Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/63/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v právnej veci žalobcu: L. B., I.. XX.X.XXXX, G. Z. M. XX, Z. proti žalovanému: V.. W.. W. J., B.., I.. XX.X.XXXX, G. Z. G. X, G., na ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2020 sa žalobca domáhal ospravedlnenia zo strany žalovaného a zaplatenia sumy 20 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že sa so žalovaným stretli v apríli 2019 v reštaurácii KFC v OC Galéria, Veterná 40, Trnava, kedy došlo medzi nimi k slovnej potýčke. Žalobca sa nachádzal v uvedenej reštaurácii so svojou priateľkou, ktorej žalovaný, zrejme pod vplyvom návykových látok, dával nemravné návrhy za peniaze, resp. jej prisľúbil pomoc z titulu svojej funkcie. Žalobca následne konfrontoval žalovaného ohľadne návrhov, ktoré žalovaný smeroval na adresu jeho priateľky a vznikla medzi nimi hádka. Žalovaný na verejnosti nazval žalobcu „bastardom“ a „bírešom“ (zastar. sluha na panskom veľkostatku, želiar), čím bola znížená jeho dôstojnosť. Svojím konaním sa tak žalovaný dopustil urážky na cti žalobcu na verejne prístupnom mieste za prítomnosti viacerých osôb. Žalobca sa tak cíti poškodený urážkou a ako aj obťažovaním jeho priateľky, nakoľko je na ňu citovo naviazaný.

3. Žalobca na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku navrhol vyžiadať záznam z kamerového systému, vypočuť svedkov s tým, že ďalšie dôkazy a mená svedkov uvedie na pojednávaní.

4. Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal pravdivosť skutočností uvádzaných žalobcom, nakoľko skutok opísaný žalobcom sa nikdy nestal, nemá tendencie k požívaniu alkoholu a ani k agresívnemu správaniu, či obťažovaniu. Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že žalobcu prvýkrát stretol na výsluchu o návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave na vzatie v tom čase obvineného do väzby dňa 3.7.2019. Pred týmto momentom žalobcu nepoznal a nestretol, čo platí aj o jeho partnerke. Do priestorov KFC Trnava nechodieva, pochybuje, že na danom mieste vôbec niekedy bol, rozhodne nie v mesiaci apríl 2019. Žalobcom popísaný druh komunikácie neprebehol, význam slov („bíreš“), ktoré mal údajne použiť, až do momentu doručenia žaloby ani nepoznal, ide o slovo, ktoré nepatrí do jeho slovnej zásoby. Žalobca bol dňa 3.7.2019 vzatý do väzby (uznesenie žalovaného ako sudcu pre prípravné konanie, sp. zn.: zo dňa 3.7.2019, (z dôvodu podľa )), pričom väzba nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka a rovnako nebola prijatá peňažná záruka. Následne uznesením senátu Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 11.7.2019 bola

zamietnutá sťažnosť v tom čase obvineného - žalobcu. Po sérii niekoľkých žiadostí o prepustenie z väzby, ktorým nebolo vyhovené, do senátu žalovaného 4Tk dňa 20.2.2020 napadla obžaloba na žalobcu a spol., vec je vedená pod sp. zn.: . Žalobca bol ponechaný vo väzbe aj po podaní obžaloby. Žalobca v konaní opakovane namieta zaujatosť žalovaného, o ktorých bolo rozhodnuté tak, že nie je vylúčený z predmetnej veci. Podaná žaloba je tendenčná s cieľom vylúčenia jeho osoby ako zákonného sudcu z prejednania trestnej veci. Žalovaný ďalej uviedol, že nikomu nesľúbil nijakú nenáležitú výhodu plynúcu z jeho postavenia, resp. funkcie, naopak o svojej funkcii v duchu etického kódexu sudcu pred inými osobami hovorí len minimálne a pred cudzími osobami vôbec. Tvrdenia žalobcu sú nielen difamujúce a obštrukčné, ale vyslovene tendenčné klamstvá. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno civilného procesu, riadne neoznačil a nešpecifikoval dôkazy, pričom žalovaného údajná snaha o zastrašovanie je len výhovorkou, ktorá nemá oporu v logickom zmýšľaní ani v skutkovom stave. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním si záznamu od prevádzkovateľa kamerového systému, vyžiadať od prevádzkovateľa stravovacieho zariadenia zoznam zamestnancov, ktorí mali v danom období smeny a týchto predvolať ako svedkov.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že k celej situácii došlo v nákupnom centre v Trnave v reštaurácii KFC, kde bol s priateľkou kupovať jedlo. Keď kupoval jedlo, jeho priateľka bola vzadu, prišiel k nej pre žalovaného vtedy neznámy muž, začal ju obťažovať, ponúkal jej 500 Eur za sexuálne služby. Žalobca prišiel k nim, počul čo žalovaný hovorí, pohádali sa, žalovaný mu začal nadávať, nazval ho „bírešom“. Potom odišli k autu, kde boli jeho známi. Povedal im čo sa stalo, videli na ňom, že je nahnevaný a vtedy vyšiel žalovaný von a išiel asi k svojmu autu. Keď bol vo väzbe, tak si všimol, že ten človek, ktorý ho súdi je mu známy, celý čas k nemu individuálne pristupoval, začal viac rozmýšľať, odkiaľ ho pozná. Zistil, že je z incidentu v KFC. Žalobu podal keď zistil jeho meno, v čase hádky nevedel, že sa jedná o sudcu okresného súdu. Žalobca na pojednávaní navrhol vypočuť svedkov, ktorých mená však vo vyjadreniach a ani na pojednávaní neuviedol z dôvodu obavy, aby neboli ovplyvňovaní. Po vykonanom dokazovaní žalobca vzniesol námietku zaujatosti tunajšieho súdu, nakoľko vec nechce riadne prešetriť, žiadal nadriadený orgán, aby vec odňal tunajšiemu súdu a celkovo súdom Trnavského kraja, pretože sa tu nevie domôcť spravodlivosti, nakoľko mu súd zamieta všetky návrhy, pritom by jednoznačne preukázali, že žalobca sa skutku dopustil.

6. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

7. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

8. Podľa , fyzická osoba má právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

9. Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

10. Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. V predmetnej veci sa žalobca prostredníctvom satisfakčnej žaloby domáhal, aby súd zaviazal žalovaného ospravedlniť sa žalobcovi a zaplatiť žalobcovi sumu 20 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, z dôvodu traumy vzniknutej jeho priateľke, nakoľko je na ňu citovo naviazaný a z dôvodu urážky na cti žalobcu, ktorou malo dôjsť k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Neoprávnený zásah mal spočívať v žalobcom tvrdenom nemravnom a vulgárnom správaní sa žalovaného na verejnosti vo vzťahu k priateľke žalobcu a urážky žalobcu, tým, že ho žalovaný nazval „bastardom“ a „bírešom“. K uvedenému konaniu žalovaného malo dôjsť v apríli 2019 pred reštauráciou KFC v OC Galéria v Trnave.

12. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v

porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, musí ísť o zásah neoprávnený a musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa , čo je aj tento prípad. Žalobca nepreukázal existenciu neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu a ani ohrozenie žalobcu v jeho morálnej integrite, a teda vznik ujmy v podobe zníženia vážnosti/cti žalovaného.

13. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Ak si strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva ( ). Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z navrhnutých dôkazov.

14. Od začiatku konania bolo medzi stranami sporné, či vôbec došlo k situácii opísanej žalobcom v žalobe, t.j. neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Za účelom zistenia skutkového stavu súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalobcu ako aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ako aj obsahom celého spisu. Dopytom na prevádzku KFC v OC Galéria Trnava súd zistil, že v predmetnej prevádzke sa v apríli 2019 kamerový systém nenachádzal a tento bol nainštalovaný až v roku 2022. Súd nevykonal dokazovanie dopytom na predmetnú prevádzku KFC ohľadom vyžiadania si zoznamu zamestnancov pracujúcich v prevádzke v apríli 2019 nakoľko žalobca a ani žalovaný neuviedli, čo malo byť týmito výpoveďami preukázané. Súd taktiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalobcom, nakoľko žalobca mená svedkov súdu odmietol uviesť, a rovnako neuviedol čo malo byť týmito výpoveďami preukázané.

15. Vykonané dokazovanie neumožnilo jednoznačne zistiť skutkový stav tak, aby umožňoval prijať záver, že k žalobcom tvrdenému konaniu zo strany žalovaného došlo, t.j. že došlo k zásahu do osobnosti žalobcu, a že malo za následok neoprávnený zásah do morálnej integrity žalobcu, spôsobilým privodiť mu ujmu na osobnosti z hľadiska jeho postavenia v spoločnosti a príčinnú súvislosť medzi vznikom tvrdenej ujmy a neoprávneným zásahom. V danom prípade tak súd musel rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno k vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti žalobcu, za konanie, v dôsledku ktorého by došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobcu, resp. k vzniku ujmy žalobca nepreukázal. Súd na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. K námietke zaujatosti tunajšieho súdu vznesenej žalobcom na pojednávaní súd uvádza, že podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti a súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Vzhľadom na skutočnosť, že námietka zaujatosti žalobcu sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, súd s poukazom na na námietku neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spoj. s a žalovanému napriek tomu, že bol v konaní úspešný nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.