Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-18-2024.pdf
PDF · 92.04 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/18/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, C., o zaplatenie 317,09 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 317,09 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.9.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 317,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.9.2022 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2022 medzi postupcom Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 7.3.2017 zmluvu č. 4024373360, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky s podmienkami čerpania upravenými v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil zmluvné povinnosti, a preto dňa 12.10.2020 právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď odoslaná. Po jej uplynutí oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému zrušenie účtu ku dňu 1.1.2021 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ku dňu podania žaloby nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca žiadal priznať zároveň zákonný úrok z omeškania odo dňa 13.9.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda, výpoveď zmluvy, oznámenie o zrušení účtu, všeobecné obchodné podmienky, pokus o zmier.
4. Žaloba s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa 23.2.2024. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR. Keďže v prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd len oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.3.2024.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 7.3.2017 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda. Na základe zmluvy bol žalovanému otvorený a vedený bežný účet a poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na účte do nepovoleného debetu, ktorý riadne a včas neuhradil, napriek výzve právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných splátok, keď nehradil riadne a včas splátky, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.10.2020 oznámil žalovanému, že vypovedá zmluvu o bežnom účte v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď odoslaná.
8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 1.1.2021 žalovanému oznámil zrušenie účtu ku dňu 1.1.2021 a vyzval ho, aby pohľadávku vo výške 317,09 eur uhradil najneskôr do 14 kalendárnych dní od doručenia listu.
9. Právny predchodca žalobcu oznámil dňa 22.9.2022 žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohami k tejto zmluve zo dňa 12.9.2022 žalobca preukázal aktívnu legitimáciu v konaní.
11. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
12. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa ust. § 52 ods. l Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v ďalšom len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v ďalšom len zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
18. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
19. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, účinného od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
23. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB. Na základe zmluvy bol žalovanému otvorený a vedený bežný účet a poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na účte do nepovoleného debetu, ktorý riadne a včas neuhradil, napriek výzve právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.10.2020 oznámil žalovanému, že vypovedá zmluvu o bežnom účte v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď odoslaná. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 1.1.2021 žalovanému oznámil zrušenie účtu ku dňu 1.1.2021 a vyzval ho na úhradu pohľadávky v sume 317,09 eur.
25. Pohľadávka zo zmluvy bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
26. Žalovaný bol počas celého konania nečinný a skutočnosti uvádzané žalobcom žiadnym spôsobom nerozporoval.
27. Žalovaný podľa histórie operácií na účte prečerpal finančné prostriedky na bežnom účte vo výške 317,09 eur, preto súd žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi túto sumu.
28. Podľa ust. § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nar. vlády SR č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.9.2022 do zaplatenia. Ku dňu 13.9.2022 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,50 %. V prejednávanej veci mal súd nepochybne preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, nakoľko neuhradil riadne a včas žalobcovi svoj dlh. Keďže žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi, do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania, ktorá výška v % je určená v súlade s ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny tak, ako si uplatnil, a to v súlade s ust. § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu.
31. O splnení povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. V citovanom ustanovení § 257 CSP je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 CSP. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
37. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
38. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP v spojení s § 255 ods. l CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.