č. 8888014704 zo dňa 07. 02. 2011 vydaný D?VERA zdravotná poisťovňa, a. s., právoplatný a vykonateľný dňa 03. 03. 2011, výkaz nedoplatkov č. 8888314704 zo dňa 15. 01. 2012, vydaný D?VERA zdravotná poisťovňa, a. s., právoplatný a vykonateľný dňa 18. 02. 2012 a rozhodnutie o priestupku č. ORP-1219/DI-SK-I-2009 zo dňa 08. 12. 2019, vydaný Okresný dopravný inšpektorát, Okresné riaditeľstvo PZ, Komárno, právoplatný dňa 28. 12. 2009 a vykonateľný dňa 27. 01. 2010. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 31. 01. 2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučnými titulmi a identifikáciou dlžníka. Súd prvého stupňa následne bez toho, aby poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti, oprávneného výzvou zo dňa 11. 03. 2013 č. k. 6Er/133/2013-14 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 16,50 eura. Oprávnený výzvu súdu prvého stupňa prevzal dňa 15. 03. 2013 a podaním zo dňa 15. 03. 2013 sa k výzve súdu vyjadril tak, že už v návrhu uviedol, že konanie je v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov oslobodené od súdneho poplatku. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že zastavil exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom Šaľa, P. Pázmáňa 49/3, pod sp. zn. 6Er/133/2013 (EX 281/13) v časti o vymoženie 516 eur a príslušných trov exekúcie a vo zvyšnej časti vydal poverenie.
Z uvedeného teda vyplýva, že sporným zostalo exekučné konanie, týkajúce sa exekučného titulu - rozhodnutie o priestupku č. ORP-1219/DI-SK-I-2009 zo dňa 08. 12. 2019, vydaný Okresný dopravný
inšpektorát, Okresné riaditeľstvo PZ, Komárno, právoplatný dňa 28. 12. 2009 a vykonateľný dňa 27. 01. 2010 a to z pohľadu, či predmetné konanie je vecne oslobodené od súdneho poplatku alebo nie.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom konaní.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa položky č. 13 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi 16,50 eura.
Význam súdnych poplatkov je široký, predovšetkým z fiskálneho hľadiska sú súdne poplatky významným príjmom štátneho rozpočtu. Súdne poplatky majú okrem iného zabrániť neodôvodneným a zbytočným súdnym sporom, teda aby navrhovateľ takéhoto úkonu alebo konania znášal riziko, že sa mu v prípade neúspechu súdny poplatok nevráti, resp. si vopred uvážil, či bude zneužívať súdny systém podávaním neodôvodnených a neúčelných návrhov. Obmedzenie práva obrátiť sa na súd súdnymi poplatkami štátom je prípustné, avšak toto obmedzenie nemôže spôsobovať marenie zmyslu a účelu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Z. z.), podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Aby inštitút súdnych poplatkov neprimerane nezasahoval do práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného aj v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, zákon o súdnych poplatkoch v ustanovení § 4 ods. 1 taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege (zákonné vecné oslobodenie) a v ustanovení § 4 ods. 2 osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené ex lege (zákonné osobné oslobodenie). Zákonné vecné oslobodenie a zákonné osobné oslobodenie vyplývajú priamo zo zákona, takže o ich priznaní súd nevydáva rozhodnutie.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom.
Logickým a systematickým výkladom ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. pri použití rozširujúceho výkladu v prospech oprávneného ako poplatníka v kontexte s citovanými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že ustanovenie § 4 ods.1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. je potrebné aplikovať aj v danej právnej veci, keď je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. Potom je potrebné mať za to, že od poplatku je vecne oslobodené exekučné konanie vo veci vymáhania všetkých pohľadávok vymáhaných štátom v rozsahu, pokiaľ sa jedná o pohľadávky z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, teda nielen tzv. súdnych pohľadávok (zo súdnych a notárskych poplatkov). Takýto výklad ustanovenia § 4 ods.1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. odvolací súd považuje v súlade s článkom 20 ods.1 druhá veta v spojení s článkom 13 ods. 3, 4 a článkom 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (nález ÚS SR č. k. III.ÚS 63/06-46 zo dňa 23. augusta 2006).
Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25. 01. 2013, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.806,65 eura, ktorá vznikla na základe troch exekučných titulov, pričom jedným z nich bolo aj rozhodnutie o priestupku č. ORP-1219/DI- SK-I-2009 zo dňa 08. 12. 2009. Vo svojom návrhu poukázal na to, že pohľadávka voči povinnému bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2011/NR zo dňa 19. 04. 2011 a povinný ku dňu podania návrhu svoju pohľadávku dobrovoľne neuhradil. Záverom poukázal na vecné oslobodenie
od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. Keďže v zmysle rozširujúceho výkladu § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku je vecne oslobodené exekučné konanie vo veci vymáhania všetkých pohľadávok vymáhaných štátom v rozsahu, pokiaľ sa jedná o pohľadávky z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, súd prvého stupňa nemal oprávneného vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia a pokiaľ následne napadnutým uznesením konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku vyrubeného za žiadosť o udelenie poverenia zastavil, je toto jeho rozhodnutie nesprávne. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku súd prvého stupňa oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.