Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/67/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: E. B.J., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., L. X, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti odporcom: v 1.rade VASA, s.r.o., so sídlom v Prešove, Exnárova č.5, IČO: 31 680 542, v 2.rade Stavebné bytové družstvo I Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská č.14, IČO: 31 661 734, zastúpenému: JUDr.Ivan Husár, advokát, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, v 3.rade A. Q., Z..XX.XX.XXXX, B. V. A., X. Č..XX, v konaní o určenie neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva k bytu, takto

rozhodol:

Určuje, že zmluva o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade dňa 16.9.2013, ktorej predmetom bol prevod práv a povinností ako člena Stavebného bytového družstva I Košice a ako nájomcu bytu č. XX nachádzajúceho sa v Košiciach, v bytovom dome L. X stojacom na parc. č. XXXX, evidovanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX, okres A. D., obec A. - Q. F., katastrálne územie O. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo výške 1153/100000 a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 1153/100000, je neplatná.

Určuje, že zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX nachádzajúceho sa v Košiciach, v bytovom dome L.Á. X stojacom na parcele č. XXXX, evidovanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX, okres A. D., H. A. - Q. F., katastrálne územie O. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo výške 1153/100000 a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 1153/100000 uzatvorená medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom 2. rade, je neplatná.

Určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 3. rade, ktorej predmetom je byt č. XX nachádzajúci sa v Košiciach, v bytovom dome L. X stojacom na parc. č. XXXX, evidovanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX, okres A. D., H. A. - Q. F., katastrálne územie O. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo výške 1153/100000 a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 1153/100000, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.1.2014 pod č. V-9717/2013, je neplatná.

Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi v 1.rade vo výške 616,56 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je odporca v 1.rade povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr.Ivety Rajtákovej, advokátky, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcom v 2. a 3. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.2.2014 domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode členských práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice, uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade dňa 16.9.2013, predmetom ktorej bol prevod práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice a nájomcu bytu č.XX ( nehnuteľnosť presne špecifikovaná vo výroku tohto rozsudku), je neplatná. Ďalej sa domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, uzatvorená medzi odporcom v 1.rade a odporcom v 2.rade, je neplatná. Navrhovateľ sa tiež domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom v 1.rade a odporcom v 3.rade, predmetom ktorej bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť, vklad ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 24.1.2014 pod č. V-9717/2013, je neplatná.

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 4.2.1971 mu bol výmerom Sídlištného stavebného bytového družstva Kuzmányho v Košiciach pridelený do užívania byt č.XX nachádzajúci sa na L. R. Č..X V. A.. Tento trojizbový byt je evidovaný na liste vlastníctva č.XXXXX, katastrálne územie O.. V súlade s ust. § 871 ods.1 Občianskeho zákonníka, sa právo osobného užívania navrhovateľa k bytu, ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti novely Občianskeho zákonníka, zmenilo na nájom. Uvedený družstevný byt navrhovateľ užíval ako nájomca. Prenajímateľom tohto bytu bol odporca v 2.rade. V októbri 2013 na základe dokladu SIPO navrhovateľ zistil, že oproti predchádzajúcim obdobiam chýba na tomto doklade platba za úhrady spojené s užívaním bytu. Dcéra navrhovateľa následne u odporcu v 2.rade zistila, že už navrhovateľ nemá členské práva a povinnosti k tomuto bytu. Navrhovateľ následne zistil, že vlastníkom bytu už nie je družstvo, ale odporca v 1.rade. Navrhovateľ uviedol, že dňa 16.9.2013 podpísal s konateľom odporcu v 1.rade Jánom Užíkom nejaké papiere, ktoré mu on predložil, pričom podľa jeho tvrdenia malo ísť o pôžičku na sumu vo výške 30.000 EUR. Predmetom dohody nikdy nemal byť prevod členských práv a povinností. Navrhovateľ je slabozraký, nemal vtedy ani okuliare, na ľavé oko vidí veľmi slabo, na pravé tiež slabšie. Bez okuliarov nevidí takmer vôbec. V tom čase ani nevidel, čo podpisuje. Toho istého dňa mu Ján Užík vložil na účet 30.000 EUR, ktoré navrhovateľ postupne z tohto účtu vybral, mysliac si, že ide o pôžičku. Jeho nevesta, T. B. totiž v tom čase potrebovala 20.000 EUR na kúpu bytu, ktorý jej sľúbili obstarať Ján Užík a ďalšie dve osoby. Navrhovateľ sa s nevestou dohodol, že si zoberie túto pôžičku, s tým, že ju splácať bude ona. Na základe tohto dal Ján Užík navrhovateľovi pri stretnutí dňa 16.9.2013 podpísať uvedené listiny, o ktorých neskôr zistil, že na základe nich boli prevedené jeho členské práva k bytu na odporcu v 1.rade. Navrhovateľ poukázal na ust. § 49a/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Takisto je neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Navrhovateľ mal za to, že ako osoba, ktorej bol právny úkon určený, bol uvedený do omylu, pretože vychádzal z toho, že uzatvára zmluvu o pôžičke. Naviac predmetnú zmluvu o prevode členských práv a povinností možno považovať za neurčitú, keďže v článku 4 zmluvy je uvedené, že účastníci sa dohodli, že zostatkovú hodnotu členského podielu si vyporiadajú vzájomne medzi sebou. Toto ustanovenie je neurčité, keďže nie je možné z neho vyvodiť, či takýto úkon bol urobený odplatne alebo bezodplatne. Z tohto dôvodu je predmetný právny úkon absolútne neplatný aj podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ďalší dôvod neplatnosti navrhovateľ videl v tom, že nebolo možné platne previesť členský podiel na odporcu v 1.rade, pretože z článku 4 ods.1 Stanov Stavebného bytového družstva I Košice vyplýva, že členom družstva môže byť iba fyzická osoba. Poukázal na ust. § 227 ods.5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého si družstvo môže samo upraviť otázky členstva. Predmetný právny úkon preto pokladal za neplatný aj s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že tento úkon svojim obsahom odporuje zákonu. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že byt má trhovú hodnotu približne 75.000 EUR. Odporca v 1.rade ho vyššie uvedeným konaním pripravil o jedinú možnosť bývania, keď mu vyplatil za byt, v ktorom býva už viac ako 40 rokov, menej ako polovicu jeho hodnoty, za ktorú si nie je možné obstarať podobný byt. Skutočnosť, že navrhovateľ má členské práva k predmetnému bytu, mala byť skutočnosťou, ktorá mu mala napomôcť obstarať si predmetnú pôžičku. Niekoľko týždňov po vyššie uvedenom právnom úkone, navrhovateľa ako aj jeho dcéru, ktorá s ním býva v tomto byte, začali atakovať konateľ odporcu v 1.rade; žiadal, aby sa z bytu vypratali. Navrhovateľ preto dňa 20.11.2013 podal návrh na súd, ktorým sa domáhal neplatnosti predmetných zmlúv. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. . Keď odporca v 1.rade túto skutočnosť zistil, začal rýchlo konať, opätovne sa s

navrhovateľom skontaktoval a presviedčal ho, že mu byt vrátia, ale že je potrebné podpísať nejaké listiny, ktoré je potrebné úradne overiť. Navrhovateľ bol v tom čase vo veľmi zlej psychickej situácii a keď sa dozvedel, že by nemusel prísť o predmetný byt, išiel na Miestny úrad mestskej časti Košice - Staré mesto, kde odporcom v 1.rade predložené listiny podpísal, domnievajúc sa, že mu týmto vrátili byt. Neskôr právna zástupkyňa navrhovateľa zistila, že v skutočnosti navrhovateľ podpísal späťvzatie žaloby vo veci sp.zn. a odvolanie plnej moci právnej zástupkyne v tejto veci. Keď si navrhovateľ uvedomil, že bol opätovne podvedený a že príde o byt, psychicky sa zrútil a následne absolvoval psychiatrické vyšetrenia a bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Na základe uvedenej životnej situácie sa u neho vytvorila adaptačná porucha, dlhodobá depresia a nespavosť, pričom musí pravidelne užívať lieky. Dňa 5.2.2014 navrhovateľ zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2014 prevedená do vlastníctva odporcu v 3.rade. Je tak zrejmé, že osoby konajúce za odporcu v 1.rade, využili situáciu, kedy v tejto veci po späťvzatí návrhu neprebiehalo konanie na súde a previedli vlastníctvo na ďalšiu osobu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení navrhovateľ odôvodňoval tým, že bez požadovaného určenia nemôže byť ustálená otázka, že nikdy neprestal byť členom Stavebného bytového družstva I Košice, na základe čoho mu vyplýva aj právo bývať v predmetnom byte. Odporca v 1. rade k návrhu vo vyjadrení k návrhu uviedol, že skutkové okolnosti, uvedené navrhovateľom, ktoré sa týkajú uzatvorenia zmluvy o prevode členských práv a povinností, sú neúplné a účelovo skreslené. Navrhovateľ s odporcom v 1. rade navštívil družstvo prvýkrát dňa 19.3.2013 so zámerom uzavrieť zmluvu o prevode členských práv a povinností, kde zistili, že prevod sa nedá uskutočniť, nakoľko členom družstva je aj bývalá manželka navrhovateľa. Dňa 9.9.2013 navrhovateľ podpísal plnú moc pre pána Š., aby vyhľadal jeho bývalú manželku, pretože nevedel, kde býva. Dňa 12.9.2013 pán Š. navštívil bývalú manželku navrhovateľa P. A., ktorá vystavila plnú moc pre pána Š. a podpísala čestné prehlásenie, aby navrhovateľ mohol podpísať zmluvu o prevode členských práv a povinností ako aj plnú moc na jej zastupovanie. Dňa 16.9.2013 sa uskutočnila druhá návšteva družstva a dokončil sa prevod členských práv a povinností. V ten istý deň navrhovateľ prevzal finančnú hotovosť vo výške 5.000,- EUR a na jeho účet mu bolo vložených 30.000,- EUR. Dňa 2.10.2013 navrhovateľ podpísal čestné prehlásenie, že bol finančne plne vysporiadaný a nebude si v budúcnosti robiť žiadne ďalšie nároky. Dňa 9.10.2013 odporca v 1. rade s SBD I uzavrel zmluvu o prevode bytu do osobného vlastníctva odporcu v 1. rade v zrýchlenom konaní. Odporca v 1. rade následne predal byt odporcovi v 3. rade. Dňa 6.10.2013 sa odporca v 1. rade stretol s navrhovateľom v prítomnosti pána Q., pričom navrhovateľ uviedol, že k tomuto kroku ho naviedla jeho dcéra, ktorá žije s pánom Q. v jednej domácnosti. Následne prisľúbil, že záležitosť do poriadku a stiahne žalobu a byt opustí. Vypýtal si ešte peniaze vo výške 2.000,- EUR na sťahovanie, ktoré mu odporca v 1. rade odovzdal. Dohodli sa, že potrebné listiny k súdnemu konaniu vypracuje odporca v 1. rade. Tieto listiny mu odporca v 1. rade odovzdal prostredníctvom pána Q. a dňa 9.12.2013 listiny podpísané navrhovateľom odovzdal odporcovi v 1. rade pán Q. a odporca v 1. rade ich odovzdal na Okresný súd Košice I. Navrhovateľa mal v úmysle ponechať bývať v byte ako nájomníka, preto zo začiatku nijako zvlášť netrval na uvoľnení bytu. Odporca v 1. rade nikdy neponúkal žiadne pôžičky a od začiatku išlo len o prevod členských práv a povinností. Odporca v 2. rade vo vyjadrení k návrhu poukázal na ust. § 230 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. S poukazom na citované ustanovenie je zrejmé, že predstavenstvo družstva neschvaľuje prevody členských práv a povinností v bytovom družstve a otázka prevodu je plne v kompetencii pôvodného člena družstva a nadobúdateľa členského podielu. K podmienkam a detailom prevodu k predmetnému družstevnému bytu sa preto odporca v 2. rade nevie bližšie vyjadriť. Bytové družstvo bralo prevod len na vedomie. V záujme zvýšenia istoty a ochrany členov družstva - nájomníkov, odporca v 2.rade požaduje, aby sa zmluvy o prevode podpisovali pred poverenou pracovníčkou družstva, ktorá v tejto súvislosti overuje nahliadnutím do občianskych preukazov ich totožnosť. K tomuto postupu došlo aj v danom prípade, preto podľa názoru odporcu v 2. rade navrhovateľ musel vedieť, že sa nejedná o pôžičku, ale o záležitosť týkajúcu sa jeho členských práv a povinností k družstevnému bytu, inak by jeho prítomnosť na družstve bola bezpredmetná a neexistoval by dôvod overovania jeho totožnosti pracovníkom bytového družstva. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že členom SBD I Košice môže byť v zmysle článku 4 ods. 1 stanov iba fyzická osoba, odporca v 2. rade uviedol, že uvedené ustanovenie bolo v stanovách ponechané len nedopatrením z minulosti, kedy boli prijímané pôvodné stanovy družstva, ktoré vychádzali zo vzorových stanov Slovenského zväzu bytových družstiev pred rokom 1989. Pred

uvedeným obdobím členstvo právnických osôb v princípe nemalo zmysel a nebolo potrebné. Nakoľko od roku 1989 nikdy nikto nespochybňoval a nenamietal možnosť neplatnosti prevodu členských práv na právnickú osobu s poukazom na rozpor so stanovami, odporca v 2. rade uvedenú okolnosť neriešil a s prihliadnutím na neschvaľovanie prevodu členských práv a povinností akceptoval aj prevody na právnické osoby. Vychádzal jednak z toho, že je potrebné v prvom rade akceptovať vôľu prevádzajúceho člena ako aj z toho, že stanovy nemôžu byť v rozpore so zákonom a Ústavou SR a tie časti stanov, ktoré im odporujú, sú neplatné. Ustanovenie článku 4 ods. 1 stanov je v rozpore s § 227 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého členmi družstva môžu byť fyzické a právnické osoby a súčasne toto ustanovenie je, resp. bolo v rozpore s Ústavou SR, nakoľko malo diskriminačný charakter a po roku 1989 obmedzenie možnosti členstva v SBD I Košice právnickým osobám nemá žiaden logický ani právny základ. Vzhľadom na uvedené medzičasom došlo aj k zmene stanov a článok 4 ods. 1 bol zmenený tak, že členom odporcu v 2. rade môže byť aj právnická osoba. Za najpodstatnejšie však považoval, že navrhovateľ sa nemôže domáhať neplatnosti prevodu členských práv a povinností, nakoľko sám takýto prevod na právnickú osobu realizoval. Neplatnosti právneho úkonu sa totiž nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil; nemôže teda takto ťažiť zo svojej nepoctivosti. Odporca v 3. rade sa k návrhu nevyjadril. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne M. E. a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu. Na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci. Z výmeru Sídlištného stavebného bytového družstva Kuzmányho v Košiciach č.4123 zo dňa 4.2.1971 súd zistil, že družstvo pridelilo navrhovateľovi trojizbovú bytovú jednotku v budove V.-X na X.poschodí č.b.XX, pozostávajúcu z troch izieb a príslušenstva. Zo zmluvy o prevode členských práv a povinností člena SBD uzavretej na formulári odporcu v 2.rade podľa ust. § 230 Obchodného zákonníka zo dňa 16.9.2013 súd zistil, že navrhovateľ ako prevádzajúci člen a odporca v 1.rade ako nadobúdateľ (za neho konajúci Ján Užík) uzavreli zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ previedol na odporcu v 1.rade práva a povinnosti, ktoré má ako člen a nájomca bytu SBD I Košice. Zmluva je podpísaná navrhovateľom a nadobúdateľom, s poznámkou, že podpisy sú overené na bytovom referáte SBD I Košice. Zmluva je opatrená aj podpisom overujúcej osoby za SBD I Košice M. E.. K zmluve je pripojený doklad z ekonomického úseku odporcu v 2.rade, obsahujúci údaje z učtárne nájomného, z finančnej učtárne a z pokladne (poplatky za prevod bytu), s podpismi zodpovedných pracovníkov družstva. K zmluve je pripojené aj čestné prehlásenie P. A.J., J..R. zo dňa 12.9.2013, ktorá prehlásila, že súhlasí s tým, že výlučným užívateľom a nájomcom družstevného bytu č.XX na L. R. Č..X v A. je jej bývalý manžel - navrhovateľ. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi Stavebným bytovým družstvom I Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská č.14 (odporca v 2.rade) ako prevádzajúcim a odporcom v 1.rade ako nadobúdateľom súd zistil, že vyššie uvedené zmluvné strany uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vyššie uvedenej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu v 1.rade podľa ust. § 5 zákona č.182/1993 Z.z.. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.13142 zo dňa 5.2.2014 súd zistil, že ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - bytu č.XX na X. poschodí vo vchode č.X obytného domu na L. R. Č..X V. A. súp. č.XXXX, stojaceho na parcele č.XXXX o výmere 505 m2 zastavané plochy a nádvoria, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných a zariadeniach domu a k pozemku v rozsahu 1153/100000, je evidovaný odporca v 3.rade, na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-9717/2013 zo dňa 24.1.2014. Z článku 4 ods.1 Stanov Stavebného bytového družstva I Košice (ďalej len Stanovy) schválených dňa 29.11.2011, účinných dňa 30.11.2011 vyplýva, že členom družstva môže byť plnoletá fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR. Maloletý občan alebo osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR sa môže stať členom družstva len z dôvodu dedenia. V zmysle článku 4 ods.2 Stanov, členstvo vzniká pri založení družstva dňom vzniku družstva, prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, prevodom členstva a prechodom členstva, rozdelením členstva, splynutím a premenou členstva. V zmysle článku 6 ods.2 Stanov, fyzická osoba môže previesť svoje práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve alebo ich časť na inú osobu, ktorá spĺňa podmienky vzniku členstva podľa článku 4 spôsobom určeným zákonom. Svedkyňa M. E., od r.1991 zamestnankyňa odporcu v 2.rade vo funkcii bytovej referentky vo svojej výpovedi uviedla, že nie je rozdiel medzi prevodom na právnickú osobu a fyzickú osobu. Na družstve sa bežne prevádza aj na právnickú osobu už po dobu asi 15 rokov. Na otázku, či vo vzťahu k tejto otázke je konkrétna úprava v stanovách, svedkyňa odpovedať nevedela. Uviedla, že táto prax sa vykonáva na základe interného pokynu nadriadeného, predsedu družstva.

Podľa ust. § 227 ods.1 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku. Podľa ust. § 227 ods.2 Obchodného zákonníka, po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo: c) prevodom členstva. Podľa ust. § 227 ods.5 Obchodného zákonníka, podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy. Podľa ust. § 226 ods.1 Obchodného zákonníka, stanovy družstva musia obsahovať: c) vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom. Podľa ust. § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo a ani medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol členom bytového družstva (odporcu v 2.rade) a nájomcom družstevného bytu č.XX na L. R. X V. A. od r.1971. K zmene došlo na základe zmluvy, uzavretej s odporcom v 1.rade dňa 16.9.2013, ktorou mal navrhovateľ previesť členské práva a povinnosti na odporcu v 1.rade. Odporca v 1.rade následne na základe zmluvy uzavretej s družstvom (odporcom v 2.rade) nadobudol vlastnícke právo k bytu a následne vlastnícke právo kúpnou zmluvou zo dňa 24.1.2014 previedol na odporcu v 3.rade. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal určenia neplatnosti vyššie špecifikovaných zmlúv. Vo vzťahu k prvému právnemu úkonu, zmluve o prevode členských práv a povinností uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade, poukázal na viac dôvodov neplatnosti. Primárne na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu prevodu na právnickú osobu a sekundárne na neplatnosť z dôvodu nedostatku vôle navrhovateľa resp. uvedenia do omylu. Vychádzajúc zo záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu napádal aj platnosť ostatných dvoch zmlúv podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca v 1.rade totiž na základe neplatnej zmluvy o prevode členských práv a povinností nemohol nadobudnúť od družstva byt do vlastníctva a následne vlastnícke právo previesť na odporcu v 3.rade. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa vo vzťahu k jeho primárnemu tvrdeniu a teda, že zmluva o prevode členských práv a povinností je absolútne neplatná z dôvodu, že nadobúdateľom členských práv a povinností sa mal stať odporca v 1.rade ako právnická osoba napriek tomu, že v danom čase stanovy družstva členstvo právnických osôb a teda, aj prevod na právnické osoby, neumožňovali. Z uvedeného dôvodu, ako aj vzhľadom na hospodárnosť konania, súd neposudzoval ostatné navrhovateľom tvrdené dôvody neplatnosti právneho úkonu a v tomto smere ani nehodnotil dôkazy, ktoré boli v tomto smere už vykonané. upravuje množstvo otázok týkajúcich sa družstva dispozitívnym spôsobom a to aj takých, ktoré sú obligatórnymi náležitosťami stanov. Ak tieto otázky chce družstvo riešiť odchylne, musí tak urobiť v stanovách. Stanovy ako základný dokument družstva určujú nielen princípy vnútorných vzťahov medzi družstvom a jeho členmi, ako aj medzi členmi navzájom, ale aj právne postavenie družstva vo vzťahoch navonok. Zákonodarca aj v základnej úprave prevodu členských práv a povinností uprednostnil dispozitívnu úpravu (ust. § 229 Obchodného zákonníka). Dispozitívnosť sa prejavuje napríklad v tom, že zásadu voľnej prevoditeľnosti členských práv a povinností medzi členmi družstva navzájom môžu vylúčiť stanovy, prevod členského podielu medzi členmi môžu stanovy viazať na splnenie určitých podmienok (napríklad na súhlas predstavenstva či členskej schôdze, zákaz prevodu medzi fyzickou a právnickou osobou), ďalej v prípade prevodu členských práv a povinností na inú osobu ako člena družstva, kedy zákon k prevodu vyžaduje súhlas predstavenstva zasa stanovy môžu určiť dôvody, pre ktoré nemôže ani predstavenstvo udeliť súhlas na prevod členských práv a povinností na inú osobu. Čo sa týka predmetnej veci, je pravdou, že v ust. §227 ods.1stanovuje, že členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ako je však zrejmé z dikcie ust. § 227 ods.5 Obchodného zákonníka, zákonodarca aj podrobnú úpravu otázky vzniku a zániku členstva ponechal na stanovy. Ako to vyplýva z dôvodovej správy k Obchodnému zákonníku, je to z dôvodu, že tieto otázky úzko súvisia s charakterom a predmetom činnosti určitého družstva a je potrebné, aby sa čo najväčšmi prispôsobili individuálnym potrebám a podmienkam činnosti jednotlivých družstiev. Akékoľvek šablónovité riešenie pri rozmanitosti konkrétnych foriem a predmetu činnosti družstiev v chápaní všeobecnej úpravy zákona by totiž mohlo viesť k potláčaniu žiaducej iniciatívy družstiev a ich samosprávnych orgánov. Tento stav plynie zo samotnej podstaty družstiev ako autonómnych organizácií občanov, event. i právnických osôb,

ktoré v rámci zákona rozhodujú o svojich pomeroch samy. Uvedené znamená, že družstvo pri prijímaní stanov môže využiť právo dispozície a určitú otázku si samostatne upraviť a teda, v rámci stanov si môže aj vybrať, ktoré zo zákonom vypočítaných osôb pripustí ako svojich členov. Z vykonaného dokazovania, z obsahu článku 4 ods.1 Stanov Stavebného bytového družstva I Košice (ďalej len Stanovy) schválených dňa 29.11.2011, účinných dňa 30.11.2011, t.j. aj v čase vykonania posudzovaného právneho úkonu vyplýva, že členom družstva môže byť plnoletá fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR a maloletý občan alebo osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR sa môže stať členom družstva len z dôvodu dedenia. Z uvedeného je zrejmé, že SBD I Košice využilo svoje právo dispozície podľa ust. § 227 ods.5 Obchodného zákonníka vo vzťahu k otázke členstva v družstve a túto otázku v stanovách riešilo tak, že členom družstva môžu byť len fyzické osoby. Súd je toho názoru, že iný výklad je ťažko prijateľný. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že pri formulovaní jednotlivých ustanovení stanov sa uplatňuje logická zásada, že ak družstvo nemieni využiť právo dispozície, dané mu zákonom, potom stanovy nemusia výslovne citovať toto dispozitívne ustanovenie zákona, ale postačí, že na príslušné ustanovenie zákona sa v nich odkáže alebo danú otázku neupravia inak. V danom prípade tomu tak nie je. Stanovy nepoukazujú na ust. § 227 ods.1 Obchodného zákonníka, ani jeho znenie priamo necitujú. Naopak, danú otázku upravujú tak, že „rátajú“ len s fyzickými osobami. To, že v skutočnosti sa prevody členských práv a povinností z členov predmetného družstva na právnické osoby bežne realizovali, na veci nič nemení. Úprava by mala byť určitá a zrozumiteľná, najmä v takejto absolútne základnej otázke, akou je členstvo v družstve. Napokon, ako uviedol sám odporca v 2.rade, uvedená úprava ešte z minulosti ostala v stanovách nedopatrením a dotknutý článok stanov bol medzičasom (v čase po uskutočnení posudzovaného právneho úkonu) zmenený a bolo výslovne pripustené aj členstvo právnických osôb v družstve. Súd sa nestotožňuje s názorom, že citovaný článok Stanov je resp. bol v rozpore s Ústavou SR z dôvodu diskriminácie subjektov práv a povinností. Súvisí to práve s otázkou zákonom dovolenej prípustnosti dispozície vo vzťahu k úprave určitých otázok. Ust. § 227 ods.1 Obchodného zákonníka v súlade s Ústavou SR dovoľuje, aby členom družstva mohla byť nielen fyzická ale aj právnická osoba a nadväzujúce ust. § 227 ods.5 Obchodného zákonníka je prejavom dispozičného oprávnenia družstva, ktoré si túto otázku môže upraviť podľa vlastnej vôle, samozrejme, v zákonom vymedzenom rozsahu. Pokiaľ tak učinilo, je potrebné rešpektovať úpravu v stanovách ako úpravu učinenú v súlade so zákonom. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že právny úkon - zmluva o prevode členských práv a povinností zo dňa 16.9.2013, je z dôvodu prevodu na právnickú osobu absolútne neplatný pre rozor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom tohto záveru je, že nemohli nastať právne účinky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a teda, odporca v 1.rade sa nemohol stať členom družstva a nájomcom predmetného bytu a následne, nemohol platne uzavrieť s odporcom v 2.rade (družstvom zmluvu o prevode vlastníctva) a napokon, z dôvodu, že odporca v 1.rade ako predávajúci nebol vlastníkom predmetného bytu, ani nemohol previesť vlastnícke právo na odporcu v 3.rade ako kupujúceho. Uvedené vyplýva z rímskoprávnej zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako sám má, z ktorej vychádza i súčasne platná právne úprava, so špecifickými výnimkami, o ktoré však v prejednávanej veci nešlo. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Pokiaľ ide o námietku, že neplatnosť právneho úkonu spôsobil navrhovateľ a preto sa nemôže tejto neplatnosti dovolávať, súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený princíp zákon upravuje vo vzťahu k iným dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa vyššie cit.ust. § 40a Občianskeho zákonníka. V danom prípade súd ex offo musel konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Už len na okraj je potrebné uviesť, že od navrhovateľa ani nie je možné očakávať, že by bol schopný porozumieť príslušným ustanoveniam stanov a učiniť o nich výklad, keď ani samotná dlhoročná zamestnankyňa družstva, zaoberajúca sa prevodmi členských práv a povinností nemala vedomosť o konkrétnej úprave stanov vo vzťahu k otázke členstva v družstve. Za takejto situácie je potom ťažké hovoriť o tom, či navrhovateľ svojim správaním spôsobil neplatnosť právneho úkonu, konkrétne spočívajúcu v tom, že došlo k prevodu na právnickú osobu. Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade bola predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti zmlúv. Navrhovateľka sa teda predmetnou žalobou domáhala negatívneho určenia, že tu právo resp. právny vzťah z napadnutých zmlúv nie je . Ide teda o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ sa môže domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, iba ak má na tom naliehavý právny záujem. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písmena b/ O.s.p.. Právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený alebo kde by bez tohto určenia bolo jeho právne postavenie neistým. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa. Z ustálenej súdnej judikatúry však najmä vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný nepochybne vždy vtedy, keď navrhovateľ hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Ak sa teda navrhovateľ domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti vedený ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a k jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že právne postavenie navrhovateľa je za takejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako aj o určení neplatnosti právneho titulu, na základe ktorého bol subjekt zapísaný v katastri nehnuteľností ako nositeľ vecného práva, je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva ako aj žaloba na určenie neplatnosti zmlúv spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd konštatoval, že navrhovateľ preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože na základe pozitívneho rozhodnutia súdu o jeho žalobe dôjde k obnoveniu pôvodných právnych vzťahov, tak ako existovali v čase pred realizáciou prvého neplatného právneho úkonu - zmluvy o prevode členských práv a povinností, konkrétne, že navrhovateľ je platným členom bytového družstva so všetkými právami a povinnosťami, ako aj nájomcom predmetného bytu. Zhrnúc vyššie uvedené, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov súd v danom prípade rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle vyššie cit.zákonného ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov proti odporcovi v 1.rade, ktorý v spore úspech nemal. Trovy navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože ho v tomto konaní zastupoval advokát. Tento si trovy právneho zastúpenia uplatnil vo výške 616,63 EUR Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl.MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd vychádzal z ust. § 11 ods.1 písm.a/ v spojení s ust. § 13 ods.3 cit.vyhlášky. Základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, keďže hodnotu prejednávanej veci resp.práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. Výpočtový základ pre účely tejto vyhlášky podľa ust. § 1 ods.3 predstavuje výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny je rozhodujúcou je výška výpočtového základu v kalendárnom roku, v ktorom bol úkon právnej služby vykonaný. Jedna trinástina výpočtového základu na rok 2014 je 61,87 EUR a na rok 2015 je 64,5č EUR. Podľa ust. § 13 ods.3 cit.vyhlášky, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. V predmetnej veci sa jedná o spojenie viacerých vecí, pretože navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti troch zmlúv so samostatným právnym základom, spojenie týchto vecí priamo zo zákona nevyplýva a teda, určenie neplatnosti každej z nich by mohlo byť predmetom samostatného konania. Z uvedeného dôvodu sa výška tarifnej odmeny za jeden úkon zvyšuje o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny pre každú z ďalších dvoch spojených vecí, t.j. na výšku 103,11 EUR za rok 2014 (61,87 + 20,62 + 20,62) a na výšku 107,56 EUR za rok 2015 (64,54 + 21,51 + 21,51). V zmysle ust. § 13a ods.1 cit.vyhlášky, tarifná odmena vo výške 103,11 EUR patrí za úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 5.2.201 a návrh na začatie konania zo dňa 5.2.2014. Podľa ust. § 13a ods.2 cit.vyhlášky za úkon - návrh na nariadenie predbežného opatrenia patrí 1 základnej sadzby vo výške 51,56 EUR. Tarifná odmena vo výške 107,56 EUR patrí za úkony - účasť

na pojednávaní konanom dňa 19.5.2015 a účasť na pojednávaní dňa 30.6.2015. Spolu tarifná odmena za uvedených 5 úkonov činí 472,90 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí tzv.režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods.3 cit.vyhlášky vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. vo výške 8,04 EUR za 3 úkony vykonané v roku 2014 a vo výške 8,39 EUR za 2 úkony vykonané v roku 2015, spolu vo výške 40,90 EUR. Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 513,80 EUR. Právnemu zástupcovi podľa ust. § 18 ods.3 cit.vyhlášky patrí aj zvýšenie tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, t.j. o 102,76 EUR, pretože právny zástupca preukázal, že je platiteľom tejto dane. Po uvedenom zvýšení predstavuje odmena právneho zástupcu 616,56 EUR. Podľa ust. § 149 ods.1 súd uložil odporcovi v 1.rade, aby priznanú náhradu trov zaplatil navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne. Podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech, v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. by mu patrilo právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva aj voči odporcom v 2. a 3.rade, ktorí vo veci úspech nemali. Súd však vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti mal za to, že v danom prípade je namieste použitie moderačného absolučného práva súdu zakotveného v ust. § 150 ods.1 O.s.p., ktorého cieľom je zmiernenie dopadu resp. dôsledkov právnej normy, upravujúcej náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov voči odporcom v 2. a 3.rade súd pokladal, že rozhodnutie vo veci samej vo vzťahu k odporcom v 2. a 3.rade - určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva uzavretej medzi odporcom v 2.rade a odporcom v 1.rade a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1.rade a odporcom v 3.rade sa odvíjalo, resp. priamo súviselo s určením neplatnosti prvotného právneho úkonu, zmluvy o prevode členských práv a povinností, na uzavretie ktorej odporcovia v 2. a 3.rade nemali žiaden ani dosah; neboli jej účastníkmi. Vo vzťahu k odporcovi v 2.rade sa súd stotožňuje s jeho argumentáciou, že podľa ust. § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva a členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd navrhovateľovi náhradu trov proti odporcom v 2. a 3.rade nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )