Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-238-2015.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/238/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská č. 7, IČO: 35787783, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, Martin, Hviezdoslavova č. 7 proti žalovanému: W. S., nar. X. D. XXXX, bytom O., O. XXX/X, o zaplatenie 544,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 14. novembra 2014 č. k. 3C 185/2011 - 41, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému I/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 373,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaným zo sumy 433,89 eur od 1. septembra 2009 do 24. septembra 2010 a zo sumy 373,89 eur od 25. septembra 2010 do zaplatenia, II/ vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol, III/ určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22. októbra 2007 číslo 262110058268327 v bode V. - 3. znenia: "Ak klient poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná bezodkladne potom, čo klient dostane písomnú výzvu na jej úhradu. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Dojednanie o zmluvnej pokute nevylučuje možnosť uplatnenia práv z titulu náhrady škody.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a IV/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 39,30 eur a iných trov konania v sume 12,12 eur. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písmeno a) až i) ZoSÚ (z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu 22. októbra 2007), ust. § 517 ods. 2, § 39, § 53 ods. 1, 3 až 5, § 54 ods. 1 a 2 O.z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z. v znení účinnom k 1. novembru 2009, ust. § 23a ods. 1 a 2 ZoOS (z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov), článkom 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách a ust. § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov); vecne potom dôvodnosťou žaloby v časti o zaplatenie 373,89 eur s príslušenstvom z dôvodu nevrátenia žalovaným čerpaných finančných prostriedkov na základe úverovej zmluvy z 22. októbra 2007, vyhodnotiac na jej základe žalovaným čerpaný úver z dôvodu absencie platnej dohody o výške RPMN za bezúročný
a bez poplatkov, pričom priznaná istina predstavovala rozdiel medzi skutočne vyčerpaným úverom v sume 663,87 eur a sumou splátok úveru 289,98 eur, ktoré žalovaný žalobkyni vrátil a ďalej považujúc dojednanie zmluvných strán o zmluvnej pokute vo výške 8% z nezaplatenej splátky úveru za neplatné pre jeho neprijateľnosť a rozpor s dobrými mravmi (považujúc takto dohodnutú sankciu za neprimeranú k zabezpečovanej povinnosti žalovaného). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne 37,28%-ným pomerom úspechu žalobkyne v spore a tomu zodpovedajúcemu právu žalobkyne na podiel na trovách konania (v sume 12,12 eur ako podielu na zaplatenom súdnom poplatku) a trovách právneho zastúpenia (v sume 39,30 eur) za dva úkony právnej pomoci inak vyčíslených žalobkyňou vo výške 105,43 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výrokov II/ (zamietajúcej časti zvyškových nárokov žalobkyne) a IV/ (rozhodnutia o trovách konania) podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, namietajúc nesprávne rozhodnutie vo veci, nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozsudku súdu prvého stupňa v časti zdôvodnenia jeho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, považujúc jeho záver o neplatnosti dohody o RPMN v úverovej zmluve za nesprávny a to z dôvodu, že predmetom sporu boli nároky žalobkyne z revolvingového úveru, kde nie je možné vzhľadom na jeho osobitý charakter vopred určiť RPMN pre celé obdobie trvania úverového vzťahu.
Žalovaný odvolací návrh nepodal.
Odvolací súd v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 4 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 22. júla 2007, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo faktický použité a podľa názoru odvolacieho súdu je vzhľadom na uplatnené nároky žalobkyne údajne jej plynúce zo zmluvy o revolvingovom úvere pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce.
Žalobkyňa sa k výzve podaním z 18. júna 2015, doručeným odvolaciemu súdu dňa 23. júna 2015 vyjadrila tak, že úverovú zmluvu je potrebné považovať za platne uzatvorenú v písomnej forme v súlade s právnymi predpismi, platnými v čase jej uzavretia.
Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v medziach odvolania a to podľa § 214 ods. 1 a contrario a ods. 2 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008 Z.z.) bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v odvolaním napadnutých častiach vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť(§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa (okrem požiadavky na povinné uvedenie RPMN pri zmluve o revolvingovom úvere pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru) na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia ako aj s jeho záverom, že žalobkyni vzniklo právo len na zaplatenie rozdielu medzi sumou skutočne poskytnutých finančných prostriedkov a sumou, ktorú žalovaný žalobkyni ku dňu rozhodovania súdu reálne vrátil (ako aj žalobkyňou uplatnený úrok z omeškania), avšak vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobkyne dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) nasledovné:
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z úveru, poistného a ostatných poplatkov (teda zbytkových finančných nárokov žalobkyne, ktoré jej neboli súdom prvého stupňa priznané) ako plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 262110058268327 z 22. októbra 2007 formou poskytnutia úverového rámca a trov konania žalobkyne.
Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 43a ods. 1 O.z., prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa ust. § 43c ods. 1 - 3 O.z. (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. (3) Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že úverovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru je potrebné vzhľadom na jej účastníkov (ust. § 3 ods. 2 a 3 ZoSÚ), ako aj obsah práv a povinností v nej dohodnutých považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje (rešpektujúc osobitný charakter zmluvy o revolvingovom úvere) ZoSÚ upravujúci okrem iného aj formu a podstatné náležitosti takejto zmluvy (ust. § 4 ods. 1 a 2) vrátane právnych následkov ich absencie v reálne uzatvorenej zmluve (ust. § 4 ods. 3 a 4). V prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde vzhľadom na charakter v nej dohodnutých práv a povinností jej účastníkov nemožno určiť RPMN (čo je podľa názoru odvolacieho súdu aj prípad revolvingovej zmluvy - teda zmluvy, kde ako to správne namietala aj žalobkyňa je typické, že veriteľ úver dopĺňa a úverový vzťah, tak môže fungovať neurčitú dobu), ZoSÚ ukladá veriteľovi povinnosť spotrebiteľa najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovať o úverovom limite, ak je stanovený ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platených od doby, keď bola zmluva uzavretá a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy (§ 3 ods. 6). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ aj revolvingová zmluva musí byť pod sankciou jej neplatnosti uzatvorená písomne. Pokiaľ ide o RPMN (ktorej absenciu v uzatvorenej úverovej zmluve vytkol súd prvého stupňa) je potrebné uviesť, že tento údaj je dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha spoznať náklady, ktoré budú spojené so spotrebiteľským úverom. Okrem toho zjednodušuje spotrebiteľovi možnosť porovnania obdobných produktov na finančnom trhu ako aj výber toho najvhodnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať stabilizované vstupné údaje o výške úveru, období trvania úverového vzťahu, výške splátok úveru, úrokov a poplatkov. V prípade revolvingového úveru, na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúc z počtu splátok sú vo všeobecnosti zistiteľné. To však už dobre nie je možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Odvolací súd sa teda nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že posudzovaný revolvingový úver len vzhľadom na chýbajúci údaj o RPMN je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu potom odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa oprávnenosti absencie RPMN v zmluve o revolvingovom úvere odvolací súd považuje za dôvodnú. To však nemení nič na jeho závere o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa zamietnutím nárokov žalobkyne na zaplatenie účtovaných úrokov z úveru, poplatkov, poistného a zmluvnej pokuty, teda v skutočnosti čiastky prevyšujúcej sumu žalobkyňou reálne poskytnutých finančných prostriedkov a to z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že
by tieto boli platne dohodnuté v písomne uzatvorenej zmluve o úvere a tak žalobkyni, ako veriteľovi nevzniklo právo na ich zaplatenie (§ 4 ods. 4 ZoSÚ). Ako už bolo vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu, totiž aj zmluva o revolvingovom úvere musí byť uzatvorená písomne. Teda pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy práve zo zmluvy o revolvingovom úvere bolo potrebné, aby v konaní preukázala, že takáto zmluva reálne vznikla a to v písomnej forme vyžadovanej zákonom.
V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje svoje práva na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 22. októbra 2007, ktorá zmluva mala obsahovať jednak dohodu zmluvných strán o poskytnutí spotrebiteľského úveru na kúpu v nej uvedeného spotrebného tovaru ako dohodu o poskytnutí revolvingového úveru (prípadne právne relevantný návrh žalovaného na uzatvorenie dohody o poskytnutí revolvingového úveru plne akceptovaný podpisom zmluvy žalobkyňou). V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Je zrejmé, že sa jedná o žalobkyňou vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v ZoSÚ, ktorý je k ustanoveniam O.z. s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a tak pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené ZoSÚ, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia O.z., vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Takýto postup vyplýva aj z ust. § 54 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona. Súd prvého stupňa teda vzťah účastníkov konania (vzhľadom na to, že zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, vzhľadom na formulárovú predtlač) správne posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, teda zo zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ, buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V tejto súvislosti je ďalej možné konštatovať, že účastníci konania dňa 22. októbra 2007 podpísaním Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na štandardnom formulárovom tlačive žalobkyne uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ktorá síce neobsahovala náležitosti pre takúto zmluvu vyžadované ZoSÚ ako to už v minulosti súdy judikovali), na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 23.990,- Sk na kúpu tovaru - PC, notebook s tým, že suma úveru bude žalobkyňou uhradená na účet predajcu spotrebného tovaru. Uvedené formulárové tlačivo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru však obsahuje pod označením ,,C Úverová karta“ aj vopred žalobkyňou naformulovanú žiadosť, podľa ktorej žiadateľ o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorý v danom prípade nie je predmetom sporu súčasne žiada žalobkyňu o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty na meno žiadateľa. Teda žalobkyňa do uvedeného tlačiva Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru podsunula aj žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v podobe poskytnutia úverového rámca. Prirodzene, že spotrebiteľ sa orientuje na kupovaný tovar a predstava, že vyhodnotí všeobecné obchodné podmienky je len iluzórna. Len ťažko si možno predstaviť, že by sa spotrebiteľ od úverovej časti zmluvy prepracoval na viac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej revolvingovej časti zmluvy písanej veľmi malým písmom a teda v čase podpisovania zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na kúpu spotrebného tovaru mal skutočnú vôľu uzatvoriť aj zmluvu revolvingovú. Z tohto dôvodu má odvolací súd za to, že pri podpísaní uvedenej Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru účastníkmi konania, do ktorej bola vsunutá žalobcom vopred naformulovaná žiadosť žalovaného o poskytnutie úverového rámca nedošlo aj k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere ako to v žalobe tvrdila žalobkyňa a to o to skôr, že podľa bodu IV. - 1. - 1. Všeobecných podmienok žalobkyne totiž pre poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru žalobkyňa v prípade prijatia návrhu len zaradí klienta medzi žiadateľov a klientovi prípadne v budúcnosti poskytne úverový rámec a úverovú kartu až po posúdení údajov zo žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Žalobkyňa za prijatie návrhu podľa časti C/Žiadosti, teda okamih vzniku zmluvy o úverovom rámci považuje odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti. Teda aj podľa žalobkyne až odoslaním oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutie úverového rámca vzniká zmluvný vzťah - zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru (nie už samotným podpísaním zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru). Z uvedených dôvodov podpis žalobkyne na tlačive Žiadosti/ Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 22. októbra 2007 nie je možné považovať za prijatie návrhu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere - úverovom rámci žalovaného podľa ust. § 43c ods.
1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa si vyhradila pre poskytnutie úverového rámca nielen zaradenie klienta do zoznamu žiadateľov, ale aj posúdenie platobnej disciplíny klienta so splácaním spotrebiteľského úveru (v danom prípade na kúpu spotrebného tovaru) a jeho údajov uvedených v žiadosti, teda posúdenia bonity klienta, príp. zníženie požadovanej výšky úverového rámca. Až na základe týchto údajov si žalobkyňa vymienila možnosť akceptovania návrhu na poskytnutie úverového rámca odoslaním oznámenia o prijatí žiadosti žalovaného. Navyše podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je absolútne neplatná. To znamená, že žalobkyňa mala v prípade ňou tvrdenej akceptácie písomného návrhu žalovaného o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk tomuto včas (§ 43c ods.2 O.z.) písomne oznámiť jeho prijatie. Pre uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, ktorá zo zákona musí mať písomnú formu, je plnenie na základe písomného návrhu nepostačujúce. Žalobkyňa napriek výzve súdu nepreukázala pravdivosť svojho tvrdenia o písomnom uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno preukázania jej tvrdenia o existencii peňažného záväzku žalovaného zo zmluvného vzťahu, teda nepreukázala dôvodnosť svojich tvrdení o existencii peňažného záväzku titulom dlhu z úverovej zmluvy. Z tohto dôvodu potom odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalovanému poskytla titulom tzv. úverového rámca finančné prostriedky v celkovej výške 663,87 eur, žalovaný získal takýmto plnením majetkový prospech v uvedenej výške bez právneho dôvodu, teda bezdôvodne sa obohatil (ust. § 451 ods. 2 O.z.). Žalovanému tak vznikla povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho bol získaný (§ 456 O.z.). V konaní bolo nesporné, že žalovaný platbami v prospech žalobkyne za obdobie od 12. augusta 2008 do 24. septembra 2010 uhradil spolu sumu 289,98 eur, z ktorého dôvodu potom súd prvého stupňa správne žalobu žalobkyne vo zvyšku (presahujúcom sumu 373,98 eur s príslušenstvom) zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako v časti rozhodnutia súdu vo veci samej, tak aj v časti rozhodnutia o trovách konania, nakoľko tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. žalobkyni ako účastníkovi majúcemu v spore 37,28%-ný úspech priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v pomere jeho úspechu, teda trovy konania v sume 12,12 eur (37,28% zo sumy zaplateného súdneho poplatku 32,50 eur) a trovy právneho zastúpenia v sume 39,30 eur (37,28% zo sumy vyčíslených trov právneho zastúpenia v sume 105,43 eur ako odmeny za dva úkony právnej pomoci 2x 36,52 eur + 2x režijný paušál á 7,41 eur).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 písm. O.s.p. a žalovanému, majúcemu vo veci plný úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.