Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-152-2011.pdf
PDF · 103.7 KB
No categories available
9P/152/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. W. B. N.. XX.XX.XXXX, t.č. bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti matky: J.. K. B. , N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXX, zast. JUDr. Dušan Kmec, advokát, AK M.R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou a otca: J.. W. B., N.. XX.X.XXXX, A. Q.S. X/XXX V. o návrhu matky na zmenu úpravy styku t a k t o
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.: 9P/152/2011-360, zo dňa 5.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k.: 8CoP 19/2014 zo dňa 27.11.2014 a to tak, že otec maloletého J.. W. B., N. XX.X.XXXX, je oprávnený stretávať sa s maloletým W. B., N.. XX.X.XXXX, bytom pri matke, každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy v čase od 17.00 hod do nedele do 17.00 hod. U k l a d á rodičom a maloletému povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení - Centrum pedagogicko -psychologického poradenstva a prevencie Humenné, Mierová 4, 066 01 Humenné. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr v lehote 24 hod. pred uskutočnením styku. Matka je povinná maloleté dieťa k styku s otcom riadne pripraviť a v dohodnutý čas ho otcovi odovzdať. Otec maloletého prevezme pred bytom matky a po ukončení styku ho odovzdá matke na tom istom mieste. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého podaným návrhom súdu dňa 18.08.2011 žiadala vydať rozhodnutie o zmene úpravy styku otca s mal. W., v ktorom uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach č.k.: 6C 149/2007 zo dňa 27.10.2008 bolo manželstvo s otcom mal. rozvedené. Maloletý W. bol na čas po rozvode zverený do jej osobnej starostlivosti. Otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 6000 SK ( 199, 16 eur ) a styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec má právo sa stretávať so synom každý nepárny víkend od piatka v čase od 18.00 hod do nedele do 17.00 hod , každý párny týždeň od stredy od 18.00 hod do štvrtka do 17.00 hod. a dva krát ročne v mesiaci máj a decembri absolvovať s maloletým desať dňový liečebný pobyt v Tatrách s tým, že matka je povinná maloleté dieťa riadne pripraviť pred domom kde býva, odovzdať ho otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa odovzdať matke v stanovený čas. Uviedla, že situácia na strane maloletého sa zmenila, a to tak, že v septembri 2014 začal navštevovať ZŠ vo Vranove nad Topľou , preto u maloletého sa nebude môcť takáto úprava realizovať a to vzhľadom aj na nový režim. Uviedla že komunikácia medzi nimi ako rodičmi nie je efektívna preto podala návrh na zmenu úpravy styku .
Otec na pojednávaní konanom dňa 31.01.2012 žiadal aby súd návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol ako nedôvodný a ústne do zápisnice podal protinávrh a žiadal o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu matka, podala odvolanie a žiadala, aby Krajský súd napadnutý rozsudok zmenil a styk otca s mal. W. upravil podľa jej návrhu zo dňa 18.08.2011. Vo svojom odvolaní poukázala aj na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Mgr. Slávkou Sokáčovou, uviedla, že tento posudok je neobjektívny pretože znalkyňa vykonala opakované vyšetrenie mal. W. za prítomnosti otca. Vo svojom posudku znalkyňa kladie dôraz na vyzdvihnutie osoby otca pričom jej osobu ako matku dômyselnými vyjadreniami negativizuje . Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj otec mal. v ktorom uviedol, že na základe vykonaných dôkazov súd dospel v rozsudku k nesprávnym, zisteniam a tiež doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ktoré doteraz neboli uplatnené. Súd mal za preukázané pomocou dôkazov ako aj samotným priznaním matky že s maloletým manipulovala proti nemu s cieľom odradiť ho od záujmu stretávania s ním. Následne mu dávala inštrukcie ako sama vo výpovedi priznala, že s otcom nemá komunikovať otvorene a pravdivo. Ako je uvedené na CD nosiči na rodinu otca sa maloletý W. teší a ma ju veľmi rád. V tomto prípade nejde o žiadnu náhodnú frázu, keďže dokonca aktívne vyhľadáva jeho spoločnosť a najviac vyžaduje prítomnosť jeho terajšej manželky R. ako aj ich mal syna Q.. Uviedol, že maloletému chýba otcovský vzor. Prejavuje sa to jeho agresívnejším správaním v škole. Až po vyhlásení rozsudku, v škole, ktorú navštevuje, nastala kritická situácia. Matka totiž jeho výchovu očividne nezvláda a v mesiaci apríl 2014 bol telefonicky informovaný riaditeľkou školy, že situácia. maloletého W. je mimoriadne vážna. Rodičia detí spolužiakov požadovali aby maloletý W. vzhľadom na jeho správanie bol vylúčený zo školy. Podľa jeho vedomosti mu bolo doporučené riešenie problému formou návštevy u psychológa. Kolízny opatrovník na čl. 384 obsahu spisu, navrhoval aby Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok OS VT č.k. : 9P/152/2011, zo dňa 5.3.2014, ako vecne správny v celom rozsahu. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. : 8CoP/19/2014-395 zo dňa 27.11.2014 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca o zverenie mal. W. B. do striedavej starostlivosti rodičov , v prevyšujúcej časti bol rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodení odvolacieho súdu je uvedené že základná úprava pravidelného stretávania zostala v zásade nezmenená. Súd prvého stupňa pritom neprihliadol na vykonané dokazovanie a v rozsudku sa nevysporiadal s tým, prečo sa súd odchýlil od záverov znaleckého posudku, ktorý bol v tejto veci podaný. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že je vhodné, aby maloletý W. čo najčastejšie trávil čas s otcom a to aj počas týždňa aj počas víkendu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že ak by znalkyňa odporučila doterajší spôsob styku dieťa s otcom, citová väzba, ktorá vznikla medzi otcom a dieťaťom by postupne mohla vyhasnúť. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú tak, že dieťa bude čo najčastejšie tráviť čas aj s otcom počas týždňa ako aj počas víkendov a nebude mu v tom bránené ale plne emočne matkou podporované, v blízkej budúcnosti, s prirodzeným nárastom potrieb maloletého dieťaťa by striedavú starostlivosť odporúčala. Súd prvého stupňa sa riadil pokynmi Krajského súdu v Prešove v predmetnej veci nariadil pojednávanie vykonal dokazovanie oboznámením sa s predchádzajúcimi listinnými dôkazmi vykonanými súdom a doplnil dokazovanie výsluchom rodičov, samotného W., výsluchom V.. B. W.- W. Ú. M. M. N. C., kolízneho opatrovníka, správou ZŠ Sídlisko Juh vo Vranove nad Topľou, znalkyne PhDr.. Slávky Sokáčovej, M. D. Ú. V.. Q. A. a zistil nasledovný skutkový stav: Otec na pojednávaní uviedol, že matka mu naďalej bráni v stretávaní sa s maloletým synom, styk sa realizuje nepravidelne niekoľko krát za asistencie polície. Maloletý je naďalej pod vplyvom matky, riadi sa jej pokynmi a má za to tak ako uviedol, že matka výchovu maloletého nezvláda. U neho nastali výchovné problémy, preto trval na rozšírenej úprave styku, uviedol, že dá sa povedať, že maloletý sa s ním stretol iba keď to vyhovovalo matke. Poznamenal, že má vedomosť o tom, že maloletý prestúpil na inú školu, a to na ZŠ Lúčna vo Vranove nad Topľou, opäť bez jeho vedomia a z toho je očividné že komunikácia, medzi rodičmi maloletého nie je možná. Matka nerešpektuje jeho ako otca ani v základných veciach, zlyhal pokus o meditáciu aj za prítomnosti kol. opatrovníčky počas prázdnin kde došlo k určitej dohode, ktorá sa realizovala len krátku dobu. Vo svojom vyjadrení poznamenal, že bez jeho vedomia matka spolupracovala so psychológom, chodila s ním na samostatné sedenia bez jeho prítomnosti a oznámenia, preto navrhoval vykonať dôkazy výsluchom znalkyne, psychológa, vyjadrenia triednej učiteľky maloletého W. a nadriadeného pracovníka kolízneho opatrovníka. Matka vo svojej výpovedi uviedla že maloletý W. odmieta chodiť k otcovi, mali spolu viacero pohovorov s mal. W., ktorý jej oznámil, že k otcovi nejde. K vyjadreniu otca právny zástupca matky uviedol, že je zrejmé z jeho výpovede, že otec podmieňoval účasť na lyžovačke, ktorá sa mala realizovať s maloletým
W. nejakými podmienkami, či to nie je možné chápať správanie otca k maloletému ako vydieranie. Maloletý nechce ísť k otcovi aj z toho dôvodu, že ho otec niekoľko krát udrel. Uviedol, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú napäté, aj keď matka bude akokoľvek vplývať na maloletého aby zmenil svoj postoj k otcovi avšak ak sa nezmenia vzťahy medzi rodičmi nedospeje s ak žiadnemu záveru. Zo Správy ZŠ Juh na čl. 404 obsahu spisu, vyplýva že maloletého žiaka W. B., matka na vlastnú žiadosť presunula na ZŠ Lúčna Vranov nad Topľou. Škola niekoľko mesiacov riešila výchovné problémy maloletého, ktoré spočívali vo fyzických útokoch na spolužiakov v triede aj v školskom klube. Bol uskutočnený pohovor s matkou u výchovnej poradkyne s odporúčaním navštíviť psychológa a doručiť psychologickú správu škole. Na konci školského roka matka oznámila, že maloletého W. prekladá na inú školu. Podľa slov matky psychológ odporúčal zmeniť školu i triedny kolektív. Výsledky z psychologického vyšetrenia škole doručené neboli. Ako svedok v tomto konaní bol vypočutý V.. B. W.- W. Ú. M. N. C., ktorý vo svojej výpovedi uviedol ,že účastníkov konania pozná od roku 2012, kedy boli s maloletým na základe výzvy súdu na pohovor a v roku 2014 na základe žiadosti matky na psychologickom vyšetrení s maloletým. Bolo mu povedané, že maloletý má problémy v škole. Na sedenia maloletého priviedla matka. Maloletého poznal už dlhšie, a to v zmysle toho že tento mal k nemu dôveru poznal ho aj predtým, takže aj po dvoch rokoch nebol problém s ním nadviazať kontakt ani opačne, čiže dôvera medzi nimi bola a maloletý sa potreboval porozprávať o veciach, ktoré nedokázal povedať rodičom. Podľa jeho názoru ťažko znáša situáciu v rodine a to rozchod rodičov. Na svoj vek je veľmi vnímavý a má za to, že niekedy sa zamýšľa nad vecami nad ktorými by sa vo svojom veku ešte nemal zamýšľať, reagoval na niektoré jeho otázky reagoval ,,dospelácky“. Uviedol, že nie je pravdou aby on odporučil maloletému zmenu školy, avšak nepoprel, že to bola jedna z možností. Správy o stretnutiach s maloletým W. nevyhotovoval. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom maloletého W., ktorý uviedol, že vie prečo je na súde. Keď bol s otcom na lyžovačke v Jasnej, ten ho udrel lyžiarskou palicou. Uviedol že otec bol opitý, vypil asi päť pohárikov a keď sa vracali z lyžovačky šoférovala jeho manželka R., oco bol u známeho uja R.. Na otázku prečo zmenil školu uviedol, že tam bol zlý kolektív zlúčili sa triedy, so spolužiakmi si nerozumeli. Došlo k bitkám a nadávkam. V novej škole sa zmenil kolektív a už sa nebije. Zlepšil si známky a v novej škole mu to ide oveľa lepšie. Uviedol, že stretnutia s otcom sa mu páčia, hlavne výlety, no nepáči sa mu že ho udrel palicou, požil alkohol avšak naučil ho lyžovať. Aj desiate narodeniny oslavoval s otcom a jeho rodinou, teta R. usporiadala oslavu, dostal darčeky a nejaké peniaze. Poznamenal, že niekedy sa mu páči, že musí ísť k otcovi 2-krát za sebou a niekedy nie. Školu nenavštevuje autobusom, stále ho odvezie niekto z rodiny. V školskej jedálni sa nestravuje, lebo mu tam nechutí. Čo sa týka vzťahu k otcovi uviedol, že s ním okrem malých nedorozumení vychádza dobre, len vzťah medzi rodičmi je zlý. S ocom sa stretávať chce, avšak viac času chce stráviť v domácnosti matky. Ako svedok v tomto konaní bola vypočutá priama nadriadená kolíznej opatrovníčky V.. Q. A., ktorá odpovedala na otázky otca a súdu nasledovne: S prítomnými účastníkmi sa asi stretla prvý krát v rozvodovom konaní. Týmto prípad prestala ,,nosiť v hlave“. Keď na ňu otec podal sťažnosť v tomto konaní, kedy v tom čase zastupovala maloletého, tento prípad po sťažnosti prevzala kolízna opatrovníčka W.. B., ktorá sa touto vecou zaoberá. Nepoprela, že každodenná pošta je kontrolovaná a prerozdeľovaná ňou, lebo toho času pracuje ako vedúca oddelenia sociálnoprávnej ochrany. Dohľad nad spisom má riaditeľka odboru, ona je vedúcou oddelenia. K otázkam otca a možnosti prípadného výchovného opatrenia povedala: ,, nerozumiem, na túto otázku neodpovedám.“ Bola vypočutá PhDr. Slávka Sokáčová na pojednávaní dňa 21.05.2015, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že na základe pokynov Okresného súdu Vranov nad Topľou vypracovala znalecký posudok v prejednávanej veci maloletého W. a vykonala celé psychologické vyšetrenie u všetkých účastníkov konania. Následne vyhodnotila psychologické metodiky, odpovedala na otázky súdu. Vzťah maloletého W. k rodičom znalkyňa charakterizovala tak, že maloletý je viac prepojený na matku a cíti sa u nej viac v bezpečí, napriek tomu podľa správania, či bol maloletý u matky alebo otca u maloletého bolo badať napätie, než nejaké voľné vyjadrenie vo vzťahu k otcovi alebo matke. Poznamenala že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku, že by odporúčala rozšíriť úpravu styku maloletým otcom a to aj každý druhý víkend. Kolízny opatrovník navrhoval vo veci rozhodnúť, uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou bol návrh otca o zverení maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov zamietnutý. Poukázal na to, že maloletý W. má veľa mimoškolských aktivít, sám vo svojej výpovedi uvádza, že je unavený, preto by bolo vhodné aby túto skutočnosť prehodnotila matka maloletého. Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého nevedia komunikovať, navrhol nariadiť aj výchovné opatrenie a účastníkom uložil povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení.
Podľa §36 ods. 1, č.36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ustanovenie § 36 Zákona o rodine je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 Zákona o rodine, ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu., v tých prípadoch keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. Zároveň podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinnosti súd sledoval, vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti dieťaťa s druhým rodičom. Rovnako treba dbať , aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, na výchovu a starostlivosť. Zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhodne podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov o uložení výchovného opatrenia ustanoveného zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine alebo o uložení týchto výchovných opatrení: - upozorní vhodným spôsobom dieťa, jeho rodičov alebo osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, ak svojím správaním môžu ohroziť alebo narušiť priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin dieťaťa, - uloží dieťaťu povinnosť podrobiť sa odbornej diagnostike v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ak je to potrebné na uplatnenie primeraného opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre deti a diagnostiku nemožno zabezpečiť iným spôsobom - uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na liečbe v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, -uloží dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na výchovnom programe alebo na sociálnom programe. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemôže rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. Dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, musí byť poskytnutá pomoc na odstránenie príčin, pre ktoré bolo uložené výchovné opatrenie. Pri poskytovaní pomoci na odstránenie príčin, pre ktoré bolo uložené výchovné opatrenie, musia byť využité všetky metódy, techniky a postupy sociálnej práce v závislosti od povahy týchto príčin. Podľa § 37 ods. 1, Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. Podľa § 37 ods. 2, Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa prijatému dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom čl. III. ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami soc. starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi Zároveň čl. 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru , vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byt pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina Základných práv a slobôd vo svojom čl. 32 ods. 1, v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona pričom starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov a deti majú právo na rodinnú výchovu a
starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona. Vykonaným dokazovaním bola preukázané že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 6C/149/2007 zo dňa 27.10.2008, ktorým boli upravené práva a povinnosti na čas po rozvode k maloletému W.. Vykonaným dokazovaním, bola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca nové rozhodnutie o rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom. Touto zmenou je tá skutočnosť, že v priebehu tohto konania u maloletého začali vznikať výchovné problémy, ktoré matka bez vedomosti a účasti otca riešila sama psychologickými vyšetreniami čo vyústilo k preloženiu maloletého na inú školu. Úprava styku tak ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku nie je v rozpore so záujmom maloletého. Je nutné si uvedomiť, že pri stanovení rozsahu styku rodiča s dieťaťom, je potrebné prihliadnuť na mnoho okolnosti, ktoré sú na strane rodiča a dieťaťa. Súd pri rozhodovaní prihliadal na vek dieťaťa, jeho vzťah k otcovi a k obom rodičom, ktorý je vyjadrený v záveroch znaleckého posudku PhDr. Slávky Sokáčovej ako aj zo samotnej výpovede maloletého W.. Takto súdom určený rozsah styku umožní ocovi tráviť s ním čas, podieľať sa na jeho výchove, príprave do školy a hlavne vytvárať vzájomný vzťah medzi maloletým, otcom a jeho novou rodinou. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. ( porovnaj nález ÚS ČR 360/03 zo dňa 20.01.2005) Úprava styku predstavuje rámcoví základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda ide o určitú garanciu styku. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že komunikácia, porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre ďalšiu úspešnú výchovu ich maloletého syna. Súd mal zato, že v danom prípade je nevyhnuté rodičom a maloletému uložiť výchovné opatrenie spočívajúce v odbornom psychologickom poradenstve, nakoľko stanoviská rodičov vo vzťahu k spôsobe starostlivosti o maloletého ostali v priebehu konania, a to aj po vykonanom znaleckom dokazovaní ako aj po výsluchu znalkyne nekompromisne odlišné. Súd má zato, že rodičia v tomto smere dôsledne neoddelili svoje predstavy o výchove maloletého dieťaťa od potrieb a záujmov maloletého dieťaťa a v tomto smere je nutná psychologická intervencia. Prostredníctvom odborného poradenstva sa dosiahne okrem iného aj ochrana záujmov maloletého dieťaťa a bude daná možnosť určitej kontroly prispôsobovania sa predovšetkým otca potrebám maloletého dieťaťa tak aby výkon rodičovských práv nebol v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Odborné psychologické poradenstvo sa bude vykonávať v špecializovanom zariadení v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Humenné, Mierová 4, 066 01 Humenné.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1,2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam, e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.