Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Co-686-2014.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/686/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci žalobcu: JPM finance, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Pod Skalkou 1, IČO: 36 643 602, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Karínou Uhrínovou, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Námestie Š. Moysesa 4, proti žalovanej: Q.. B. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., W. D. XXX/ XX, o zaplatenie 3 651,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej zo dňa 10.04.2014 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 6C/209/2011-74 zo dňa 24.02.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili zmluvu o úvere v ústnej forme a to dňa 15.11.2007, spísanú v notárskej zápisnici N 464/2007, NZ 46883/2007, NCRls 46511/2007 a následne zmluvu o úvere zo dňa 28. 11. 2007, spísanú v notárskej zápisnici N 487/2007, NZ 49873/2007, NCRls 49485/2007, ktorými žalobca poskytol úver žalovanej v sume 75 000,- Sk a v sume 32 000,- Sk. Súčasťou oboch notárskych zápisníc okrem vyhlásení dlžníka a povinnej osoby - žalovanej, že tohto dňa uzatvorila so spoločnosťou JPM finance s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici úverovú zmluvu za dohodnutých úverových podmienok, s dohodnutým úrokom a lehotou splatnosti, ako aj dohodnutým úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, je súčasne aj prehlásenie dlžníka a povinnej osoby, že tento dlh čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu uznáva. Súčasne v notárskych zápisniciach povinná osoba - žalovaná vyhlásila, že súhlasí s vykonateľnosťou záväzkov, uvedených v notárskych zápisniciach a vykonateľnosťou spísanej notárskej zápisnice, ako exekučného titulu. Súd po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby ohľadom sumy 1 374,20 eur skúmal následne oprávnenosť zvyšnej sumy uplatneného nároku vo výške 2 277,11 eur. V rozsudku súd potom v súlade so závermi obsiahnutými v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.14Co/302/2012-57 zo dňa 19.11.2013, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/209/2011-40 zo dňa 12.04.2012 konštatoval, že uznanie dlhu obsiahnuté v predmetných notárskych zápisniciach je nutné považovať za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je tým uznanie dlhu absolútne neplatný právny úkon, z ktorého nemôžu vyplynúť žiadne práva ani povinnosti. Súd sa následne v nadväznosti na právne záväzný názor odvolacieho súdu potom vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovanou a s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka potom konštatoval, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu na účinné uplatnenie si svojho práva voči
žalovanej vo všeobecnej premlčacej dobe 3 roky. Notárska zápisnica N 464/2007, NZ 46883/2007 bola uzatvorená dňa 15.11.2007 a pokiaľ bola v nej určená splatnosť úveru, ktorý bol v nej medzi zmluvnými stranami dohodnutý dňom 15.12.2007, pri tomto úvere začala plynúť všeobecná premlčania lehota dňom 16.12.2007. V druhom prípade úveru poskytnutého žalobcom žalovanej na základe notárskej zápisnice N 487/2007, NZ 49873/2007 zo dňa 28.11.2007, bola splatnosť dohodnutá dňom 28.12.2007 a všeobecná premlčacia doba začala v prípade tohto druhého úveru plynúť dňom 29.12.2007. V prvom prípade tak všeobecná premlčacia doba uplynula dňom 16.12.2010 a v druhom prípade dňom 29.12.2010. Pokiaľ teda bol žalobný návrh podaný na súde dňa 17.10.2011, bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby a súd ju preto v dôsledku dôvodne námietky premlčania žalovanej v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a a žalovanej, hoci v konaní úspešnej účastníčke, nepriznal trovy konania, nakoľko si ich žalovaná v konaní neuplatnila.
Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Okresný súd podľa jeho názoru nesprávne zhodnotil skutkový stav veci a vyvodil nesprávny právny záver. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom, nakoľko je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, pričom Obchodný zákonník určuje aj dĺžku premlčacej doby podľa § 397, ktorá je štvorročná. Nárok preto premlčaný nie je. Žalobca pritom nespochybňuje záver, že zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami, preto je potrebné posudzovať ich podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľské právne vzťahy podľa Občianskeho zákonníka, nie však ohľadoch dĺžky premlčacej doby. V ďalších dôvodoch odvolania žalobca spochybnil právny názor vyslovený odvolacím súdom v predošlom zrušujúcom rozhodnutí, pokiaľ súd konštatoval, že uznanie dlhu považuje za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko spôsobuje výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože žalovaná uznala dlh v čase, keď nebol ešte splatný a teda ani nemohla byť v omeškaní. Argumentuje, že uznať možno tak splatný, ako aj nesplatný dlh a uznanie dlhu nie je podmienené jeho splatnosťou. Taktiež argumentuje žalobca, že uznanie dlhu nebolo súčasťou zmluvy o úvere, ale išlo o jednostranné vyhlásenie dlžníka podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, preto nie je možné uznanie dlhu označiť za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, nakoľko v zmluve o úvere táto podmienka dojednaná nebola. Navyše žalobca argumentuje, že premlčaciu lehotu bolo možné posúdiť aj podľa ustanovenia § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba spočíva v prípade, ak ide o právo, ktoré bolo právoplatne priznané na súde, alebo inom príslušnom orgáne a pre ktoré bolo navrhnuté začatie výkonu exekúcie. V danom prípade sa žalobca na podklade notárskych zápisníc v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku domáhal výkonu exekúcie. Od podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša dňa 03.04.2009 až do ukončenia exekúcie premlčacia lehota spočívala, pričom prvostupňový súd túto okolnosť pri rozhodovaní nezobral do úvahy a vo vzťahu k zisteniu dátumu ukončenia exekúcie nevykonal žiadne dôkazy, napriek tomu, že ho o to žalobca v konaní žiadal. Prvostupňový súd tak podľa názoru žalobcu neúplne zistil skutkový stav veci a nezistil rozhodujúcu skutočnosť ohľadom určenia dátumu ukončenia exekúcie, kde premlčacia lehota spočívala od podania návrhu dňa 03.04.2009 až do jej ukončenia. V závere odvolania žalobca zhrnul, že nárok považuje za uplatnený v rámci premlčacej štvorročnej, respektíve 10 ročnej lehoty, preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 05.10.2011 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3 651,31 eur, spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 555,92 eur od 16. 12. 2007 do zaplatenia a úroku z omeškania zo sumy 1 095,39 eur od 29. 12. 2007 do zaplatenia. V priebehu konania, na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený meritórny rozsudok, vzal žalobca žalobu späť v časti sumy 1 374,20 eur, bez konkretizovania dôvodu späťvzatia nároku v tejto časti. Nárok mal žalobcovi vzniknúť na základe dvoch zmlúv o úvere, ktoré boli spísané formou notárskych zápisníc notárom JUDr. Pavlom Jombíkom so sídlom v Banskej Bystrici, a to dňa 15.11.20007 č. notárskej zápisnice N 464/2007, NZ 46883/2007, NCRls 46511/2007 a následne dňa 28.11.2007 č. notárskej zápisnice N 487/2007, NZ 49873/2007, NCRls 49485/2007, kde v prvom prípade žalobca poskytol žalovanej úver v sume 75 000,-
Sk a v druhom prípade v sume 32 000,- Sk. Veriteľ s dlžníčkou si dohodli úrok z poskytnutého úveru v pevnej sume 2000,- Sk pokiaľ ide o úver v sume 75 000,- Sk a úrok vo výške 1000,- Sk pokiaľ ide o sumu 32 000,- Sk, súčasne si dohodli termín dátumu splatnosti úverov (v oboch prípadoch mesiac odo dňa poskytnutia úveru), spôsob splatenia úveru (alternatívne v hotovosti k rukám veriteľa alebo na špecifikovaný účet v banke), úrok z omeškania vo výške 1 percento za každý deň omeškania z dlžnej sumy a zmluvnú pokutu vo výške 150,- Sk za každý deň omeškania s úhradou poskytnutých úverov. Súčasťou oboch notárskych zápisníc bolo aj prehlásenie dlžníka a povinnej osoby, že takto špecifikovaný dlh čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu uznáva, pričom súčasne dlžníčka súhlasila s vykonateľnosťou predmetných notárskych zápisníc, ako exekučných titulov v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Okresný súd Zvolen vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 6C/209/2011-40 zo dňa 12.04.2012, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 277,11 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 1 181,72 eur od 16.12.2007 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1 095,39 eur od 29.12.2007 do zaplatenia, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. V dôsledku odolania žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/302/2012-57 zo dňa 19.11.2013 zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom plynutia a dĺžky premlčacej doby, pokiaľ súd vychádzal zo skutočnosti, že z obsahu obidvoch notárskych zápisníc jednoznačne vyplýva vyhlásenie dlžníčky - žalovanej o uznaní dlhu - záväzku vyplývajúceho z uzavretých úverových zmlúv. Z tohto dôvodu súd nezdieľal názor žalovanej, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu na účinné uplatnenie si svojho práva voči nej vo všeobecnej premlčacej dobe 3 roky, pričom súd konštatoval, že v konkrétnom prípade je potrebné posudzovať charakter premlčacej doby v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka. Dĺžka premlčacej doby je tak 10 rokov odo dňa uznania dlhu a návrh na vydanie platobného rozkazu (žalobný návrh) žalobca doručil súdu v rámci plynutia premlčacej lehoty. Odvolací súd preskúmal dojednané zmluvné podmienky vyplývajúce z notárskej zápisnice z hľadiska ich kompatibility so spotrebiteľským právom a v zrušujúcom rozhodnutí vyslovil, že žalovaná, ako spotrebiteľka tým, že uznala dlh už v čase, kedy tento zmluvný vzťah z úverovej zmluvy vznikol, teda uznaný dlh navyše ani nebol splatný, a teda ani nemohla byť v omeškaní, svojim právnym úkonom - uznaním dlhu prakticky vylúčila plynutie, respektíve už začatie plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Svojim právnym úkonom tak spotrebiteľka spôsobila (je otázne nakoľko cielene a vedome, vzhľadom na vopred pripravené podmienky zo strany veriteľa), že od samého počiatku zmluvného vzťahu začala plynúť ihneď desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Takýmto právnym úkonom sa jednoznačne spotrebiteľka ukrátila o práva, ktoré by jej inak v zmysle zákona prináležali a zhoršila tým výrazne svoje právne postavenie v zmluvnom vzťahu s veriteľom, čím sa dostala vo vzťahu k veriteľovi do jednoznačne nevýhodného postavenia. Takto vopred veriteľom pripravená zmluvná podmienka, s akcentom na potrebu poskytnúť spotrebiteľovi vyššiu ochranu v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, spôsobuje výrazný nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán a to jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, čím súd túto „dojednanú“ zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu vyplynúť žiadne práva a povinnosti. Za danej situácie tak nemožno konštatovať, že došlo platne zo strany žalovanej k uznaniu dlhu tak, ako to bolo prehlásené a je zaznamenané v notárskych zápisniciach. Keďže uznanie dlhu povinnej osoby v ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere, navyše ešte pred samotnou splatnosťou uznaného dlhu, je absolútne neplatný právny úkon a neprijateľná zmluvná podmienka, nemohla potom ani plynúť premlčacia doba tak, ako ju posúdil súd 1. stupňa podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vrátil vec prvostupňovému súdu, aby opätovne posúdil uplatnený nárok žalobcu z hľadiska vznesenej námietky premlčania žalovanej, a to v rámci všeobecnej premlčacej doby. Odvolací súd taktiež vyslovil, že bude povinnosťou okresného súdu zohľadniť aj ďalšie právne významné skutočnosti nadväzujúce na vyslovený právny názor odvolacieho súdu (napríklad zvážiť plynutie premlčacej doby vzhľadom na ustanovenie § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka), prípadne, pokiaľ súd dospeje k názoru, že uplatnený nárok doposiaľ premlčaný nie je, bude vecou okresného súdu, aby sa náležite vysporiadal aj s obranou žalovanej, ktorá tvrdí, že plnila konateľovi žalobcu, respektíve jeho synovi určité peňažné sumy aj formou fyzického odovzdania.
Odvolací súd, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), v súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu naďalej zotrvávajúcom na platnosti uznania dlhu žalovanou a tým aj plynutia 10 ročnej premlčacej doba podľa ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka poznamenáva, že svoje stanovisko v tejto otázke už Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil vo svojom predošlom uznesení č.k. 14Co/302/2012-57 zo dňa 19.11.2013, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu v tejto veci a toto stanovisko je pre okresný súd a účastníkov konania v danej veci právne záväzné.
Okresný súd potom po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie následne skúmal uplatnený nárok žalobcu z hľadiska vznesenej námietky premlčania žalovanej, a to v rámci všeobecnej premlčacej doby, hoci odvolací súd konštatuje, že pri určení konca plynutia premlčacej doby nebol súd prvého stupňa (napriek jednoznačnému usmerneniu odvolacieho súdu aj ohľadom jeho povinnosti vziať do úvahy aj ustanovenie § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka) dôsledný.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky zákonník“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Odvolací súd sa predovšetkým vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý síce zhodne s právnym názorom vysloveným súdmi nespochybňuje, že daný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je nutné posudzovať z hľadiska spotrebiteľského práva a s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, avšak argumentuje, že pokiaľ ide o premlčaciu dobu, táto sa spravuje ustanovením § 397 Obchodného zákonníka, vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Odvolací súd poznamenáva, že na tento odvolací argument žalobcu, a to vzhľadom na citované zákonné ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva, tak nemožno prihliadnuť. Z uvedeného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 1. mája 2014) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného touto zmluvou, i keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Súd prvého stupňa preto správne posúdil plynutia premlčacej doby v súlade s ustanovením § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu.
Odvolací súd potom konštatuje, že Notárska zápisnica N 464/2007, NZ 46883/2007, obsahujúca zmluvu o úvere, bola uzatvorená dňa 15.11.2007 a pokiaľ bola v nej určená splatnosť úveru dňom 15.12.2007,
pri tomto úvere začala plynúť všeobecná premlčania lehota dňom 16.12.2007. V druhom prípade úveru poskytnutého žalobcom žalovanej na základe notárskej zápisnice N 487/2007, NZ 49873/2007 zo dňa 28.11.2007, bola splatnosť dohodnutá dňom 28.12.2007 a všeobecná premlčacia doba začala v prípade tohto druhého úveru plynúť dňom 29.12.2007. Počiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby tak súd prvého stupňa určil správne. Neurčil však správne koniec uplynutia premlčacej doby v prípade jedného i druhého úveru a to v dôsledku nevysporiadania sa s námietkou žalobcu o spočívaní plynutia premlčacej doby vzhľadom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd mal z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24Er/264/2009, v ktorom sa žalobca, ako oprávnený, domáhal vykonania exekúcie voči žalovanej, ako povinnej, na podklade exekučných titulov, ktorými sú predmetné notárske zápisnice N 464/2007, NZ 46883/2007 zo dňa 15.11.2007 a N 487/2007, NZ 49873/2007 zo dňa 28.11.2007, zistené nasledujúce skutočnosti :
Návrh na vykonanie exekúcie bol žalobcom, ako oprávneným podaný na exekútorskom úrade JUDr. Tomáša Boľoša so sídlom v Banskej Bystrici dňa 03.04.2009. Exekučný súd exekúciu v predmetnej veci vyhlásil za neprípustnú uznesením č.k. 24Er/264/2009-21 zo dňa 03.06.2009, ktoré uznesenie ako vecne správne potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoE/105/2009-75 zo dňa 30.09.2009 a následne exekučný súd exekúciu zastavil uznesením č.k. 24Er/264/2009-83 zo dňa 02.12.2009, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.01.2010. Hoci je diskutabilné, či je možné na daný prípad aplikovať spočívanie premlčacej doby počas uplatnenia práva pri výkone rozhodnutia, a to vzhľadom na skutočnosť, že daná exekúcia bola zastavená práve v dôsledku toho, že sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie nezákonne, na podklade nespôsobilých exekučných titulov, aj odhliadnuc od tejto skutočnosti, pokiaľ by aj odvolací súd pripustil, že premlčacia doba spočíva podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka aj pri nezákonne začatej a vedenej exekúcii, aj v takom prípade toto spočívanie nemá za následok konštatovanie, že právny názor súdu prvého stupňa o premlčaní uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej je nesprávny. Podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka plynutie premlčacej doby spočíva od momentu uplatnenia práva u orgánu, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia. V danej veci tak spočívanie plynutia premlčacej doby začalo od 03.04.2009 a skončilo právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým exekúciu zastavil - dňom 15.01.2010. Spočívanie tak trvalo v rozsahu 9 mesiacov a 12 dní. Pokiaľ tak začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka bol v prípade prvého úveru dňom 16.12.2007, aj pri zohľadnení spočívania premlčacej doby v rozsahu 9 mesiacov a 12 dní potom premlčacia doba v prípade prvého úveru uplynula dňom 28.09.2011, v prípade druhého úveru začala premlčacia všeobecná doba plynúť dňom 29.12.2010 a aj pri zohľadnení spočívania tak uplynula dňom 11.10.2011. Návrh na vydanie platobného rozkazu v danej veci bol podaný na príslušný súd dňom 17.10.2011, preto možno súhlasiť s právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa v odolaním napadnutom rozsudku, že nárok žalobcu bol na súde voči žalovanej uplatnený po uplynutí premlčacej doby a v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku žalovanej potom súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Odvolací súd potom na základe uvedeného, po vysporiadaní sa s dôvodmi odvolania, rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení a ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto účastníčka si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila ani ich nežiadala priznať a odvolací súd tak má za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.