Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/151/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BOJASTAV, spol. s r. o., 065 33 Veľký Lipník č. 162, IČO: 46550526, zast.: Mgr. Maroš Ježík, advokát, Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, pracovisko Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, proti odporcovi: PSR Industry, spol. s r. o., Drieňová 15, 821 01 Bratislava, IČO: 36365181, o zaplatenie sumy 66.311,64 Eur s prísl., o nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. -61 zo dňa 30. 04. 2015 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. -61 zo dňa 30. 04. 2015 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľa žiadal, aby súd zakázal odporcovi počas vedenia súdneho konania predať, inak odplatne alebo bezodplatne previesť vlastnícke práva, alebo akokoľvek zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek vecné práva (vecné bremená a predkupné práva ako aj nájomné práva) k hnuteľným veciam - konkrétne k štyrom špecifikovaným motorovým vozidlám. Navrhovateľ žiadať nariadiť predbežné opatrenie z obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia, čo odôvodnil tým, že odporca neuhradil žalovanú sumu, že nevlastní nehnuteľný majetok, len hnuteľný a tým, že navrhovateľ v danej veci osvedčil svoj nárok, a to preukázaním jeho dôvodnosti právnym titulom a výškou. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom neosvedčil základné predpoklady, keď sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, že odporca sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, že by odporca iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Skutočnosť, že odporca nezaplatil navrhovateľovi žalovanú sumu a tvrdenie navrhovateľa, že osvedčil svoj nárok uplatňovaný v konaní, nie je možné považovať za relevantné dôvody na nariadenie predbežného opatrenia. Rovnako existenciu reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy neosvedčuje ani ničím nepodložený predpoklad navrhovateľa, že odporca pred rozhodnutím vo veci samej prevedie svoje aktíva na tretiu osobu v snahe poškodiť navrhovateľa. Na základe uvedených skutočností, nakoľko navrhovateľ neosvedčil, že odporca prevádza svoj majetok na tretie osoby obzvlášť nevýhodným spôsobom, resp. že táto skutočnosť reálne hrozí, dospel súd prvého stupňa k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil podľa V odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, že neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečie bezprostrednej ujmy. Uviedol, že z rozhodnutia, ktoré citoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vyplýva, že u dlžníka môže byť dôvodom

konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V tejto súvislosti poukázal na listinný dôkaz - záverečnú správu o poskytnutí detektívnej služby zo dňa 10. 12. 2014, z ktorej vyplýva, že odporca vykonáva svoje podnikanie tak, že napriek tomu, že v roku 2013 dosiahol zisk vo výške 162.242,- Eur, má odporca nedoplatok na odvodoch a poistnom vo výške viac ako 20.000,- Eur. Podľa názoru navrhovateľa uvedený dôkaz preukazuje konanie odporcu, ktoré negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia by malo byť aj to, že odporca v trestnom konaní uznal nárok navrhovateľa vo výške 66.311,64 Eur, avšak tento nárok kompenzoval kompenzačnou námietkou z dôvodu, že mu údajne vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 62.000,- Eur. Navrhovateľ k odvolaniu pripojil ďalší listinný dôkaz - zápisnicu z výsluchu konateľa odporcu, ktorý uviedol, že navrhovateľ nedokončil zákazku pre zahraničného partnera odporcu, čo bolo dôvodom nezaplatenia uvedených faktúr zo strany zahraničného partnera odporcu, čo je však vyvrátené mailovou korešpondenciou medzi navrhovateľom a zahraničným partnerom odporcu, z ktorej vyplýva, že odporca mal zaplatené všetky práce fakturované ním jeho zahraničnému partnerovi. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a predbežné opatrenie v požadovanom rozsahu nariadil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s

Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to správne.

Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť predbežného opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom predbežných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto dočasné rozhodnutie môže navyše slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok na vydanie predbežného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje pri konaní vo veci samej. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie predbežného opatrenia v konaní. Tak ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, tak ako v konaní vo veci samej a preto je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Takisto však nemôže ísť v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len o opísanie skutočností bez súčasného preukázania dôvodov, ktoré by opodstatňovali nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil objektívnym spôsobom obavy o prípadný budúci výkon rozhodnutia. Navrhovateľ v podanom odvolaní tvrdil, že z mailovej korešpondencie medzi ním a zahraničným partnerom odporcu vyplýva, že odporca mal zaplatené všetky práce fakturované ním jeho zahraničnému partnerovi. Predložený dôkaz však tvrdenú skutočnosť neosvedčuje, nakoľko je v ňom uvedené: „dátum faktúry 01. 11. 2013, práce vykonané okt. 2013, suma 7.783,99 Eur - WRC zadržaná. PSR má stále vystaviť konečnú faktúru“. Z uvedeného teda vyplýva, že zahraničný partner odporcu zadržal vyplatenie sumy 7.783,99 Eur, a teda nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal zaplatené všetky práce fakturované ním jeho zahraničnému partnerovi.

Inštitút predbežného opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie predbežného opatrenia musí byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, t. j. osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníkov ohrozené, resp. ak predbežným opatrením má byť zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Navrhovaným predbežným opatrením navrhovateľ žiada dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania a to tým, že by bolo zasiahnuté do výkonu vlastníckych práv odporcu. Navrhovaným predbežným opatrením navrhovateľ sledoval zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, nakoľko mal za to, že bez takejto úpravy by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej, bol výkon jeho prípadného práva ohrozený. V takomto prípade je však nevyhnutné uviesť, že okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Samotná existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Takýmto dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

Súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ nenariadil predbežné opatrenie, nakoľko v konaní neboli preukázané zo strany navrhovateľa základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ neosvedčil ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a taktiež nepreukázal, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako i z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa a ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súvisiacich s predbežným opatrením rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí ( ).

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.